Začiatkom júna uplynulo tristo rokov od narodenia Škóta, ktorého príroda „obdarila“ robustným nosom, vypuklými očami a vystupujúcou dolnou perou. Aby to Adam Smith nemal v živote ľahké, priložila mu k tomu nervový tik a rečovú chybu. Na piedestál slávy v učebniciach politickej ekonómie však vystúpil pre inú časť anatómie človeka – vďaka ruke, ktorá nebola jeho, ba ani viditeľná. Pripisuje sa mu totiž autorstvo posvätnej frázy ekonomického liberalizmu o tzv. neviditeľnej ruke trhu.
Slabý telom, ale silný umom
Historická spoločnosť škótskeho mesta Dunfermline (Dunfermline Historical Society) na margo jeho anatomických daností poznamenáva, že mu sudičky dali do vienka aj dosť nevýhodnú mentálnu výbavu. Bol roztržitým excentrikom s hypochondrickými sklonmi prisudzovať si choroby, o ktorých sa on či presnejšie jeho úzkostlivá matka len domnievala, že by ho mohli sužovať.
Bol totiž jediným dieťaťom, ktoré priviedla na svet niekoľko mesiacov po úmrtí svojho manžela Adama Smitha staršieho. Adam tak dostal meno po otcovi a hoci kronikári nenašli záznam o jeho narodení, zachoval sa v kostole škótskeho mestečka Kirkcaldy údaj z 5. júna 1723 o pokrstení novorodenca Adama Smitha. Ako neskôr uviedol v životopise Smithov žiak Dugalt Stewart, Adam býval v detstve chorľavý a nezaobišiel sa bez neustálej opatery, akú mu dokázala poskytovať iba jeho obetavá matka. Nebola chudobnou vdovou, ktorá by si nemohla dovoliť najímať opatrovníčky, ale v otázke starostlivosti o syna dôverovala iba sebe. Citová väzba, ktorou si pripútala syna, mu v dospelosti komplikovala nadväzovanie hlbších vzťahov s príslušníčkami nežného pohlavia, až ostal napokon starým mládencom. Neprechádzal ako dengľavé dieťa ani životnou skúsenosťou nespútaného šantenia s chlapcami zo susedstva. Boli silnejší, obratnejší, odvážnejší a tvrdší než on a nedokázal sa im v ničom vyrovnať, až na jednu výnimku. Prekonával ich všetkých bystrým umom, škálou vnímavosti a túžbou po poznávaní. Mal skvelú pamäť, ktorá mu umožňovala spájať si vedomosti z učiva na základnej škole v rodnom mestečku Kirkcaldy do súvislostí, čo mu neskôr dovoľovalo zaraďovať do svojich ekonomických teórií rastúce poznatky z histórie, filozofie, psychológie a etiky.
Hoci jeho domovské mestečko Kirkcaldy ležalo iba 20 kilometrov (vzdušnou čiarou) od hlavného mesta Edinburgh, univerzitné štúdium započal v útlom veku 14 rokov vo vzdialenejšom Glasgowe. Dosahoval vynikajúci prospech v matematike, fyzike, logike, filozofii a gréčtine a po získaní magisterského diplomu odišiel ako 17-ročný štipendista na Balliol College do Oxfordu. Predpokladal, že sa tam bude cítiť ako vo svätyni vied, ale opak bol pravda. Veľmi skoro sa presvedčil, že na akademickej pôde v Glasgowe prebiehalo búrlivejšie intelektuálne kvasenie než v Oxforde, a to z dôvodov, ktoré stoja za objasnenie.
Zvestovateľ zmien
V máji 1707 sa na základe Zákonov o únii (Acts of Union) zlúčilo Anglické kráľovstvo so Škótskym kráľovstvom do politickej únie nazvanej Kráľovstvo Veľkej Británie (Kingdom of Great Britain). Vznikom spoločného štátu sa vytvoril i spoločný trh, ktorý dal mocný impulz dovtedy zaostalejšiemu Škótsku, aby začalo hospodársky dobiehať Anglicko. Obchodníci zo Škótska získali voľný prístup k anglickým zámorským kolóniám, ktoré využívali ako výhodné odbytiská i ako zdroje surovín. Britská merkantilistická politika zakazovala kolóniám budovať vlastný priemysel, aby ostávali odkázané na dovoz z materskej krajiny. Predpisy o námornej doprave podporovali britský monopol na obchod so severnou Amerikou a Indiou, z čoho mohol začať profitovať Glasgow a iné škótske prístavné mestá. Prvá polovica 18. storočia bola zároveň obdobím priemyselnej revolúcie, do ktorej sa Škótsko a jeho obchodné kruhy zapojilo s plnou vervou. Predstihovalo v tempe hospodárskeho rastu Anglicko, čím prilákalo nadnárodný kapitál a stratégov dlhodobých civilizačných projektov k zapúšťaniu koreňov v Škótsku.
Nové technické vynálezy, zdokonaľovanie výroby nástrojov, rozširovanie mechanizácie v ma- nufaktúrach, baníctve, hutníctve, ako i zefektívňovanie textilnej produkcie – to všetko stimulovalo prechod na továrenskú výrobu, čo začínalo meniť povahu západnej civilizácie. Dnes už vieme, že sa tak rozbiehal prechod k technogénnej civilizácii a komodifikácii života. Čoraz viac učencov tej doby (druhej polovice 18. storočia) začínalo byť v krajinách západnej Európy ovplyvňovaných myšlienkami osvietenstva, ktoré vyústilo v roku 1789 do Francúzskej revolúcie. Imperiálne Anglicko sa stávalo obchodnou veľmocou, ktorá vytlačila pri kolonizovaní sveta zo scény Španielsko a zatienila Holandsko. Británia nadobúdala po spojení so Škótskom postavenie svetového hegemóna. V Európe sa mu staval do cesty len jeden významnejší protivník: monarchistické Francúzsko. Británia s ním viedla počas 18. storočia šesť vojen. Rozvracala ho i zvnútra šírením protimonarchistického osvietenstva a zámerným korumpovaním a zadlžovaním zhýralej vysokej aristokracie.
Zámerom mecenášov a strojcov epochálnych premien západného sveta bolo zbaviť šľachtu privilegovaného postavenia pri riadení štátu a jeho ekonomiky. Vysoká šľachta v Anglicku a Škótsku nachádzala spoločnú reč s čoraz silnejúcou finančníckou oligarchiou ochotnejšie než aristokracia v iných častiach Európy (s výnimkou Holandska). Pohotovejšie chápala, že dominantným zdrojom bohatnutia a mocenského vplyvu sa stáva obchodovanie a nie výroba.
Skĺbenie záujmov dravej peňažníckej oligarchie a výnosne obchodujúcej vysokej aristokracie v Anglicku a Škótsku umožňovalo otáčať spôsob myslenia všetkých spoločenských tried želateľným smerom. „Pokrokoví učenci“ nachádzali štedrých dobrodincov a bolo len otázkou času, keď väčšina verejne činných mysliteľov naskočí na vlnu osvietenstva hlásajúcu vieru v empirickú skúsenosť, náboženskú nezaťaženosť a slobodného ducha. Štát a jeho aparát sa však ešte stále riadil zásadou uprednostňovať a chrániť národnoštátne záujmy systémom kontroly a regulácie dovozu a vývozu pomocou predpisov a taríf. Žiaduci rozmach liberalizmu si vyžadoval, aby boli do mašinérie štátu a jeho vzdelávacej sústavy bezodkladne vnášané prvky osvieteneckého pokrokárstva prostredníctvom novej generácie šíriteľov moderného myslenia.
AUTOR: Patrik Sloboda
