Jedným z najdôležitejších nástrojov agrárneho sektora je Spoločná poľnohospodárska politika, ktorá bola podpísaná pred 60 rokmi. Jej úlohou ale je podieľať sa na fungovaní európskeho poľnohospodárstva tak, aby bola zabezpečená potravinová bezpečnosť, ako aj zlepšenie postavenie prvovýroby v potravinárskom a dodávateľskom reťazci. Situácia v agrárnom sektore je ovplyvnená narastajúcou infláciou všetkého z viacerých dôvodov, z ktorých najdôležitejšie sú negatívne dopady pandémie, predstavy európskych inštitúcii ako dosiahnuť na starom kontinente uhlíková neutralitu, západné sankcie vyplývajúce z rusko-ukrajinského konfliktu, ktoré zvyšujú ceny energií a takto sa dá pokračovať. Občania únie sa nemusia báť hladomoru, ako to hrozí v niektorých krajinách v severnej Afrike a juhovýchodnej Ázii, ktorým hrozí, že nebudú mať dostatok obilnín z Ruska, či Ukrajiny, čo nám však hrozí je zdražovanie produktov agrárneho sektora. Ako na tento stav môže agrárny sektor reagovať? V rámci krízového rámca EÚ kompenzovať vysoké ceny energií v poľnohospodárstve a pri výrobe potravín, odložiť niektoré zámery Green Deal týkajúce sa hnojív a pesticídov, keďže až 75 percent pôdy sa musí v únii hnojiť a umožniť siať všade kde je to možné, bez rešpektovania ekologického záujmu a takto by sme mohli pokračovať.
Rodinné farmy potrebujú podporu
Všetky spomenuté otázky sa týkajú aj slovenského agrárneho sektora, ktorý sa navyše potýka s potravinovou sebestačnosťou, ktorá bola kedysi u nás samozrejmosťou. Náš problém predovšetkým spočítava v „neschopnosti“ vyrobiť množstvo lacných potravín tak, ako to požadujú obchodné reťazce. Dôvodom je, že poľnohospodári nedostávajú porovnateľný objem dotácii so západnými poľnohospodármi od našej vlády a preto sú aj menej konkurencieschopný. Osobitným problémom poľnohospodárov však je nedostatok hnojív s obsahom dusíka, fosforu a draslíka, ktoré sa priemyselne vyrábajú a preto si nikto nevie predstaviť, že budeme odpojení od ruského plynu, bez ktorého nie je možné hnojivo vyrobiť. Zatiaľ nie sú problémy so zabezpečením množstva, ale s cenami, ktoré sa dnes zvýšili o 70 percent. Poľnohospodári stoja pred otázkou, či majú objem hnojiva do pôdy obmedziť, alebo ich vyššiu cenu premietnuť do ceny ich produktov. Na druhej strane však treba povedať, že na trhu s hnojivami platia sankcie voči výrobcom s cieľom obmedziť ich export do zahraničia. Podľa názoru poľnohospodárov sme sa ale v transformácii agrárneho sektora za posledné roky príliš nepohli a to aj napriek tomu, že vo vybavení špeciálnou poľnohospodársku technikou na dojenie, sadenie a siatie sme sa zlepšili. Predstavu európskych politikov, že rodinné farmy všetko vyriešia, sa nepodarilo naplniť z jednoduchého dôvodu a to nedostatočná podpora zo strany domácich vlád. S čím sa teda musíme v agrárnom sektore uspokojiť je, že v EÚ bude zabezpečená potravinová sebestačnosť, ale ceny potravín určite nie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.