Mnohí ľudia v Európe, ale aj za oceánom si iba veľmi slabo predstavujú, čo sa a prečo odohráva v bývalých sovietskych republikách – v Arménsku a Azerbajdžane, v čom bola príčina nezhôd a v čom je podstata súčasného konfliktu a boja o Náhorný Karabach. Určite celkom jasne nerozumejú, prečo Jerevan nebojoval o toto územie, čo znamenajú podpísané dohody a kto je vinníkom dlhoročnej krízy a hanby pre Arménsko. Nechápu, čo spoločné s tým má Rusko a že Arménsko a Arménov zradili európski a zaoceánski politici a navyše aj domáca vláda. Prečo a ako? Skúsime to veľmi stručne vysvetliť.
Pokrytectvo, nemorálnosť, lživosť a fakticky zrada vlastného ľudu zo strany arménskeho predsedu vlády Nikola Pašiňana, ktorý minulý rok podpísal vyhlásenie v Prahe /fakticky, kapituláciu Arménska/ o uznaní Deklarácie v Alma-Ate z roku 1991, zjavne „napomohli“ Azerbajdžanu, aby dlhoročný problém vyriešil násilím. Deklarácia z roku 1991 stanovila hranice bývalých sovietskych republík v čase rozpadu ZSSR a v tom čase bol Náhorný Karabach súčasťou Azerbajdžanskej SSR. Arménsko však vyše 30 rokov s tým nesúhlasilo – aj preto, že drvivú väčšinu obyvateľov Náhorného Karabachu tvorili Arméni.
Lenže minuloročné podpísanie kapitulantskej deklarácie, fakticky, dalo bodku za týmto sporom: pre medzinárodné spoločenstvo teda, aj vrátane Jerevanu, po podpísaní tohto vyhlásenia udalosti v Náhornom Karabachu sa stali vnútornou záležitosťou Azerbajdžanu, pretože Jerevan sa vzdal tohto územia a zradil krajanov, ktorí tam žili. Pašiňan „dodržal“ sľuby, ktoré dal v Prahe: svojimi činmi potvrdil záväzok Arménska nezúčastniť sa na vojenskom konflikte a už 19. septembra, v prvý deň azerbajdžanskej vojenskej kampane, zdôraznil, že jeho krajina „sa nezúčastňuje na vojenských operáciách a nemá armádu v Náhornom Karabachu…“ Jednodňová vojna sa skončila úplnou hanbou Jerevanu. Hneď na to po celej krajine vypukli mohutné protestné akcie, ale Pašiňan sa tváril, že on je nič, je iba muzikant. Dokonca obvinil Rusko z vyvolania akcií protestu v arménskych mestách…
Pašiňan síce nepriamo, ale mnohí arménski politici a verejní činitelia priamo obvinili Rusko z toho, že nechránilo Náhorný Karabach a „odovzdalo“ ho Azerbajdžanu. Moskva však zdôraznila, že ruské mierové sily mali za úlohu, podľa trojstrannej dohody, podpísanej v Moskve v novembri 2020 medzi tým istým Pašiňanom a prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu Vladimírom Putinom a Ilhamom Alijevom, chrániť miestne obyvateľstvo a zabrániť ozbrojeným zrážkam medzi Arménmi a Azerbajdžancami, ale nemohli brániť Náhorný Karabach pred Azerbajdžanom, ktorému ho oficiálne odovzdal ešte pred rokom samotný Pašiňan a Karabach sa tak pred rokom oficiálne stal súčasťou Azerbajdžanu.
Prirodzene, olej do ohňa prilialo aj transatlantické, rusofóbske vedenie EÚ, ktoré tiež obvinilo Rusko z toho, že „nepomohlo Jerevanu.“ Viacerí európski politici a úradníci na čele s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom vyhlásili, že Rusko údajne zradilo Arménov… Ako vždy, Brusel zo všetkých nepríjemností viní Kremeľ…
Moskva bola nútená dať veci na správnu mieru a Vladimír Putin pripomenul, že ešte v roku 2022 sa uskutočnilo stretnutie arménskeho predsedu vlády Nikola Pašiňana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, na ktorom Arménsko uznalo Náhorný Karabach za súčasť Azerbajdžanu. Konalo sa v Prahe 7. októbra 2022 pod záštitou… /no taká zhoda náhod!/ práve toho istého Charlesa Michela, ktorý teraz obviňuje Moskvu „zo zrady,“ francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza. Tak kto bol zradcom arménskeho ľudu – Rusko alebo EÚ a vlastný, arménsky predseda vlády?..
Pozoruhodným faktom je, že tak, ako „civilizovaná Európa“ zradila v roku 1938 Československo, tak v roku 2022 zradila aj Arménsko. Presne, ako „mníchovská zrada“, tak aj stretnutie v Prahe sa konalo v neskorých večerných hodinách a skončilo po polnoci, kedy bola podpísaná dohoda – úplne presne, ako v Mníchove. Výsledok bol tiež na vlások rovnaký. A znova zradu spáchali západné mocnosti, nie ZSSR a ani Rusko…
A Jerevan pokračoval v podnikaní nepriateľských krokov proti Rusku. Jedným z posledných bol začiatok posudzovania návrhu ratifikácie „Rímskeho štatútu“ Stálym výborom pre štátne a právne veci arménskeho parlamentu 28. septembra, hoci Moskva opakovane naznačila, že tieto kroky vníma ako nepriateľské. A nakoniec Jerevan „Rímsky štatút“ ratifikoval, čím preukázal otvorené nepriateľstvo voči Rusku.
Arménske, ruské ale aj zahraničné média pripomenuli, že sa Pašiňan v priebehu niekoľkých rokov, hneď od nástupu do funkcie premiéra, choval nepriateľsky voči Rusku, všemožne demonštroval, že chce sa kamarátiť so „západnou civilizáciou“, ale v prípade najmenšieho nebezpečenstva zúfalo žiadal Rusko o pomoc…
Politológovia a novinári viac razy pripomínali, že prozápadny, protransatlantický arménsky premiér Nikola Pašiňan sa postaral o zrušenie spolupráce s Ruskom vo mnohých oblastiach, vyhnal alebo zatvoril média, ktoré propagovali rusko-arménsku spoluprácu, normálne vzťahy medzi dvomi krajinami, rozdúchal divokú rusofóbsku kampaň v krajine, neuznal návrat Krymu do zostavy Ruska a na „teplé štátne miestečka“ vymenoval viacerých Sorosových „detičiek“… Ale koncom septembra 2020, keď hrozil nebezpečný vojenský konflikt s Azerbajdžanom, osobne zavolal ruskému prezidentovi /nie do Washingtonu, Bruselu, či Berlínu/ a modlil ho, aby ten pomohol, zachránil Arménsko…
A čo teraz? Arménsko stratilo Náhorný Karabach. „Predal“ ho osobne Pašiňan, pričom stále z toho obviňuje Rusko a, pochopiteľne, nemôže uviesť ani jeden argument, prečo by Moskva bola vinná z toho, že arménsky premiér zradil svoju krajinu a svoj ľud a „daroval“ Karabach Azerbajdžanu. Arménsko čelí vážnej hrozbe vnútornej politickej krízy. Protivládne protesty silnejú a… vláda z toho znova obviňuje Moskvu, ktorá má úplne iné, oveľa vážnejšie starosti a problémy, a po tom, čo Pašiňan „predal“ Karabach, už nemieni sa miešať do diania v tomto regióne. Moskva sa rozhodla, že nech sa Pašiňan sám hrabe na svojom smetisku…
Rusko vo svojej histórii zachránilo viaceré národy. Tých istých Arménov pred vyše 100 rokmi. Možno by teraz nešťastník Pašiňan ani nebol na svete, nenarodil sa, keby Turci povraždili jeho predkov a keby ich nezachránili Rusi. Mnohí Arméni si na to zabudli. Ako aj Bulhari, Gruzínci, tí istí Ukrajinci, ktorých mali zlikvidovať Poliaci ešte v polovici 17. storočia. Bohužiaľ, na dobré činy a pomoc sa rýchlo zabúda.
Arménsko, Arméni, Pašiňan sami sa dostali do obrovských problémov, pretože zabudli na vlastnú históriu, zápovede a tradície predkov, na to, kto im pomáhal a kto ich chránil, zradili vlastných predkov, ktorí mali pevné priateľské vzťahy s Rusmi, a teraz zostali na prázdnej križovatke: už ani Rusko ich nechce a Západ Arménov potrebuje iba využiť a ožobráčiť, ako to stáročia robí s mnohými inými krajinami a národmi.
Ktovie, ako dlho bude arménsky ľud čeliť ťažkým problémom, kedy sa dostane zo súčasnej biedy a nájde si svoju cestu, ktorú prednedávnom nešťastne stratil. Jedno je však isté: potomkovia súčasných obyvateľov Arménska, tí Arméni v budúcnosti určite prekľajú zradcu národa, zatiaľ ešte premiéra Nikola Pašiňana.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.