Na inflačnú explóziu reagovali centrálne banky výrazným zvyšovaním svojich úrokových sadzieb s cieľom priškrtiť tok peňazí do ekonomiky, čo však nemalo takmer žiadny vplyv na ceny energií a potravín, ktoré sa aj tak naďalej zvyšovali. Či to bol dôvod prečo sa inflácia rozdelila na jadrovú, pod ktorou rozumieme infláciu očistenú od cien energií a potravín a surovinovú, pod ktorou sa rozumie inflácia spôsobená cenami energií a potravín, nebudeme špekulovať. Z toho ale vyplýva, že príčinou jadrovej inflácie nemôže byť nič iné ako fiškálne opatrenia vlády, ktoré pod hlavičkou sociálnych opatrení mladých rodín, dôchodcov ako aj zamestnancov štátnej správy „rozdávajú“ verejné peniaze, voči ktorým centrálna banka síce vie zakročiť, ale len za cenu hospodárskeho poklesu, ktorý sa môže prehupnúť až do recesie. Z uvedeného vyplýva, že menová politika centrálnej banky nemôže zásadne ovplyvniť ceny energií a potravín, ktorých inflácia závisí od negatívnych geopolitických dôsledkov akými sú vojenské konflikty či pandémie a klimatické zmeny. Ak ale jadrová inflácia nesúvisí s cenami energií a potravín, tak to znamená, že na trhu máme vyšší objem peňazí ako je objem tovarov a služieb, k čomu dôjde len vtedy keď objem miezd sa zvyšuje o viac percent ako sa zvyšuje produktivita práce.
Nedostatok zamestnancov tlačí na rast miezd
Môže si vláda a zamestnávatelia „dovoliť“ znížiť masu peňazí od domácnosti keď na trhu práce je nedostatok zamestnancov? Zvyšujú sa minimálne mzdy, sobotňajšie, nedeľňajšie a nočné príplatky, nedochádza k poklesu ľudí v štátnej a verejnej správe, o ktorej sa opakovane tvrdí, že je prezamestnaná a takto by sme mohli pokračovať. Mzdy sa zvyšujú aj v podnikateľskej sfére, pričom nie všetci ich dokážu premietnuť do ich spotrebiteľských cien, čo poniektoré z nich môže dostať až do krachu. A tak jediným spôsobom ako stiahnuť peniaze z trhu je výrazným spôsobom zvyšovať úrokové sadzby, čo však môže spôsobiť pokles ekonomiky, s čím máme tiež negatívne skúsenosti. Zvyšovanie miezd bez rastu produktivity práce je teda jedna z príčin zvyšovania jadrovej inflácie. Iná vec však je, že bez vyšších miezd sa nebude zvyšovať domáca spotreba, ktorá bude podporovať rast HDP, čo má najväčší vplyv na pokles deficitu rozpočtových ukazovateľov.
Výsledky európskych volieb odpovedia
V tomto roku nás čakajú voľby do európskeho parlamentu, ktorých výsledky by nám mali odpovedať ako ďalej na starom kontinente s projektom Green Deal pokiaľ ide o jeho náklady na budúcu životnú úroveň obyvateľstva. Aký bude aj osud pokračovania vojenského konfliktu na Ukrajine, ktorého závery sa podľa všetkého vyvíjajú podľa predstav ruského prezidenta a nie európskych politikov a napokon ako sa na starom kontinente chceme vysporiadať s príchodom masy migrantov, ktorí ohrozujú nielen európske sociálne systémy ale navyše znižujú aj bezpečnosť obyvateľov nášho kontinentu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.