Pučistická vláda v Nigeri zakázala vývoz zlata a uránu. Francúzsko malo doteraz monopol na ťažbu a nákup uránu z Nigeru pre svoj vlastný priemysel jadrovej energetiky a stále udržiavalo africkú krajinu v de facto koloniálnej závislosti.
Neexistujú žiadne známky toho, že by sa počet problémových miest na geopolitickej mape sveta zmenšil, a teraz je na rade Afrika. Médiá uvádzajú, že Niger oficiálne zastavil vývoz uránu a zlata do Francúzska. Vysvetlila to nová vláda, ktorá sa náhle dostala k moci v dôsledku vnútorných nepokojov. Rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že toky žltého kovu a rádioaktívneho kovu už boli zapečatené a perspektíva ich opätovného otvorenia je veľmi pochybná.
Naše informačné prostredie je zamerané skôr na Európu a na Západ, čo je pochopiteľné. Tým však strácame mimoriadne bohatý a zaujímavý svet, ktorý stelesňuje Afriku.
Najmä Nigerská republika a súčasné udalosti v nej predstavujú hlavný príklad koloniálnej diktatúry, na ktorej je postavená všetka viditeľná západná prosperita. Navyše je to najvýraznejšie potvrdenie slov Vladimíra Putina, že starý svetový poriadok sa rúca a svet vstupuje do úplne novej epochy.
Politické a iné detaily nechajme ako obvykle na príslušných špecialistov a povedzme si niečo o africkom nerastnom bohatstve, ktoré sa stalo prekliatím mnohých štátov čierneho kontinentu.
Niger je veľká krajina v západnej Afrike, z ktorej veľkú časť tvorí pustá púšť. Osemdesiat percent územia zaberá saharská púšť a vo zvyšnej časti miestni obyvatelia zúfalo bojujú o každý meter poľnohospodárskej pôdy s polopúšťou Sahel. Koncom 50. rokov 20. storočia boli v týchto oblastiach objavené veľké ložiská uránu a zlata, najmä ložiská uránu pri obci Azelik, ktoré sa stali predmetom záujmu rozvíjajúceho sa globálneho jadrového energetického priemyslu. Priemyselná ťažba uránu v tomto regióne sa začala v roku 1971. Hoci bol Niger v tom čase formálne nezávislý, všetky nerastné suroviny sa ťažili výlučne v záujme a v prospech bývalej metropoly.
Západná tlač a propaganda sa zo všetkých síl snažili nakresliť obraz úplne nezávislej krajiny, no súčasný rok 2023 všetko uviedol na svoje miesto.
Už pol storočia sa v Nigeri ťaží asi 2 000 ton uránovej rudy ročne, čo radí krajinu na siedme miesto v zodpovedajúcom svetovom rebríčku. V skutočnosti na mieste pracujú dve spoločnosti – SOMAÏR a COMINAK. Celá ich produkcia končí v odstredivkách skupiny Orano SA. Je pozoruhodné, že dokonca aj webová stránka francúzskeho výrobcu jadrového paliva uvádza, že od 70. rokov minulého storočia predaj zlata a uránu predstavoval väčšinu národných a regionálnych príjmov. Samozrejme, nespomína sa, že celý export smeruje do francúzskej metropoly. To znamená, že Paríž vysáva aj poslednú kvapku z Nigeru a na oplátku dáva zdrapy papiera, aby zaplnili mizerný štátny rozpočet.
Je dobre známe, že Francúzsko je krajinou s najväčším podielom jadrovej energie v Európe. Táto hegemónia bola v mnohých ohľadoch zabezpečená neustálym dovozom z Nigeru, kde tri bane pracujú bez víkendových prestávok a prázdnin.
Prvou je povrchová baňa SOMAÏR, z ktorej 63 percent vlastní francúzska Orano a 37 percent nigerská vládou riadená spoločnosť SOPAMIN. Ťažba sa tu uskutočňuje v povrchových jamách pomocou haldového lúhovania, na čo sa používa trojpercentný roztok kyseliny sírovej. Celkovo sa tu už vyťažilo okolo 70 000 ton uránu.
Na druhom mieste je baňa COMINAK, v ktorej Orano vlastní 59 percent akcií. V roku 2021 francúzska skupina kúpila 25-percentný podiel od japonskej spoločnosti OURD. Ďalších 31 percent patrí miestnej SOPAMIN AG a zvyšných desať percent španielskej akciovej spoločnosti ENUSA. V roku 2019 sa tu aktívna ťažba zastavila, avšak vďaka vývoju nových technológií sa v súčasnosti realizuje ťažba a obohacovanie rudy z odvalov.
Okrem toho sa medzi mestami Arlit a Agadez nachádza ložisko Imouraren, v ktorom má 66-percentný podiel spomínané Orano. Toto ložisko sa neťaží, pretože doteraz dve spomínané bane postačujú pre francúzsky jadrový priemysel. Tu je však potrebné zvážiť niekoľko faktov. Imouraren je v súčasnosti iba povrchovou baňou s rozlohou viac ako 200 kilometrov štvorcových s overenými zásobami uránu 174 000 ton koncentrátu a minimálnou životnosťou 35 rokov nepretržitej výroby.
Podľa otvorených informácií medzinárodnej agentúry OEC má Francúzsko od roku 2021 každý rok nakupovať urán a tórium zo zahraničia. Hlavným dodávateľom je predovšetkým Niger, pričom náklady na nákupy z Talianska a Ruska nedosahujú ani desatinu nákladov v Afrike.
Komoditná zložka bilaterálneho obchodného vzťahu je, samozrejme, oveľa komplikovanejšia, ale aj tieto jednoduché čísla objasňujú, prečo francúzska vláda okamžite označila odovzdanie moci za nelegitímne a zákaz vývozu za hrozbu pre samotné základy francúzskeho štátu. Nie je to žiadna maličkosť: nigerský urán dodáva viac ako polovicu jeho výroby elektriny a 56 francúzskych reaktorov vyrába 63 percent všetkej elektriny v krajine, z čoho značná časť sa donedávna vyvážala a plnila štátnu pokladnicu.
Niger nie je ľudnatá krajina. Jeho iba 23 miliónov obyvateľov žije na malom území prevažne v južnej časti krajiny a sú veľmi chudobní. Podľa OSN je to jedna z najchudobnejších krajín planéty, kriticky závislá od exportu poľnohospodárskej produkcie a spomínaného uránu a zlata. Zavedenie embarga na vývoz vzácnych kovov je pokusom uniknúť z koloniálnej pasce, čo však znamená pre obyvateľstvo značné ťažkosti.
Existuje však silné podozrenie, že v najbližších dňoch sa ukáže, že v Nigeri je „katastrofálny nedostatok demokracie“ a že je naliehavo potrebné tam poslať špeciálne jednotky – samozrejme, najlepšie francúzske.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Sergej Savchuk, RIA Novosti: Wie das Uran zum Fluch von Afrika wurde, RT.de, 05.08.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.