Šiesteho januára je na Slovensku štátny sviatok a deň pracovného pokoja, ktorý sa nazýva Zjavenie Pána (Traja králi), kedy si kresťania pripomínajú návštevu mudrcov pri Ježiškovi, spojenú s ľudovými zvykmi ako koledovanie a chodenie v kostýmoch. Tento deň zároveň tradične začína obdobie fašiangov a je jedným z najstarších kresťanských sviatkov. A preto znova nebudeme kaziť sviatočný deň a opäť vyhlásime pokoj zbraní a dnes nebudeme prinášať spravodajstvo a analýzy o rusko-ukrajinskom ozbrojenom konflikte. Budeme sa venovať príjemnejším a optimistickejším témam…
Prednedávnom sme porozprávali o tom, odkedy začali a akým spôsobom v Rusku a na Ukrajine slávili a slávia Vianoce a príchod Nového roka. Keďže pravoslávni veriaci, hlavné, v Rusku, na Ukrajine, Bielorusku a vo mnohých iných krajinách slávia Vianoce podľa starého juliánskeho kalendára, dnes majú Štedrý večer, ako je to zvykom na Slovensku 24. decembra, a zajtra budú oslavovať Vianočné sviatky, ako je to pod Tatrami 25. decembra. A v tejto súvislosti porozprávame o tom, aké starodávne ľudové tradície a zvyky v týchto krajinách prežili tisícročia a ľudia ich ochotne používajú aj v súčasnosti…
V Rusku a na Ukrajine /aj napriek „modernizujúcim“ nariadeniam súčasného režimu/ sa Vianoce (7. januára) oslavujú, ako významný náboženský a rodinný sviatok, ktorý kombinuje bohoslužby, domáce hostiny s tradičnými jedlami, výmenu symbolických darov a čoraz väčšie oživenie ľudových zvykov, ako je koledovanie a iné. Mestá, vyzdobené, fakticky, od novembra, „zvýrazňujú“ vianočné betlehemy a jarmoky. Mnohí veriaci navštevujú nočné bohoslužby a deti a mladí ľudia sa zúčastňujú koncertov a slávností, ktoré často dopĺňajú Novoročné dekorácie.
Vianoce sú v Rusku a na Ukrajine uznávané, ako sviatky na štátnej úrovni, preto je 7. január oficiálnym dňom voľna v Rusku. Nie dnes, ako na Slovensku, kde oslavujeme Troch kráľov, ale zajtra, kde sa budú oslavovať vianočné sviatky. To znamená, že tento dátum nie je len národnou, ľudovou oslavou, ale aj štátnym sviatkom a dedičstvom ruskej a ukrajinskej kultúry. Samozrejme, to sa netýka iba týchto dvoch národov a štátov. Pravoslávni kresťania musia navštevovať Vianočné bohoslužby v kostoloch po celom svete a potom sviatok osláviť slávnostnou, občas až honosnou hostinou. Vianoce v ruskej a ukrajinskej histórii a kultúre sú spojené s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa dedia z generácií, a mnohé z nich prežili až dodnes. A drvivá väčšina tradícií a zvykov sú v Rusku a na Ukrajine veľmi podobné.
V oboch týchto krajinách dodnes prežili mnohé tisícročné zvyky a obyčaje. Vianoce u pravoslávnych veriacich sú vlastne pokračovaním série novoročných sviatkov, takže ulice miest a dedín sú už dávnejšie vyzdobené svetlami a girlandami. Na námestiach v strede sú inštalované veľké živé alebo umelé vianočné stromčeky s novoročným vyzdobením. Každá rodina sa pripravuje na Nový rok a Vianoce: kupujú a zdobia vianočný stromček (mnohé v súčasnosti majú umelé stromčeky, ktoré využívajú viac rokov po sebe), zdobia dom, byt – ako vnútri, tak aj vonku. Vlastne dosť podobné, ako na Slovensku. Členovia domácnosti si určite navzájom naplánujú darčeky a gratulácie. Obzvlášť sa cenia suveníry, originálne a krásne darčeky a ručne vyrobené šperky. Deti čakajú na túto udalosť s najväčšou úzkosťou, pretože veria v zázraky a rozprávku.
V predvečer samotného sviatku chodia pravoslávni veriaci na bohoslužby, kde sa konajú veľké večerné a nočné bohoslužby. Hlavná Vianočná bohoslužba v Rusku v noci z 6. na 7. januára z Katedrály Krista Spasiteľa v Moskve sa zvyčajne vysiela na mnohých federálnych, ale aj regionálnych a mestských televíznych kanáloch. Slávnostnú službu vedie samotný patriarcha celého Ruska. Dlhý vianočný pôst sa končí oslavou Vianoc. Ženy v domácnosti venujú osobitnú pozornosť vareniu tradičných jedál. 7. januára môžu pravoslávni kresťania mať veľké spoločné stolovanie bez obmedzení. Každá gazdiná sa môže sama rozhodnúť, ktoré maškrty si dá na vianočný stôl. Zvyčajne sa pripravujú koláče, šaláty, želé, pečie sa husacie alebo kuracie mäso s jablkami a príbuzným a priateľom sa podávajú všetky druhy dezertov. Spoločné stolovanie vo mnohom pripomína aj takéto tradičné dejstvo aj na Slovensku počas Vianoc.
Porozprávame stručne o niektorých najznámejších Vianočných tradíciách a zvykoch ruského a ukrajinského ľudu. A tieto tradície prežili už stáročia a niektoré už aj tisícročia. Medzi najznámejšie zvyky a tradície, súvisiace s Vianočnými sviatkami, stojí za to zdôrazniť:
- Koledovanie. Každý v Rusku a na Ukrajine pozná starý zvyk vianočných kolied, keď deti a mladí ľudia zavítajú do domov a bytov, chvália Krista v piesňach a básňach, spievajú rôzne želania pre ľudí a za to dostávajú sladké dobroty alebo odmeny vo forme mincí. Aj v súčasnosti deti koledujú: obliekajú sa a chodia po bytoch a domoch, spievajú piesne, rozprávajú básne na Vianoce. Ako v Rusku, tak aj na Ukrajine. Hlavné, na dedinách.
- Veštenie. Vianoce sú začiatkom takzvaných „sviatok“ (sviatočných dní), ktoré pokračujú u pravoslávnych veriacich až do dňa Zjavenia Pána (19. januára). Vo vianočnej tradícii bolo toto obdobie považované za najpriaznivejšie pre veštenie. Veštenie bolo obzvlášť lákavé ako spôsob predpovedania osudu nevydatých dievčat. Všetky sa chceli vydať – žiadne prekvapenie… Rituály najradšej vykonávali o polnoci v tme a pri sviečkach, čo vytváralo obzvlášť mystickú atmosféru. Veštili tiež aj z roztaveného sviečkového vosku, ktorý sa nalial do vody a pokúsili sa preskúmať obraz zamrznutej postavy. Bežné bolo aj veštenie z kávy alebo čaju. No a ďalším rozšíreným „vešteckým predmetom“ bolo aj zrkadlo.
- Vianočná tradícia – tesne pred sviatkami – generálne upratovanie v dome, byte, na dvore a pod. Všetko malo byť čisté, svieže, pekné a mať svojrázny sviatočný lesk. Skrátka, na Vianoce všetko malo vyzerať čo najlepšie a najpríjemnejšie, aby ľudia mali krásnu sviatočnú náladu. Aj za starých čias, aj v súčasnosti na dedinách v Rusku a na Ukrajine obyvatelia bezpodmienečne robili poriadok v domoch, ti, ktorí žijú v panelákoch a vlastnia chaty, urobili poriadok na dvoch miestach – v bytoch a na chalupách, vyhrievali ruské a ukrajinské parné kúpele a sauny, položili čistý obrus a pripravili nové oblečenie pri príležitosti sviatkov.
- Ako aj na Slovensku a v každej ďalšej krajine, tak aj v Rusku a na Ukrajine slávnostný stôl vždy zdobila špeciálna vianočná dekorácia. Dodnes platia mnohé starodávne zvyky a obyčaje, ktoré ľudia v rámci spomienky na svojich rodičov a predkov a starodávne tradície svojej krajiny veľmi ochotne dodržiavajú. Napríklad, ženy v domácnosti položia seno pod obrus, čo symbolizuje jasle Ježiša Krista. Pod stôl bol často umiestnený železný predmet (sekera), na ktorý si hostia položili nohy, čo symbolizovalo dobré zdravie a silného ducha. Mince, bankovky, soľ a cesnak boli umiestnené v rohoch stola pre blaho domu. Za starých čias /v súčasnosti je to, z pochopiteľných dôvodov používa oveľa zriedkavejšie/ ľudia pozývali na slávnostnú večeru známych a často aj neznámych osamelých ľudí, tulákov a sirôt.
- Samozrejme, vždy platil a v súčasnosti tiež platí zákaz práce na Vianoce. Ako vieme, sú také povolania, v ktorých ľudia nemôžu zrušiť alebo pozastaviť svoju prácu ani v noci, ani počas sviatkov, čiže pre nich vianočný zákaz, čo je úplne logické, neplatí. Ale ostatní ľudia, ktorí nemusia pracovať počas sviatkov, ozaj si využívajú voľno a čaro vianočných sviatkov. Ani za starých čias ženy, ktoré radi sa venovali domácim prácam, museli pozastaviť svoju činnosť: žiadne tkanie, žiadne šitie, žiadne varenie a žiadne upratovanie v dome. Sviatky sú sviatky,. Vianoce sú Vianoce, voľno je voľno…
Samozrejme, nie je to úplný zoznam všetkých zvykov a tradícií na Vianoce v Rusku a na Ukrajine. Spomenieme ešte iba zopár zvykov a „zvláštností.“ Napríklad, pravoslávni veriaci počas osláv vianočných sviatkov nohy jedálenského stola zviazali lanom, aby hospodárske zvieratá neutiekli zo stáda. Po rannej bohoslužbe kňazi navštevovali domy farníkov a vykonali „oslávenie“ Boha (oslavovali Krista). A zvyšky jedla z večernej hostiny boli vyvezené mimo nádvoria, aby vlci, ktorí „ochutnali a pocítili ľudskú láskavosť“, nepoškodili sedliacky dobytok. A ešte dôležitá poznámka. Koledovanie a veštenie, ktoré prežili až do súčasnosti, sú „okolovianočné“ zvyky, pretože sú v rozpore s duchovným významom pravoslávneho sviatku Vianoc kvôli ich pohanskému pôvodu. Ale napriek tomu sú pevne zakorenené v ruskej a ukrajinskej kultúre. Ako aj v kultúre mnohých ďalších krajín a národov.
V súčasnosti Vianoce, hlavné, na Ukrajine, ale predsa aj v Rusku, sú negatívne ovplyvnené prebiehajúcim ozbrojeným konfliktom. Obyvatelia oboch štátov si, samozrejme, úprimne prajú, aby sa čo najskôr skončil. A keďže kazí atmosféru tohtoročných Vianoc, všetci dúfajú, že onedlho mier bude predsa uzatvorený a tie ďalšie Vianoce budú ozaj sviatkom miera a pokoja a budú naozaj Šťastné a Veselé…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.