Prečo pokladáme Franza Liszta za slovenského skladateľa? Odpoveď na túto otázku sa dozvedeli všetci prítomní, ktorí sa zúčastnili na prednáške Dr. Miroslava Demka, muzikológa, historika a autora kníh o Franzovi Lisztovi. Tento odborník sa dlhodobo zaoberá tvorbou svetoznámeho skladateľa. Veľmi zaujímavá prednáška sa uskutočnila včera, v sobotu, 2. marca, popoludní na tradičnom mieste – na Slovanskom Dvore Slavica v Alekšinciach, blízko Nitry.
Dr. Miroslav Demko v priebehu ostatných 20 rokov vydal niekoľko publikácií s lisztovskou tematikou, ako, napríklad, „Stratený syn Slovenska Franz Liszt“ (1. vyd. 2003, 2. vyd. 2008), „Cyrilo-metodské oslavy v Ríme roku 1863 a Franz Liszt“ (2008), „Franz Liszt – Ukradený skladatel“ (2010), „Franz Liszt a Bratislava“ (2011), „Franz Liszt“ (2016) a iné.
Bádateľ tvorby slávneho skladateľa Miroslav Demko si stanovil za cieľ skúmať identitu a pôvod Franza Liszta a priblížiť tohto velikána nielen ako klaviristu, skladateľa a dirigenta, ale aj ako spisovateľa, politika a intelektuála. Východiskovou tézou je prezentovať Franza Liszta ako etnického Slováka, aj keď existujú teórie, že bol Rakúšan, Nemec, Maďar a viaceré krajiny a národy si chcú „prisvojiť“ tohto vynikajúceho hudobníka.
Tak kto bol? Bol Rakúšan, Maďar alebo predsa Slovák? Táto otázka určite napadne každého čitateľa, ktorému sa dostanú do rúk pútavé knihy Miroslava Demka o geniálnom klavírnom virtuózovi a skladateľovi Franzovi Lisztovi (1811–1886). Navyše v slovenských hudobných dejinách je známy aj svojím výnimočne blízkym vzťahom k Bratislave. Podotýkal, že bratislavské publikum mu vyhovuje najlepšie.
„Stalo sa to prostredníctvom môjho osobného štúdia a výskumu najstarších európskych piesní a tancov, kde sa prepojil etnologický a muzikologický pohľad k tejto téme. A keďže som sa zoznamoval s naozaj veľkým množstvom literatúry, narazil som aj na niekoľko prekvapení, ktoré sa týkali Liszta. Dostal som sa, napríklad, ku knihe korešpondencie medzi Lisztom a jeho prvou dlhoročnou družkou Marie d’Agoultovou. Tam Liszt prezentoval svoj vzťah k Bratislave. Postupne som zistil, že jeho vzťah k Uhorsku je veľmi závažnou témou. A keď som prišiel na to, že Liszt nevedel po maďarsky, rozhodol som sa, že sa fenoménu Liszta začnem venovať,“ prízvukuje Dr. Miroslav Demko.
Vo svojich knihách na viacerých miestach tvrdí, že materinskou rečou Franza Liszta bola slovenčina. Podotýka, že Liszt a jeho rodina hovorili po slovensky, že Lisztova matka bola slovenská slúžka alebo že Lisztov starý otec Georg Adam List bol váženým učiteľom vo Sv. Jure pri Bratislave, navyše prenasledovaný pre svoje slovenské presvedčenie.
Otázka okolo pôvodu a národnosti Franza Lista je pomerne komplikovaná a v značnej miere poukazuje na národnostnú zmiešanosť obyvateľstva Rakúskej monarchie. Podľa Miroslava Demka, bol Liszt pôvodom Slovák. Jeho starý otec sa volal Juraj a podpisoval sa ako List. Jeho stará mama sa volala Barbara Slezáková. Jeho otec Adam už začal písať svoje meno maďarským pravopisom Liszt, ale na škole mal z povinnej maďarčiny vždy najhoršiu známku. Ani rodičia, ani samotný Franz Liszt nevedeli dobre ani po maďarsky, ani po nemecky. Aj na základe toho Miroslav Demko tvrdí, že Franz Liszt bol Slovák.
Vo svojej prednáške uviedol aj zaujímavú pikantériu: kým veľký Slovák a Slovan Ľudovít Štúr vedel po maďarsky, slávny skladateľ Franz Liszt, ktorého mnohí vo svete považujú za Maďara, po maďarsky nevedel a ani nerozprával, používal viac francúzštinu. Franz List sa označoval za Uhra, tak ako všetci Slováci v tej dobe, vrátane Jána Baltazára Magina, Štúrovcov a mnohých ďalších významných Slovákov, a nie za Maďara, aj keď v maďarčine a čiastočne aj nemčine je jeden výraz pre oba pojmy.
V Lisztovej rodine sa nerozprávali po maďarsky, ani sám Franz nevedel po maďarsky. Miroslav Demko vo svojej prednáške prízvukoval, že materinský jazyk Franza Liszta bola slovenčina, vedel po nemecky, ale ešte lepšie vedel po francúzsky. Pokrstený bol ako Franciscus, sám sa podpisoval menom Franz, pretože slovenčina vtedy nebola uznaným jazykom. Jeho rodina žila v dnešnom Burgenlande, v časti, ktorá bola pôvodne slovenská.
Miroslav Demko uviedol veľa zaujímavých epizód zo života slávneho skladateľa, podrobne porozprával aj o jeho tvorbe. Poukázal na to, že o významnom vzťahu Franza Liszta k Bratislave sa zmienili viacerí odborníci a označili Bratislavu vo vzťahu k Lisztovi za jedno z hlavných hudobných centier sveta. Liszt slávil úspechy na svojich koncertoch po celej Európe, ale skutočné porozumenie u publika, ktoré ho nikdy nesklamalo, ako sám tvrdil, našiel len v Bratislave. Bratislavské publikum ho vždy s nadšením privítalo. V Bratislave sa vždy schádzala vďaka Lisztovi vtedajšia svetová skladateľská a umelecká elita.
Svoju prednášku Miroslav Demko „okorenil“ nielen zaujímavými faktami zo života vynikajúceho skladateľa, ale aj prezentáciou svojich kníh a iných pozoruhodných materiálov o živote a tvorbe slávneho skladateľa. Ďalšie podujatie sa v Pribinovej dvorane na Slovanskom Dvore v Alekšinciach uskutoční takmer o týždeň – 9. marca a bude to putovanie svetom Slovanov…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.