AKO PREŽIŤ KOLAPS 5. ČASŤ

· Čas čítania: 7 min.

Už od prvého čísla Zem&Vek, ktoré vyšlo v máji 2013, sme zverejňovali v podobe 5-dielneho seriálu preložený text od argentínskeho autora Fernanda Ferfala Aquirreho, ktorý na vlastnej koži zažil ekonomický kolaps svojej krajiny. Text je plný praktických rád pre prípadnú situáciu, ktorá sa v roku 2013 na Slovensku zdala nemožná, no dnes sa pravdepodobnosť takéhoto scenára zvyšuje. Pád ekonomiky a jeho dôsledky môžu byť rôzne, v niečom sa naša situácia môže, v inom zase nemusí podobať tej argentínskej. Považujeme však za potrebné zverejniť tento seriál znovu, ako zdroj užitočných inšpirácií.

PIATA ČASŤ

Čaj s tetou Ovečkou

Prečo sa chceš presťahovať do Španielska? Tu v Argentíne sa žije oveľa lepšie. Môžeš si dovoliť tri chyžné, záhradníka, súkromnú školu, súkromného lekára a hodiny tenisu. Môžeš žiť v niečom, čo Európania považujú za vilu,“ vraví teta.

To bol starý argument, keď moja matka, teta a babička popíjali čaj. Moja matka sa s tetou opäť hádala. Otec sa vyparí vždy skôr, ako sa začnú rozprávať, aj teraz išiel akože niečo opraviť. Naposledy to vydržal len 5 minút, ale to už bolo pred pár rokmi. Je ťažké vydržať pri jej jednoduchom uvažovaní a mentalite ovce.

V tejto krajine je veľa ľudí ako moja teta. Ľudia, ktorí sa prekvapivo neboja kolapsu, ale priam sa naň tešia. A tak vytvárajú stále lacnejšiu pracovnú silu. Ignorujú, alebo si neuvedomujú, že sú nútení žiť s tými, ktorí sú v oveľa horšej pozícii. Možno ste bohatí, ale kamkoľvek pôjdete, budete sa musieť presúvať v obrnenom vozidle s bodyguardmi. Nebudete mať slobodu, aspoň nie tú reálnu.

Ako som už viackrát písal, ľudia vás prekvapia tým, akí sú neuveriteľne vynaliezaví (alebo aj) neuveriteľne hlúpi. Väčšina je len „stádom“, v ktorom sa snažia preplávať životom, byť šťastní z toho, že ich obľúbený futbalový tím vyhral finále a môžu si dať pár pív s kamarátmi.

Neovečka“

Všimnite si, ako sa od čias starovekého Ríma nič nezmenilo. Cisár tvrdil, že jediné, čo musíte dať ľudu, sú „chlieb a hry“, aby ste ich udržali pod kontrolou. A tak je to aj dnes.

Pri Veľkom Probléme ako politická kríza alebo ekonomický kolaps chvíľu potrvá, než sa objavia. Nebude deklarovaný deň Veľkého Problému. Ten čas neistoty, kým ľudia neprijmú, že sa svet okolo nich zmenil, trvá – mesiace alebo dokonca roky. Ale jedného dňa si uvedomíte, že vlastne vidíte viac žobrajúcich ľudí, viac prostitútok, domov bez náteru, opotrebovaných áut, pretože ľudia nemajú peniaze na ich opravu, a poviete si: „Íha, takto to pred rokom-dvomi nebolo.“ Veci sa neprijmú zo dňa na deň, Veľký Problém sa môže objaviť v priebehu sekúnd, ale trvá mesiace, než sa naplno prejaví. To je dôvod, prečo by ste mali mať otvorenú a nezávislú myseľ, oči a uši nastražené okolo seba. Skrátka o krok pred stádom.

Finančná bezpečnosť a schopnosť presťahovať sa sú najlepšie predpoklady na prežitie. Moja finálna úvaha o prežití kolapsu ma priviedla k záveru:

Peniaze

Áno, papierové peniaze, zlato, striebro, ale väčšinou peniaze na účtoch v niekoľkých „bezpečných krajinách“ a peniaze investované do nehnuteľností.

Naša spoločnosť je založená na peniazoch. Nielen na tých papierových, ale aj tých na účtoch a virtuálnych peniazoch. Keby boli peniaze nepoužiteľným konceptom, prinieslo by to veľký celosvetový kolaps, prakticky koniec ľudstva. Krajiny, niekoľko krajín, dokonca aj kontinent sa môže dostať do biedy, pričom so sebou strháva aj papierové peniaze, ale úmerne tomu vyvstáva druhý koniec. Naozaj verím – a história to dokazuje, že vždy sú víťazi a porazení, dobývaní a dobyvatelia. Rovnováha jin a jang vždy ostáva. Zem by mohol zničiť obrovský meteorit, alebo by nás mohli zotročiť malí zelení mužíčkovia, ale z nekonečného spektra možností sú všetky tieto scenáre nepravdepodobné. Radšej by som sa pripravil na tie skutočné. A je veľmi pravdepodobné, že v prípade, ak si vaša krajina prejde ekonomickým kolapsom, zažije občiansku vojnu alebo prírodnú katastrofu, pravdepodobne budete mať šancu utiecť niekam do bezpečia.

To je presne to, čo urobilo tisíce Argentínčanov, ale aj moja rodina, a čo zamýšľam v najbližšom čase spraviť aj ja.

Považujem sám seba za občana sveta a nemám problém presťahovať sa, keď musím. Vrelo vám odporúčam o tom popremýšľať, pretože to môže byť vaše posledné riešenie. Síce verím v koncept „výpad – ústup“, ale neverím, že je možné odraziť celý hladujúci a pobláznený národ.

Ak by sme zvažovali dlhodobý a permanentný TEOTWAWKI (The End Of The World As We Know It = koniec sveta tak ako ho poznáme), uvážte presťahovanie do inej vzdialenej krajiny a plánujte všetko podľa toho. To znamená mať peniaze na účtoch, mať pripravené doklady a cestovné pasy, možno sa aj naučiť iný jazyk.

Keď tak teraz o tom premýšľam, som zabezpečený a v stabilnej finančnej situácii viem uchrániť aj svoje deti, a to je to, čo spravil aj môj otec. Vedome či nevedome svojej rodine zaistil, aby prežila. A skutočne uspel, kým milióny otcov zlyhali.

Šetrite peniaze, investujte, cestuje, hľadajte si nových kamarátov, navštevujte dávno stratených príbuzných, učte sa o rozdielnych kultúrach, ako byť flexibilným a adaptovať sa na ne. To sú najlepšie rady, aké vám môžem dať, keď nastane kolaps. Niekedy vám jednoducho neostanú žiadne možnosti. Stalo sa to tu, stalo sa to predtým, stalo sa to na mnohých miestach. Môže sa to stať aj vám.

Človek nie je survivalistom tým, že žije v lesoch, celý deň nosí maskáče a má vždy pušku cez rameno. To nie je to, čo v živote chcem. Toto nie je typ človeka, ktorého považujem za flexibilnú adaptabilnú osobu. Podľa môjho názoru sa survivalista môže cítiť pohodlne rovnako v lesoch, ako na večierku obklopený „ovcami“. Môže hrať oboje, môže sa adaptovať. Je to osoba, ktorá sa vie usmievať aj na tých, ktorí uvažujú inak. Človek, ktorý nedokáže tolerovať prítomnosť ľudí odlišných od seba, má obmedzenú schopnosť adaptácie, a preto sú obmedzené aj jeho vyhliadky na prežitie. Možno je najlepší v survivalizme v prírode, ale nie v reálnom svete, v prežití v spoločnosti.

Musíte opustiť myšlienku, že rezignovať je jedinou a poslednou odpoveďou na krízu. To je chybné. Poslednou možnosťou je opustiť krajinu alebo región. A to si vyžaduje sociálne zručnosti a úspory. Majte to na pamäti, než začnete utrácať peniaze na posledný ústup. Ústup do domu, zabarikádovanie sa v ňom, to je veľmi dôležité, je to predposledné riešenie. Je to miesto, kde ste v bezpečí počas malých a stredných kríz (ktoré sú pravdepodobnejšie než skutočne Veľký Problém). No pri Veľkom Probléme veľkého rozsahu musíte odísť, ako mi už mnoho ľudí odporučilo.

Nakoniec vám všetkým chcem dať posolstvo nádeje a pripomenúť vám aj sebe, že „survival“ je o prežití, nie o šťastnom živote. Pripravujte sa, pretože je chytré to robiť, a nie preto, že sa tešíte na kolaps a iné katastrofy. Nerobte tú chybu, že si budete myslieť, že je pre vás Veľký Problém novým čistým začiatkom, všetky vaše problémy proste len tak zmiznú a budete mať nový štart v novom svete. Takto to nefunguje. Skôr opačne – všetko sa zhorší, malé problémy sa prelejú do väčších, oveľa vážnejších problémov. Ak máte problémy s pitím, budete piť ešte viac, ak si neviete udržať zamestnanie teraz, strávite celé roky nezamestnaní, ak máte nejakú vážnu chorobu, budete ešte ťažšie zháňať liečbu. Opakujem – všetko sa zhorší.

Veľký Problém či akýkoľvek iný typ krízy nie je fér. Bude to absolútne nefér.

Budú dobrí a čestní ľudia, ktorí budú hladovať, kým tí skazení budú mať zisk; nebudú policajti, ktorí by vás chránili, ale určite po vás pôjdu, keď vás niekto falošne obviní. Takto to funguje. Takže kto sa teší na Veľký Problém ako na nový začiatok – nech sa radšej znova a lepšie zamyslí a vyrovná so svojím životom už teraz.

Survivalisti sú často považovaní za temných fatalistov, uctievačov konca sveta. Tak to však nie je a ozajstný survivalista by takým rozhodne nemal byť. Negatívni ľudia to budú mať po kolapse veľmi ťažké. Naopak, ľahšie to budú mať osoby s dobrou náturou.

Vedzte, že sú nebezpečenstvá a situácie, ktoré nemôžete predpovedať a nemôžete sa na ne pripraviť ako najlepšie viete. Ale nikdy nezabudnite žiť život naplno. Vy ani ja nevieme, ako dlho to ešte bude, takže z toho dostaňte to najlepšie, každú prebiehajúcu minútu. Survivalista by nemal byť pesimistom, mal by byť vždy pozitívny, veselý a užívať si život viac než ktokoľvek iný, pretože chápe, že každá minúta mieru, ktorú máme, je drahocennou a unikátnou a nikdy to nepovažuje za samozrejmosť.

Survivalista je vitálny, v kondícii, je zvedavý a veci berie s humorom. Je v kondícii, pretože sa stará o svoje telo a jeho telo sa stará o neho, je zvedavý, pretože si myslí, že je dôležité celý čas sa učiť nové veci, a to učenie si užíva, má zmysel pre humor, pretože si je sám sebou istý a k druhým sa správa tak, ako chce, aby sa správali k nemu.

V živote sú veci, ktoré máme pod kontrolou a ktoré pod kontrolou nemáme. Survivalový spôsob myslenia je ten, že máme pod kontrolou to, čo môžeme, a prijímame to, čo pod kontrolou nemáme. Takže ak máte takú mentalitu, či už vďaka plnej sebestačnosti alebo vďaka zásobám, zbraniam, evakuačnej batožine – nastavte si latku o kúsok vyššie, chodievajte vzpriamene bez ohľadu na to, či ste doktor alebo účtovník, vodič alebo drevorubač, buďte hrdí. Ste nepochybne lepším človekom.

Autor: Fernando Ferfal Aquirre

KONIEC SERIÁLU

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár