Autor: Michal Ovečka

Som humanista a antifašista, človek milujúci dobro, všeobecný prospech a blaho ľudstva aj jednotlivca.

Riadim sa heslom: "Ak pomôžeš ty mne, pomôžem ja tebe a spolu sa budeme mať dobre všetci. "

Narodil som sa v roku 1972.
Preskákal som si toho veľa. Veľa, naozaj veľa krát som padol, ryl som držkou v zemi, žil som z pár korún a neskôr pár eúr, občas centov na deň, pil som len vodu z vodovodu, jedol celé dni len múku s vajíčkami (omeletu), keď sa dalo, prilepšil som si jedlými bylinkami - občas som si napríklad upražil rezeň z kvetu bazy, ale vždy som sa znova postavil na nohy. Nie celkom na vlastné, lebo som invalidný dôchodca. Čo sa dá robiť. Zdravie máme len jedno.

Som vyhorený po tom ako som vyše deväť rokov pracoval vo VW Slovakia ako analytik a pláner. Bohužiaľ to vyzerá tak, že toto vyhorenie sa už nedá zvrátiť, aj keď som tam skončil už v roku 2006. Z tých vyše deväť rokov som takmer jeden celý rok strávil na PN. Liečby mi viac škodili ako pomáhali. Vyhorenie ma oberá o energiu. Zo žartu hovorím, že som rýchly a vytrvalý. Rýchlo sa unavím a dlho mi to vydrží.
Som však kreatívny a zostali mi aj analytické schopnosti.
Študoval som na strednej škole v Bernolákove mechanizáciu poľnohospodárskej výroby. Bola to hnojarina a zároveň strojarina.
V roku 2017 som začal študovať na Akadémii umení v Banskej Bystrici filmovú a televíznu réžiu dokumentárneho filmu s presahom do hraného filmu.
Po dvoch semestroch som bol jeden z najlepších študentov na katedre a premiant ročníka. Dostal som aj prospechové štipendium.
Na jeden rok som prerušil štúdium kvôli rastúcemu napätiu medzi mnou a skupinou progresivistických pedagógov združených okolo vedúceho katedry. To bol jeden dôvod. Druhým dôvodom bol môj osobný protest proti tomu, že do druhého ročníka postúpili študenti, ktorí nenakrútili postupové práce, napriek tomu, že boli podmienkou postupu do ďalšieho ročníka a ich hodnotenie bolo FX. Ja som dostal z 32 skúšok v dvoch semestroch 31 A a jedno B. Som taký skautík a rád zbieram bobríkov.
Po nástupe do druhého ročníka, po ročnej prestávke, som začal mať zdravotné problémy, ktoré som dovtedy nikdy nemal. Moja psychiatrička mi odmietla dať ospravedlnenku z dôvodu absencie prednášok a seminárov, dokiaľ nepodstúpim liečbu v psychiatrickom dennom sanatóriu u MUDr. Nábělka. Jej ambulancia aj spomínané denné sanatórium sa nachádzali v blízkosti Akadémie umení. Na plote areálu sanatória a nemocnice bol vtedy veľký červený nápis: "Nábělek je ko.ot !"
V polovici tretieho semestra som musel na pokračovanie štúdia rezignovať. Diali sa čudné veci, upadal som do stavov, ktoré som si nevedel vysvetliť, pripadal som si ako pod vplyvom omamných, respektíve psychotropných látok.
Drogy som nebral a neberiem. Som ich tvrdým odporcom, lebo viem, čo to robí s psychikou a charakterom človeka. Vtedy som bol dokonca aj abstinent.
Spomínané zdravotné problémy úplne zmizli, keď som podal žiadosť o ukončenie štúdia.
Láska k dokumentárnemu filmu mi však zostala. Nakrútil som celovečerný časozberný faktografický dokumentárny film o pandémii Covid-19 na Slovensku. V roku 2023 som sa stal ako externá firma kameramanom, čiastočne strihačom a producentom spravodajstva RTVS. Konkrétne som vyrábal Správy z regiónov, Ranné správy a Hlavné správy spolu s redaktorom Radovanom Kondrlíkom. Mesačne som v teréne odpracoval približne 35 až 40 hodín. Musel som však byť takmer neustále doma v pohotovosti, aby som na pokyn redaktora mohol nastúpiť na výrobu. Robil som to viac ako rok, vyrobili sme spolu asi 200 reportáží a jeden príspevok do relácie Slovensko v obrazoch.
Spoluprácu s RTVS som ukončil po tom, čo sa mi stal 1. mája 2024 úraz pri nakrúcaní reportáže z otvorenia novej cyklotrasy z Poltára do Rimavskej Soboty. Spadol som do betónovej priekopy kúsok za tunelom, v zákrute na okraji cesty, ktorá bola hlboká asi 1,5 metra a nebola chránená zvodidlom ani ničím iným. Celý som sa doudieral a zranil som si členok. Môj kolega redaktor mi zobral z rúk kameru, rýchlo s ňou odbehol asi 15 metrov a ja som sa ubolený a doráňaný pomaličky kolenačky vyštveral z priekopy. Tento moment bol zlomový v mojom procese rozhodovania sa, či pre RTVS budem pracovať ďalej, alebo nie. Na obhajobu môjho kolegu musím priznať, že mi láskavo ukázal miesto, kde bola priekopa o kúsok plytšia a povedal mi, že mám vyjsť von na tom mieste. Môj stav ho však nezaujímal.

V júli 2024 som naponáhlo opustil Slovensko. Bol som v Budapešti a okolí, kde som sa pripravoval na pracovnú cestu do Moskvy. Odtiaľ som šiel do Moskvy s podnikateľskými vízami v pase. V Moskve na letisku mi zrušili víza a vyhostili ma do Belehradu v Srbsku. Odtiaľ som pokračoval do neďalekého Nového Sadu. Po troch mesiacoch zo Srbska do Čiernej Hory, kde som aj teraz.
Viac o tom čo a prečo sa dozviete v mojich blogoch, kde vám postupne porozprávam moje príbehy a zážitky.

PS: Som zarytým odporcom neoliberalizmu. Ekonomického, aj ideologického a tiež progresivizmu, ktorý považujem za neofašizmus, respektíve reinkarnovaný historický fašizmus, ktorý len prevrátil kabát.
Aj to podrobne vysvetlím.

Páčia sa mi sympatické milé a inteligentné ženy. Podmienkou je úprimnosť a dobrý charakter.