„Vážený zákazník, radi by sme Vám oznámili, že sme Vám aktivovali rozšírenú podporu PHP, ktorá zabezpečuje, že Vaše webové stránky budú naďalej dostávať bezpečnostné aktualizácie a opravy. Poplatok za podporu PHP sa pripočíta k pravidelnému poplatku 2€ mesačne bez DPH.“
Takto nejako znel jeden zo stoviek emailov, ktoré mi plnia moju schránku určenú na všetky spamy a zbytočné informácie. Samozrejme, najprv to bola moja pôvodná schránka, ku ktorej som si musel založiť ďalšie konto na aplikácie s heslami a ešte ďalší email na súkromné správy. Popravde ani neviem, ako sa to stalo, ale dnes je to tak. Všadeprítomná digitalizácia plazivo vniká pod kožu a vnára do mysle. Jasné, že v maile niekde dolu boli opísané viaceré kroky na zrušenie automatickej aktivácie, ale oni sa spoliehajú, že na to popri mojich povinnostiach už nebudem mať energiu, prípadne zabudnem alebo( ešte lepšie) ani si to nevšimnem a zaplatím o dve euríčka navyše. Bohužiaľ, nie sú ďaleko od toho, aby im to vyšlo.
Mám čerstvých tridsaťdeväť rokov a v tomto rýchlo sa vyvíjajúcom svete plnom digitalizácie sa začínam cítiť ako moja šesťdesiatpäťročná babička, keď som jej v roku 2000 ukázal otcovu Nokiu 3210. Nestíham. Len čo si kúpim gimbal na kameru, hneď je starý, nemá podporu a už predávajú kameru integrovanú v gimbale. Zapnem rok starý tablet a či chcem, či nie, musím aktualizovať. Neustále po mne niečo chce aktualizáciu. Napríklad práčka. Chceli sme s bubnom vpredu, no bola už automaticky so 7. – 8. zmyslom. Nakoniec zistíte, že bez pripojenia cez bluetooth si vlastne nič neoperiete a šiesty zmysel sám prehadzuje nastavenia. Vlastne je úplne jedno, ako práčku nastavíte. Keď sa rozhodne, že podľa hmotnosti stačí vašim veľmi špinavým topánkam iba 10 minút a 2 litre vody, musí im to stačiť. Práčka rozhodla, je predsa smart viac než ja. Dokazuje mi to i v návode, kde ma len upozorňuje, aby som nevkladal domáce zvieratá – mačky a psy do bubna. Veľmi podobne sa začína správať i môj počítač, respektíve Windows, ktorý ma bez aktualizácie nechce pustiť pracovať. Telefón zatiaľ slušne ponúka načasovanie aktualizácie, ale už teraz mi je jasné, že je len otázkou času, kedy sa ma pýtať prestane, prípadne ma nechá verifikovať určitý status. Som z toho znepokojený. Tridsať rokov mi trvalo, aby som sa zorientoval v reálnom svete, a už mi tu kradne pozornosť notifikácia. Človek si povie – budem ako predseda Robert, nebudem mať telefón, budem jednoducho offline. A vtom? Príde nový zákon, ktorý mi nariaďuje ako živnostníkovi mať aj podnikateľský účet v banke. Keď už rozdýcham to, že ma práve štát donútil zveriť peniaze zahraničnému lordovi bankárovi, ktorý má už beztak ako súkromná osoba neskutočné zisky, prídem na to, že sa bez appky v bankovníctve nepohnem. Zdravotné poistenie si na bezhotovostnej prepážke tiež zaplatím len ťažko. Áno, stále sa tieto veci dajú robiť cez počítač, ale aj to je v tejto dynamickej dobe otázočka pár mesiacov a z odporučenia sa po akomkoľvek prvom planom poplachu stane zo strachu prikázanie.
Koniec koncov už nám pán minister vnútra Matúš Šutaj Eštok predstavil dva zákony, ktoré majú ambíciu na Slovensku zaviesť digitálnu kontrolu. Jeden je z dielne Národného bezpečnostného úradu, druhý zas z Ministerstva vnútra, ktoré na seba nadväzujú. Prvý vytvára od 1. 1. 2025 platformu elektronickej peňaženky v mobilných zariadeniach, druhý umožňuje, aby bola elektronická peňaženka naplnená prvými dvoma dokladmi – elektronickým občianskym preukazom a elektronickým vodičským preukazom. V ďalších fázach je v pláne rozšírenie napríklad o zbrojný pas. Mokrý sen Billa Gatesa a Klausa Schwaba mať všetko a každého plne pod digitálnou kontrolou sa medzičasom stal asi snom každého Slováka, ktorý nemá iné priania, ako byť ako prvý v EÚ plne digitalizovaný.
AUTOR: Radovan Masár
