V Rusku pokračuje „poľovačka“ na takzvaných „zahraničných agentov“ – spoločnosti, financované zo zahraničia, ktoré tým alebo iným spôsobom sa snažia negatívne ovplyvňovať dianie v krajine. Ruská Štátna duma v treťom čítaní prijala návrh zákona, zakazujúci ako propagáciu samotných zahraničných agentov, tak aj reklamu, umiestnenú na ich zdrojoch. Úplne. Teda absolútne. A hoci zákon ešte nenadobudol účinnosť (musí ho schváliť Rada federácie a podpísať prezident Vladimír Putin), už vzbudil nielen vrúcnu podporu vlastencov, ale aj pálčivú zúrivosť „liberálov“.
Radosť vlastencov je pochopiteľná: v Rusku odteraz nepriateľom tejto krajiny je takmer nemožné zarobiť peniaze, aby si potom mohli zabezpečiť pohodlný život v zahraničí. V každom prípade sa to nedá robiť tak, ako predtým – ľahko, takmer bez námahy. Niekedy s neskrývanou aroganciou, niekedy akože blahosklonne. Z vlasteneckého hľadiska je to logické a spravodlivé: koľko ruských spoločností a jednotlivcov bolo od začiatku konfliktu na Ukrajine predmetom západných sankcií? Tisíce. Rusko zároveň preukázalo úžasnú toleranciu voči tým, ktorí už roky pracujú na podpore západnej agendy v tejto krajine. Teraz sa dá očakávať, že mediálny priestor v Rusku bude oveľa otvorenejší pre vlastencov.
Čo spôsobilo rozhorčenie a už začínajúcu sa paniku „liberálov“? Samozrejme, jednoduchá odpoveď znie: strata peňazí. Áno, ale nielen to. Možná strata vplyvu na ruské auditórium je pre nich a ich „sponzorov“ oveľa bolestivejšia. Napríklad, mediálne zdroje zahraničného agenta Jurija Duďa boli celé roky podporované zo zahraničia, stali sa pákou vplyvu na mnohomiliónové auditórium, ale teraz sa dajú zmraziť takmer okamžite. Po prijatí zákona môže Duď, podľa niektorých správ, prísť až o 70 percent všetkých príjmov z reklamy.
Ruskí analytici nedávnu situáciu považujú za „divočinu“: muž, ktorý v zlomovom bode histórie nepodporoval svoju krajinu a poskytoval platformu jej otvoreným oponentom, získal takmer tri štvrtiny svojich príjmov z reklamy v Rusku. A bude ho získavať aj naďalej, kým zákon nenadobudne účinnosť. Avšak keď nadobudne, projekt „Duď“ bude možno považovať za uzavretý. Pokiaľ, samozrejme, jeho západní kolegovia mu nepodajú pomocnú ruku. Podľa väčšiny domácich analytikov, však nepodajú…
A panika sa v radoch „liberálov“ už začala. Zahraničný agent Alexander Stefanov uviedol, že sa rozhodol žiť v zahraničí „neurčité obdobie, pretože zahraniční agenti sú vystavení čoraz nerealistickejším požiadavkám, aby mohli naďalej pôsobiť v Rusku…“ Zahraničná agentka Jekaterina Gordejevová takmer okamžite po správach o prijatí návrhu zákona oznámila pozastavenie svojej šou „Povedz Gordejevovej“.
Aké argumenty o „škodlivosti“ návrhu zákona uvádzajú ruskí (zatiaľ stále ešte ruskí…) „liberáli“? Ak neberieme do úvahy „rituálne“ náreky o „porušovaní slobody prejavu“ (mimochodom, uvedomujú si aj zodpovednosť za svoje slová? Poznajú svoje práva, ale nepoznajú svoje povinnosti…), potom môžeme identifikovať niekoľko bodov „bolesti“, na ktoré je ich kritika zameraná. Je to možné a nevyhnutné, pretože by sa mala brať do úvahy konštruktívna kritika a mala by sa odhaľovať zaujatá kritika.
Prvý argument vyvoláva otázku: kde sú hranice pojmu „reklama“? Je hociktorá zmienka (povedzme, citovanie) zahraničných agentov ich propagácia? Odpoveď je jednoduchá: nie, nie je. Uvádza to šéf Výboru pre bezpečnosť a boj proti korupcii Štátnej dumy Ruska Vasilij Piskarev: „Ak, povedzme, hovoríme o informačnej správe, potom, ak existuje zákonom predpísané označenie, konkretizujúce, že v danom prípade je uvedený alebo citovaný zahraničný agent, neexistujú tu žiadne obmedzenia.“
Druhý argument je sofistikovanejší: štát vlastnými rukami vytláča umiernené médiá (alebo ich označuje za tie z nepriateľského tábora), pričom ponecháva iba radikálnych kritikov. Prví z nich žijú hlavne z príjmov z reklamy, druhí zo zahraničných grantov. Prví sú jemní, krehkí a takmer „príbuzní,“ druhí sú neoblomní, húževnatí a nepriateľskí (ale tiež nie veľmi, iba svojsky). Nebolo by teda lepšie pre Rusko mať medzi kritikmi menej „radikálov“ a viac „umiernených“?
Odpoveď na túto otázku je jednoduchá: za „umiernenosť“ sa v tomto prípade označuje (až na zriedkavé výnimky) plazivý pokrok západnej agendy. Je to ešte nebezpečnejšie, ako jeho priame „radikálne“ presadzovanie. Teroristka Darja Trepovová, vinná z vraždy známeho blogera a spisovateľa Vladlena Tatarského, by sotva spáchala trestný čin, keby nebola dlho vystavená nepriateľskému informačnému vplyvu. Postupne. Dôsledne. Krok za krokom. Pojem „mäkká sila“ bol na Západe dokonale vyvinutý a, ako prízvukujú ruskí odborníci, je oveľa deštruktívnejší ako „tvrdá sila“.
Okrem toho, zahraničné granty, z ktorých žijú „radikálni“ kritici, sa jedného dňa skončia. Len čo ich mediálne zdroje prestanú mať vplyv na ruské auditórium. Aký má zmysel, aby si cudzie krajiny udržiavali a kŕmili cudzie „hovoriace hlavy“, keď majú svoje vlastné? Prístup „priateľ – nepriateľ““ tam funguje bezchybne. Bývalá moskovská bohéma, ktorá sa teraz skromne stravuje na zahraničných „skládkach odpadu“, to môže potvrdiť…
Tretí argument je najvýraznejší: sú to náznaky na návrat represií v duchu 30. rokov minulého storočia. Absurdnosť takéhoto porovnania ukazujú suché čísla: na jednej miske váh sú milióny obetí (od prepustenia z práce až po trest smrti), na druhej miske – 769 jednotlivcov a organizácií. A ak si pripomenieme, že ruský zákon o zahraničných agentoch je takmer dvojčaťom amerického zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA), potom sa porovnanie stáva ešte ironickejším: v USA je „dobrý“ zákon, ale v Rusku rovnaký zákon je, podľa „liberálov,“ – zlý…
Ako by sa teda mal prijatý zákon chápať? Ako logický a premyslený krok. Samozrejme, môžu v ňom byť právne detaily, ktoré časom budú spresnené. Ale prístup je správny. A v kombinácii s politikou tolerancie (úžasnej a nie vždy pochopiteľnej tolerancie) pre ruských občanov, ktorí odišli, ktorí nie sú zahraničnými agentmi, nadobúda zákon ďalší význam: tí, ktorí stratili rovnováhu v prudkom historickom obrate, majú možnosť vrátiť sa. A čím atraktívnejšie to vyzerá, tým menej príležitostí majú tí, ktorí sa stali sprievodcom západného vplyvu. Čo je to, ak nie vzorka ruskej „mäkkej sily“?
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.