Alexander Ivanovič Možajev je na Facebooku stránka venovaná nielen rovnomennej kozáckej legende medzi rebelmi v Novorusku (Doneckej a Luhanskej oblasti), ale proruským „separatistom“ ako takým. Skupinka ľudí, ktorá za ňou stojí sa zaoberá udalosťami v Novorusku a na Ukrajine už dlhšie a hlbšie. Položil som im preto otázky, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť tamojšie udalosti.
V Novorusku bojujú Kozáci. Z histórie vieme, že táto etnická skupina stála častokrát na oboch stranách konfliktov. Ako sa dnes Kozáci zapájajú do konfliktu na Ukrajine? Bojujú na strane Novoruska aj Kyjeva?
Podobne ako za čias druhej svetovej vojny bojujú kozáci na oboch stranách. Oveľa významnejší je podiel kozákov, ktorí bojujú na strane Novoruska. Základ dobrovoľníkov prichádzajúcich zo zahraničia sú práve ruskí kozáci, ktorí si pokladajú za povinnosť pomôcť novoruským kozákom . Kozáctvo v Rusku má vybudovanú silnú sieť miestnych organizácií, prostredníctvom ktorých sú organizovaní dobrovoľníci a materiálna pomoc pre Novorusko. Pre zaujímavosť na EU zoznam 11 sankcionovaných obyvateľov Novoruska sa dostal aj kozácky ataman Nikolaj Kozicyn. Ten velí kozáckym oddielom bojujúcim pri Sverdlovsku.
Pridajú sa do rebélie aj ďalšie mestá a oblasti, či v tom nechajú Doneck a Luhansk samé?
V tejto etape ostanú s najvyššou pravdepodobnosťou samé. V tejto vojne sa miesia sociálne, náboženské, ideologické a etnické faktory.
Očakáva sa druhá vlna povstaní (jeseň – zima) a tam už sociálny aspekt zatieni všetky ostatné. Potom môže povstať napríklad aj Ľvov či Ivano – Frankovsk alebo aj Užhorod. To už bude iný príbeh, než ten čo vidíme dnes. Tomuto vývoju by mohol aspoň načas zabrániť masívny transfer zdrojov „zo západu“, ale ten potrebné zdroje pre tento účel nemá.
Ako je podľa vás možné, že povstalci vzdorujú Kyjevu s jeho americkými pomocníkmi tak dlho?
Účasť USA sa preceňuje. Z ich strany je to viac zahranično-politické krytie prešľapov vlády v Kyjeve, než reálna pomoc. Pár stoviek zahraničných žoldnierov nemá za sebou žiaden výrazný vojenský úspech a predstavujú skôr zbytočnú záťaž pre prázdnu ukrajinskú pokladnicu. Pár desiatok miliónov $ z USA situáciu Ukrajiny nerieši, tam sú potrebné miliardy. Zahraniční poradcovia neznalí miestnej situácie ako aj „rady“ od politikov USA sú tiež pre vládu v Kyjeve viac problémom, než prínosom.
Čitateľ „štandardných“ slovenských denníkov číta o jednom ukrajinskom víťazstve za druhým a už sa zákonite pýta či tých víťazstiev nie je už moc na tak malé územie. Realita je úplne iná, ukrajinské sily sa potácajú zo dňa na deň, od čistých porážok až tým typom víťazstiev, ktoré dejiny tradične nazývajú víťazstvami Pyrrhovými.
Príčina je v ľudskom faktore. Povstalecké vojská sú na 100% tvorené dobrovoľníkmi. Teror a vojnové zločiny ukrajinských síl na území Novoruska dosiahli opak zamýšľaného. Miesto zastrašujúceho spustili mobilizačný faktor. Dnes si povstaleckí velitelia môžu zo záujemcov o službu vyberať – a uprednostňujú brancov aspoň s akými takými skúsenosťami.
Naproti tomu ukrajinská strana je ohľadom ľudského faktoru v rozklade. Kto môže, ten sa odvedeniu vyhne. Ak nastúpi, tak zo strachu pred trestom. Existujú aj dobrovoľníci, sú to väčšinou naozaj „náckovia“ ako vystrihnutí to SME komentárov po bitke v Nitre. Bojová hodnota týchto dobrovoľníckych útvarov je ešte nižšia ako tých regrutovaných. Tzv. „Nacgardou“ opovrhujú obe strany, povstalci ako aj regulárna ukrajinská armáda.
Veľa vojnových zločinov padá práve na vrub nacgardy a špeciálnych práporov. Keď sme už pri označení „nácek“, tak napríklad mediálne známy ukrajinský prápor Azov sa svojim znakom odkazuje na divíziu Das Reich, obsahuje vlčí hák doplnený tiež neonazi znakom čierneho slnka.
Okrem znaku a teroru proti civilnému obyvateľstvu však Azov a Das Reich už toho veľa nespája, bojové výsledky práporu Azov sú zatiaľ naozaj na posmech.
Dôsledkom všetkého je situácia, keď oddiely ukrajinskej armády neraz nechali tieto „nazi“ útvary napospas útokom povstaleckých vojsk. Nechcú s nimi mať nič spoločné.
Možno si čitatelia všimli taktiku ukrajinských síl. Ťažké delostrelectvo páli hlboko z tylu na mestá a obce pri frontovej línii. S vyhľadávaním vojenských cieľov si starosť nerobia, prakticky neexistuje prieskum a pália na mestá a obce, v ktorých nie je žiaden povstalecký vojak. A najnovšie im nič nehovoria už ani štátne hranice, paľba na ruské územie je tu už takmer každý týždeň.
Aj Slavjansk si takto vystrieľali z diaľky delami a raketometmi, nedobyli ho útokom. Problém je v tom, že dostať ukrajinské sily do efektívneho útoku je prakticky nemožné. Vojaci sa zašívajú, dokonca dezertujú, tých pár odhodlaným „náckom“ zase chýba výcvik a sebadisciplína. Problém je tiež rozšírené užívanie omamných a návykových látok v ukrajinských jednotkách.
Velenie ukrajinských síl je tiež kapitola sama o sebe. Generálnemu štábu mudruje do plánov kde kto, od Porošenka, cez tajnú políciu, Ministerstvo vnútra a do toho ešte zahraniční poradcovia. Výsledkom je jeden z najhlúpejších strategických plánov za posledné desaťročia vojenskej histórie, postup ukrajinských vojsk v úzkom páse pozdĺž ruskej hranice.
Navyše je obrovský problém s logistikou. Kradne a korumpuje sa na všetkých úrovniach logistiky a velenia. Podľa uniknutých informácií zo západných tajných služieb ukrajinská generalita ryžuje na predaji narkotík vojakom a neváha ani defraudovať žold padlých vojakov, či rozpredávať výstroj a zásoby.
Nebuďme naivní idealisti, zo strany Ruska neprišla žiadna podpora? Špecialisti, munícia, zbrane, informácie, diplomacia?
Z Ruska prichádza a prichádzala podpora hlavne cez sieť kozáckych organizácii. Tieto organizácie pritom porušujú tak ruské ako aj ukrajinské zákony. Neraz prevoz zbraní a kozákov umožnili aj skorumpované jednotky pohraničných vojsk Ukrajiny.
Ruská diplomacia je veľmi zdržanlivá a zatiaľ nevyvinula na Kyjevskú vládu ani len taký stupeň nevojenského tlaku aký by mohla. Dlho trvalo, kým len zastavila dodávky plynu pre neplatenie.
O aký vysoký stupeň zdržanlivosti sa jedná uvediem na príklade. Iste si spomínate na vyjadrenia maďarskej vlády ohľadom Hedvigy Malinovej. A to bolo po pár fackách, ktoré možno padli, možno nie. A tu sa bavíme o stovkách ak nie aj tisícoch mŕtvych civilistov – etnických Rusov.
Fakt je, že v Kyjeve sa veľmi boja ruskej intervencie, vedia, že by trvalo maximálne 2 dni, kým by ruská armáda došla do Kyjeva.
Je dnes reálna federalizácia Ukrajiny, či jej rozdelenie na časť západnú a východnú?
Federalizácia Ukrajiny je už mimo hry. Už sa stalo príliš veľa vojnových zločinov na to, aby obyvatelia dotknutých regiónov ešte niekedy akceptovali Kyjev ako svoje centrum. Novorossiju udržať v Ukrajine je možné len v nejakej forme podobnej protektorátu Čechy a Morava. Ale takto organizovaný štát nemá miesto v EÚ. Ako by dopadli najbližšie skutočne slobodné voľby? Nezvíťazili by v nich proruské strany? Alebo budú k voľbám pripustené len tie „správne „strany“ ?
Ak by Novorusko neustálo terajšiu situáciu, nastal by jeho čas onedlho, počas sociálnych nepokojov, ktoré hrozia zachvátiť celú Ukrajinu. Prvé príznaky týchto nepokojov už sú.
Čím skôr sa akceptuje civilizované rozdelenie Ukrajiny, tým väčšia je šanca, že sa raz západná časť Ukrajiny naozaj priblíži k EU.
Šepká sa o tom, že Izrael sa chystá vytvoriť na Ukrajine určitú formu záložného územia pre svojich občanov – Židov v prípade, ak bude situácia na Blízkom východe neúnosná. Vyjadril sa tak aj veterán izraelskej kontrarozviedky Šabak Alexa Groisman. Viete o tejto iniciatíve niečo?
Zachytili sme jeho vyjadrenie a myslím, že sme ho ani nepostovali ďalej. To je čistá špekulácia založená viac menej na tvrdení jedného človeka. Môžeme si položiť otázku, o koľko by bola únosnejšia situácia na „banderovskej“ Ukrajine, než je teraz na Blízkom východe.
Bude Rusko ochotné v záujme svetového mieru hoc aj poddať sa a kapitulovať?
Zdržanlivosť Ruska má svoje hranice za ktoré nepôjde.
Má ale aj svoje príčiny. Je možné, že Rusko vníma situáciu na Ukrajine ako jeden veľký Stalingradský kotol do ktorého sa západ bezhlavo sunie. Už o pár mesiacov Západ stratí v ňom toľko ekonomických zdrojov, že sa Rusko stane vo svete oveľa významnejším hráčom ako je dnes.
Myslíte, že je možné uzatvoriť nejakú formu spolupráce na báze slovanstva?
Je možné, že súčasné udalosti naštartujú to, čomu sa kedysi hovorilo panslávizmus. Zvlášť v prípade ak Rusko udrží svoju líniu vývoja k prosperite a EU bude postihovať jedna kríza za druhou. Pravdepodobne ale aj tak mimo spolupráce ostane po dlhší čas západná Ukrajina (Halič) a Poľsko. V oboch krajinách je tradične silná rusofóbia.
Vďaka za rozhovor