Akciové trhy sú mimo ekonomickú realitu

· Čas čítania: 4 min.
Ilustračný obrázok: Shutterstock

Pandémiou krívajúca globálna ekonomika hlási pokles HDP a nárast nezamestnanosti a preto nás prekvapuje nárast akciových indexov. Po poklese tesne pred krízou sa počas krízových koronavírusových mesiacov akciové indexy akoby pozviechali a preto aj vymazali dovtedy vykazované straty z viacerých dôvodov. Podľa všetkého budú dôvodom záchrane balíčky od najdôležitejších centrálnych bank na svete, ktoré čo najdlhšie tlačili obrovské objemy elektronických peňazí, ale aj fiškálne opatrenia národných vláda, ktoré si na finančných trhoch požičiavali dovtedy nepredstaviteľné objemy reálnych peňazí, čo zvyšovalo optimizmus na finančných trhoch.

S hospodárskym poklesom sa počíta všade, ale určite nie tak veľkým ako sa pôvodne prognózovalo, čo nahráva finančným investorom. Na škodu veci však je, že opäť sa pokazili čínsko- americké obchodné vzťahy tým, že USA sa vyhrážajú aj nesplácaním svojich štátnych dlhopisov, ktoré ma v držaní čínska centrálna banka. Čína je najväčším veriteľom amerického štátneho dlhu a preto budeme zvedaví, ako budú oficiálni čínski predstavitelia reagovať. Ak sa rozhodnú americký dlh odpredať emitovaním čínskych štátnych dlhopisov, poklesne následne výmenný kurz dolára, čo bude mať dopad aj na americké cenné papiere. Budúcemu vývoju na akciových trhoch určite neprispievajú šumy týkajúce sa Hongkongu, ktorý patrí medzi svetové finančné centrá, ale aj neistota okolo účinnosti doteraz ponúkaného lieku proti chorobe Covid-19, alebo pochybnosti okolo schválenia Fondu obnovy EÚ, keďže niektoré členské európske štáty nepodporujú grantové financovanie, ale len splatné pôžičky. Zo spomínaného fondu, ktorý by nemal fungovať na princípe spoločného ručenia, by najviac profitovali koronavírusom postihnuté južné krajiny únie, ktoré sú zároveň najmenej zodpovedné za vznik ich rozpočtových deficitov. Z tohto dôvodu nie je medzi čistými platcami a čistými príjemcami dohoda, navyše určité ohrozenie pociťujú aj štáty Vyšehradskej štvorky, ktoré doteraz boli čistými príjemcami peňazí z európskeho rozpočtu.

Terajšiu globálnu ekonomiku charakterizuje obrovská medzera medzi kolabujúcim trhom práce a vzmáhajúcim sa kapitálovým trhom, čo neveští nič dobrého. Všetci sa totiž spoliehajú, že centrálne banky budú naďalej tlačiť obrovské množstvá ničím nekrytých peňazí a tak pomáhať predovšetkým najviac zadlženým krajinám. Politika záporných úrokových sadzieb zatiaľ nepodporila rast inflácie, keďže tá závisí menej od úrokových sadzieb a viac od ceny ropy, ktorá je teraz veľmi nízka. Centrálne banky síce vedia, že záporné úroky znižujú bankové zisky a zvyšujú dostupnosť úverov, ale teraz ich viac zaujíma solventnosť penzijných a poistných fondov ako bankový zisk.

Čo sa však bude diať na akciovom a dlhopisovom trhu, keď napokon najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ odobria na záchranu európskej ekonomiky 750 miliárd eur, si zatiaľ nedovolíme predpovedať. Všetky predchádzajúce finančné projekty na podporu hospodárskeho rastu starého kontinentu síce znížili nezamestnanosť, ale na druhej strane došlo k výrazným nárastom oboch rozpočtových deficitov k HDP, čo napokon platí doteraz. A tak sa napokon nemôžeme čudovať, že poniektorí hovoria, že terajšia hospodárska kríza nie je dôsledok koronavírusovej pandémie, ale obrovskej zadlženosti, ktorá sa len vykrýva emitovaním ďalších štátnych dlhopisov, ktoré lacno vykupujú centrálne banky takmer všade na svete.

Pandémia sa však podpísala pod nárast nezamestnanosti ako dôsledok zatvárania dovtedy rentabilných malých a stredných podnikov, poskytujúcich predovšetkým služby obyvateľstvu, ale aj veľkých priemyselných podnikov, ktoré stratili zákazkovú náplň. Keď došlo k zatvoreniu škôl i školských zariadení a rodičia museli ostať s deťmi doma, keďže nie všetky profesie bolo možné obslúžiť z domáceho počítača, musela sa domáca ekonomika prepadnúť. Napriek spomínaným negatívnym javom nedochádza k poklesu akciových indexov, čo len potvrdzuje, že ich vývoj je odtrhnutý od ekonomickej reality. Ak sme si doteraz mysleli, že akciový index odráža aj skutočný stav ekonomiky, nie je to pravda, čo veru nie je dobrá správa ani pre sporiteľov druhého dôchodkového piliera. Ak nám Európska komisia sľubuje, že zatiaľ neodsúhlaseným Fondom na obnovu EÚ vo výške 750 miliárd eur sa ekonomika starého kontinentu zo spomínaných problémov pozviecha, nemusí to byť vôbec pravda. Kapitálový trh sa zatiaľ správa tak, ako keby neexistovala najväčšia hospodárska kríza tohto storočia, ak teda nepočítame s tým, že menovú politiku väčšiny centrálnych bank pokladajú investori naďalej za posledného záchrancu svojich peňazí. Napokon, majú aj nejakú inú alternatívu, kam by investovali svoje zarobené peniaze, ako do akcií?

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár