Predslov.
Vysvetlenie pojmu literálna démonkracia.
Literálna démonkracia je napodobeninou liberálnej demokracie. Na rozdiel od liberálnej demokracie, v literálnej démonkracii platí ústava, zákony a charta ľudských práv len na papieri. Na úrovni štátneho zriadenia ani v medzinárodnom meradle sa tieto takmer neuplatňujú, ich vymožiteľnosť je extrémne náročná, častokrát nemožná. Vládnu v nej ľudia s autoritatívnymi sklonmi, ktorí sa k moci dostávajú podvodnými spôsobmi, niektorí dokonca bez demokratického mandátu ako bezcitní technokrati. Ich metódami sú lži, prekrúcanie, ohlupovanie, šírenie nenávisti ku všetkému dobrému, prirodzenému, ľudskému. Hlásajú sebecký neregulovaný individualizmus, uctievajú neviditeľnú ruku voľného trhu, nad spoločné dobro a prosperitu povyšujú právo jednotlivca alebo malej skupiny na neobmedzený zisk na úkor spoločnosti. Ľudskoprávne hlásajú ideológiu nadradenosti práv nimi vybraných menšín na úkor väčšinovej a konzervatívnej spoločnosti. Na základe toho sami seba označujú ako bojovníkov za ľudské práva, slobodu a demokraciu. Presadzujú však len veľmi úzku časť Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Zato veľmi razantne agresívne a hlučne. Vedecké fakty a prírodné vedy sú pre nich len takzvaný sociálny konštrukt. O tom čo je pravda a záväzné pre celú spoločnosť sa dohadujú medzi sebou v úzkych kruhoch na najvyšších stupňoch hierarchickej pyramídy. Toto následne presadzujú prostredníctvom spriaznených a nimi ovládaných médií a každý pokus o racionálnu diskusiu alebo nesúhlas interpretujú ako zločin.
Táto definícia, či vysvetlenie pojmu nie je oficiálna, a je v podstate len interpretáciou môjho osobného vnímania, prežitých situácií, pohľadu a presvedčenia na základe poznatkov z histórie, sledovania spoločenského a geopolitického diania na Slovensku aj vo svete. Je výlučne na čitateľovi, či sa s mojim pohľadom stotožní, alebo si zaťuká na čelo a povie si: „Mišo, tebe riadne preskakuje.“
Niekto ich volá demokrati, niekto demoskrati. Ja ako veriaci človek, aj keď nie som praktizujúcim členom žiadnej cirkvi a žijem svetským spôsobom života, dávam prednosť termínu literálni démonkrati.
Bolo to v roku 2017, keď som sa po dvoch rokoch pekla prežitého v obecnej bytovke v mojej rodnej obci presťahoval do podhorskej dedinky Utekáč. Nie že by moja rodná dedina bola peklom. To určite nie. Žije tam aj dosť dobrých a slušných ľudí. No po ôsmych rokoch, ktoré som vo svojom obecnom byte prežil úplne v pohode a harmónii so všetkými susedmi mi pribudli noví susedia. A tí ma odtiaľ vyštvali svojim grobianstvom, neokrôchanosťou a podlosťou. Ich logika a stratégia bola nepriestrelná. Citujem tú najagresívnejšiu a najhoršiu susedu: „Mišo! Nás je moc a ty si sám! Prohraješ!“ to je po záhorácky a znamená to, že ja som sám, ich je veľa a prehrám. Tí, s ktorými som predtým nemal problémy mlčali. Ona a jej manžel boli pre zmenu kresťanskí démonkrati a ich kumpáni boli miestni grobiani s nesmierne veľkými egami a malilinkou, či skôr žiadnou empatiou a láskou k blížnemu svojmu. Keď som sa ako občan ktorý si ctí zákon a poriadok obrátil na obec, aby s grobianmi urobila nápravu, dostal som výpoveď z bytu. Keď som podal trestné oznámenie na starostu za zneužitie právomoci verejného činiteľa, pretože moje sťažnosti neriešil a dal mi výpoveď bez mandátu bytovej komisie a odsúhlasenia výpovede obecným zastupiteľstvom, polícia ho zamietla s odôvodnením, že veď sa mám kam presťahovať. A uzavrela to tým, že moje sťažnosti, ktoré som podával na obec mailom, v ktorých som popisoval moje útrapy a žiadal nápravu, neboli elektronicky podpísané, takže skutok sa nestal. Sťažnosti som podával aj osobne ústne, ale starosta z nich nikdy neurobil zápis, čo bola jeho zákonná povinnosť, takže sa rozplynuli v éteri ako jeho s prepáčením prdy. On bol tiež zo sekty kresťanských démonkratov. V kostole v prvej lavici, obecný sponzor miestnej cirkvi. Oficiálne takáto sekta neexistuje, nie je ani registrovaná, ale vznikla spontánne a je udržiavaná spôsobom života a skutkami jej členov. Vyčleňuje sa zo spoločenstva slušných a dobrých kresťanov ktorých si vážim bez ohľadu na príslušnosť k tej či onej cirkvi. Tieto čierne ovce božieho stáda sa zaraďujú k postávam z biblickej histórie ako boli napríklad Kain, Ezau, Jezábel a Judáš.
Vráťme sa však k hlavnej téme. Po presťahovaní sa do Utekáča začiatkom roka 2017 som sa prihlásil na tvorivé dielne organizované Novohradským osvetovým strediskom v Lučenci. Bolo to v lete.
A tam som ICH stretol.
Ako dlhoročný amatérsky fotograf som bol už presýtený teóriou o fotografii, tak som si vybral filmársku tvorivú dielňu. Dlhé roky predtým aj potom ju viedli dvaja dokumentárni filmári pôsobiaci ako pedagógovia na Akadémii umení v Banskej Bystrici, katedre dokumentárnej tvorby. Boli urastení, žoviálni, strašne múdri, občas aj vtipní, hovorili jazykom vzdelancov. No hotoví Elfovia. Pozdávali sa im moje teoretické znalosti aj praktické zručnosti, preto ma pozvali študovať k nim na katedru. Dokonca ma poctili aj tým, že mi dovolili nosiť asi tridsať kilový kamerový statív a pri rozlúčke mi jeden z nich pri podaní ruky povedal, že mu bolo cťou a národným sviatkom ma spoznať. Bol som úplne unesený. Spočiatku som ponuku váhal prijať. Vo svojom veku, mal som vtedy už takmer štyridsať päť rokov, a s mojimi zdravotnými obmedzeniami som si príliš neveril, ani netrúfal študovať na vysokej škole. Bol som vtedy už asi siedmy rok na invalidnom dôchodku. Ale môj psychiater mi štúdium vrelo odporučil. To mi dodalo silný impulz, a tak sa stalo, že v októbri 2017 som po úspešnom absolvovaní prijímacích a talentových skúšok nastúpil ako študentík prvého ročníka s malou dušičkou, že hádam sa tam nestratím a niečo sa na mňa predsa len nalepí. Nerobil som si žiadne ambície, pomyselnú latku som si nekládol vysoko. Len som sa trocha tešil, že nudu štyroch stien a vysedávania za počítačom vymením za čas strávený v akademickom prostredí s pedagógmi a mladými študentmi a študentkami.
Koniec prvej časti.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.