Uvedenie filmu Sound of Freedom (Zvuk slobody) na strieborné plátna 4. júla oživilo v USA – no nielen tam – debaty o užívaní kontroverznej substancie zvanej adrenochróm. Má omladzujúce a skrášľujúce účinky, čo z nej robí látku, po ktorej dychtivo siahajú prominenti túžiaci po odďaľovaní príznakov starnutia. Adrenochróm plní funkciu akéhosi omladzujúceho séra, ale za cenu, ktorú možno označiť bez zveličovania za pekelnú. Má len dočasné účinky, no čo je horšie, získava sa neľudským a odsúdeniahodným spôsobom.
Popieranie nepopierateľného
Možno i preto vyrukoval portál Českého rozhlasu v sobotné ráno 9. septembra s frontálnym útokom proti informáciám o adrenochróme, ktoré prinášajú nezávislé zdroje, stojace mimo korporátnej mienkotvorby. V článku s titulkom Na sítích zase straší konspirační teorie o adrenochromu sa autor Tomáš Pika snaží vyvrátiť v rubrike Ověřovna informácie, že „tato látka, která má být získávána z krve vyděšených dětí, slouží jako elixír věčného mládí“. Na pomoc si pribral biochemika z Masarykovej univerzity v Brne Igora Kučeru, ktorý uviedol, že „adrenochrom (jinak též chemická sloučenina C9H9NO3) se vyrábí synteticky v laboratořích. Není k tomu třeba žádných „vyděšených dětí“, jak deklarují konspirátoři“. Na základe týchto svojich poznatkov potom konštatoval, že „adrenochrom ve skutečnosti žádné zázračné účinky nemá. A kou- pit ho lze i ve specializovaných obchodech“.
Tvrdenie o voľnej dostupnosti syntetického adrenochrómu je pravdivé. 25-gramové balenie sa dá kúpiť v špecializovaných obchodoch online za 124 eur. Ako je to však s tézou, že adrenochróm nemá žiadne zázračné účinky? Začnime poznatkom, že adrenochróm vzniká oxidáciou adrenalínu, čo je hormón, ktorý vylučujú nadobličky vo zvýšenej miere do krvi v stresových situáciách. Výsledkom je zvýšená srdcová činnosť a presmerovanie krvi z kože, obličiek a tráviaceho traktu do mozgu, srdca a svalov. Naše telo sa tak pripravuje na boj s agresorom, prípadne na útek. Biochemik I. Kučera podotýka, že žiadne výskumy o tom, čo sa deje v krvi týraných, mučených a vraždených detí, pochopiteľne neexistujú, pretože by ich nepovolila žiadna etická komisia.
V tom však väzí podstata krehkosti jeho argumentácie. Existujú predsa pozorovania a vedecké výskumy neverejnej povahy, ku ktorým etické komisie nie sú zvané. Technogénna západná civilizácia využíva už viac než tristo rokov výdobytky vedy a techniky na uskutočňovania predstáv a snov starých ako ľudstvo samo.
Rituálne vraždenie detí obetovaných takýmto spôsobom nadpozemským entitám bývalo súčasťou rôznych kultúr, počínajúc Inkmi a končiac hoci aj Vikingmi. Súčasťou starodávnych rituálov niekde bývalo i požívanie krvi obetí. Pitie krvi bývalo zahalené oponou mystiky a okultizmu. Šamani pri tom komunikovali s bohmi a mimozemskými silami. Na vstup do vyššej duchovnej sféry používali látky so silnejšími psychotropnými účinkami, než mala krv „štandardne zabíjaných“ obetí. Poskytnúť svoje dieťa na rituálnu vraždu bývalo totiž často cťou a uznaním pre celú rodinu. Deti neraz pred začiatkom ceremónie omámili, aby mali utlmený pud sebazáchovy, nevzrušovali sa a nevzpierali. Ich krv preto nemusela mať nutne výrazne dráždivú chuť. Prinajmenej dovtedy, kým ju šamani neporovnali s chuťou a účinkami krvi zajatých mučených a zabíjaných bojovníkov nepriateľského kmeňa. Postupne spoznávali, že čím mladší bol mučený zajatec, tým opojnejšie chutila jeho krv. U obetovaných bojovníkov detského veku bývala najomamnejšia.
Krv mladých ľudí sa vo všeobecnosti všade cenila viac než krv príslušníkov starších generácií. K pitiu krvi unesených detí a panenských dievčat siahali aj zdravotne postihnutí svetskí mocipáni v situáciách, keď im felčiari a lekári nedokázali pomôcť. V nejednom šľachtickom rode sa po ženskej línii odovzdávali tajné tradície kúpania sa v takzvanej mladej krvi a grófka Alžbeta Bátoriová nemusela byť na našom území prvou, ktorá sa oddávala omladzujúcim „kúpeľným procedúram“.
Vráťme sa však do súčasnosti a k otázke, prečo sa adrenochróm, vyrábaný synteticky v laboratóriách v ďalekej Číne, odkiaľ sa vyváža do sveta, nevyznačuje takými divotvornými účinkami, aké má adrenochróm extrahovaný z krvi detských obetí týrania a mučenia. Kľúčový rozdiel medzi nimi vyplýva z povahy adrenalínovej zložky preparátov. Laboratórne produkovaný syntetický adrenalín neposkytuje jeho zoxidovanej adrenochrómovej zložke revitalizačné vlastnosti. Hľadané účinky má len organický adrenochróm vyrobený z pravého adrenalínu, získaného z ľudských bytostí.
To neznamená, že čínsky farmaceutický priemysel nie je schopný a ochotný zásobovať bonitných západných zákazníkov čímkoľvek, čo si objednajú. Zábrany nemá ani produkčná konkurencia v Indii, juhovýchodnej Ázii, Latinskej Amerike a netreba zatvárať oči ani pred povesťami o laboratóriách a distribučných sieťach v nemenovaných východoeurópskych a balkánskych lokalitách.
AUTOR: Patrik Sloboda
