Včera sme porozprávali o tom, ako slávia Vianoce v Rusku, a dnes si posvietime na to, ako to robia na Ukrajine. Nebudeme sa prehlbovať ďalej do histórie, ako sme to urobili v prípade Ruska, pretože dlhé stáročia územie súčasnej Ukrajiny bolo v zostave Ruska a Sovietskeho zväzu a Vianoce sa tam oslavovali približne tak, ako v Rusku alebo na väčšine územia ZSSR. Porozprávame sa preto viac o tom, ako oslavujú Vianoce na Ukrajine v priebehu ostatných rokov – od vzniku samostatnej Ukrajiny v r. 1992.
Vianočné sviatky na Ukrajine sú Štedrý deň, ktorý sa slávi od 24. decembra (Štedrý večer) do 6. januára (Zjavenie Pána) podľa gregoriánskeho kalendára Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny, gréckokatolíkmi, rímskokatolíkmi, väčšinou protestantských cirkví a rumunskými farnosťami Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Vianoce 25. decembra sú na Ukrajine odnedávna štátnym sviatkom.
Arménska Katolícka cirkev na Ukrajine tradične oslavuje Vianoce 6. januára spolu s zjavením Pána podľa juliánskeho kalendára. Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu, niektoré protestantské cirkvi a niektoré farnosti Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny tiež oslavujú Vianoce podľa juliánskeho kalendára, preto trvajú od 6. januára do 19. januára. Arménska diecéza a Ľvovská Arménska Katolícka arcidiecéza oslavujú Vianoce od 5. januára do 6. januára spolu s zjavením Pána podľa juliánskeho kalendára. Čiže je v tom menší „kalendárny chaos…“
Obdobie vianočných sviatkov s tradičnými rituálmi absorbovalo najtypickejšie druhy ľudového dramatického umenia Ukrajincov. Od roku 2017, 25. decembra, sa Vianoce, podľa gregoriánskeho kalendára, stali oficiálnym štátnym sviatkom. V decembri 2020 hlava takmer nikde na svete nepriznanej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny Metropolita Epifanij vyhlásil, že zmena dátumu Vianoc na 25. decembra na Ukrajine je možná po tom, čo budú cirkev aj veriaci pripravení na takéto rozhodnutie po vykonaní vzdelávacích prác. Bolo uvedené, že presun Vianoc zapríčiní zmenu dátumov všetkých stanovených sviatkov o 13 dní. Asi sto rumunských farností na Ukrajine, ktoré sú súčasťou Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu, vždy slávilo Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára, rovnako ako Rumunská pravoslávna cirkev.
Otázka reformy kalendára sa stala ešte akútnejšou po začiatku ozbrojeného konfliktu vo februári r. 2022, pretože, podľa niektorých publicistov a cirkevníkov, sa Ukrajina vďaka použitiu starého štýlu spolu s ruskou pravoslávnou cirkvou nachádzala vo sfére vplyvu „ruského sveta“. Pravoslávna cirkev Ukrajiny 18. októbra 2022 umožnila diecézam konať bohoslužby na Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára na žiadosť farností, teda 25. decembra. 1.-2. februára 2023 Synoda biskupov Ukrajinskej grécko-katolíckej cirkvi rozhodla, že 1. septembra 2023 prejde táto cirkev na Ukrajine na nový štýl už ten istý deň.
- mája 2023 sa Rada biskupov dohodla na prechode Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny na Nový gregoriánsky kalendár od 1. septembra 2023. 27. júla tento prechod bol schválený. 28. júna 2023 prezident Zelenský predložil Najvyššej rade návrh zákona o zrušení sviatku Narodenia Krista 7. januára podľa juliánskeho kalendára a potvrdení dátumu 25. decembra ako jediného dňa slávenia, ktorý odráža zmeny v kalendároch Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny a Ukrajinskej grécko-katolíckej cirkvi. Parlament schválil tento zákon 14. júla 2023, pričom zákon podporilo 241 poslancov. Zelenský podpísal zákon 28. júla 2023.
Podľa štúdie medzinárodnej spoločnosti Deloitte v novembri 2023 bude väčšina Ukrajincov (asi 45%) oslavovať Vianoce 25. decembra a iba 17% 7. januára, zatiaľ čo 32% plánuje oslavovať dvakrát. Podľa prieskumu Medzinárodného republikánskeho inštitútu, ktorý sa uskutočnil vo februári 2024, 53% Ukrajincov oslavovalo Vianoce 25. decembra. Vianoce 7. januára v roku 2024 oslavovalo 11% a dvakrát o 17%. Medzi tými, ktorí oslavujú Vianoce 25. decembra, prevládali gréckokatolíci (93%), za nimi nasledovali veriaci Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (58%). Ateisti (33%) a tí, ktorí nepatria k žiadnemu náboženstvu (38%), tiež oslavovali Vianoce 25. decembra, podľa najnovšieho štátneho nariadenia. Najmenej rozšíreným bol tento dátum v radoch veriacich Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (24%).
Začiatkom sviatočného obdobia je prijatie nového ohňa, ktorý je zapálený s 12 guľatinami, ktoré boli zozbierané počas 12 dní, pre 12 rôznych jedál, ktoré budú pripravené na Svätú večeru. A Vianočné sviatky začína diduch – symbol-znamenie, ktoré je prinesené do domu na Svätý večer, a je signálom pre začiatok štedrých rituálov. Samotné vnesenie diducha do domu je celý rituálny akt, sprevádzaný množstvom divadelných prvkov. Tradične na Mikuláša na Ukrajine sa tradične otvára hlavný vianočný stromček Ukrajiny a ďalšie vianočné stromčeky.
Svätá večera je ústrednou tradíciou na Štedrý večer. V tento deň ženy v domácnosti zvyčajne pripravujú dvanásť rôznych jedál, z ktorých hlavným je kutia. Podľa tradície, sa počas Svätej večere v červenom rohu (pokuti) nachádza diduch – posledný zväzok kukurice, ktorý zahŕňa: ovos, raž, pšenicu, ľan. Diduch zostáva v dome počas týždňa: jeho prítomnosť prináša rodine dobrú náladu, pohodlie a pohostinnosť.
Svätá večera sa začína modlitbou. Na stole sa rozsvieti Vianočná sviečka na pamiatku duší našich predkov. Celá rodina, vrátane detí, sedí pri slávnostnom stole. Hostiteľ požehná večeru: „Bože, daj, aby bolo všetko zdravé až do iného Osudu,“ následne ochutná kutiu, požehná ju a podhodí ju pod strop. Ak sa aspoň trochu prilepí, nasledujúci rok bude úrodný. Ak niekto zomrel v dome, potom položia lyžicu aj pre neho. Najprv jedia kutiu a potom zvyšok jedál. Po večeri koledujú.
Na Štedrý deň chodia ľudia do kostola na slávnostnú bohoslužbu. Liturgia sa zvyčajne začína v noci. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky na rok 2021, považuje 49% ukrajinských občanov Vianoce za významný sviatok. Význam tradícií vianočných osláv má však zvláštne etno-lingvistické sfarbenie a je spojený s geografickou koncentráciou dvoch hlavných etnokultúrnych spoločenstiev krajiny. V prevažne ukrajinsky hovoriacich regiónoch krajiny sa teda Vianoce považujú za najdôležitejší sviatok v krajine: na západe – 73% a v centrálnej časti krajiny – 47%. Pritom v rusky hovoriacich regiónoch krajiny a dokonca aj v Kyjeve väčšina respondentov uprednostňuje Nový Rok. Podľa štúdie, ktorú uskutočnil Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút vo februári 2024, 70% Ukrajincov oslavuje Vianoce ako najobľúbenejší sviatok, zatiaľ čo Nový rok – 47%.
Vianoce sú sviatkom lásky, pokoja, rodiny, priateľstva. Mnohí ľudia v Rusku a na Ukrajine dúfajú, že krátko aspoň po týchto vianočných sviatkoch sa skončí ozbrojený konflikt, ktorý sa ťahá už takmer štyri roky. Určite by ukončenie nepriateľstva medzi dvomi krajinami, medzi dvoma slovanskými národmi by bolo prospešné pre všetkých.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.