Alfi píše Zuzane Čaputovej

Tagged With: , , Add Comment

Pred pár dňami publikoval známy diskutér Alfi svoje otázky pre Zuzana Čaputovú. S jeho dovolením som sa rozhodol tieto otázky publikovať na svojom blogu, aby sa o nich dozvedelo čo najviac ľudí a hlavne Z. Čaputová. Ide o otázky, ktoré sa týkajú nejasných miest v jej životopise. Alfiho analýza nám ponúka iný pohľad na Z. Čaputovú, ktorý sa líši od jej mediálneho obrazu. Na základe tejto analýzy sa javí ako niekto, kto ide za svojím cieľom a príliš veľké starosti s dodržiavaním pravidiel si nerobí. Alfi hovorí v jej prípade nielen o možnom porušení etických pravidiel advokátskeho povolania, ale aj o možnom porušení zákonov, pričom závisí od okolností, či ide o priestupok alebo trestný čin. Voliči majú právo poznať podrobný životopis prezidentskej kandidátky, aby sa mohli kvalifikovane rozhodnúť, a preto dúfajme, že pani Čaputová na Alfiho otázky zareaguje a nejasnosti vysvetlí. Dúfajme tiež, že nebude chápať tieto oprávnené otázky ako ďalší útok na svoju osobu. Ak nie, potom ju to diskvalifikuje byť prezidentskou kandidátkou, ktorá chce reprezentovať slušné a spravodlivé Slovensko.

Tu je Alfiho text:

Uplynul už nejeden deň odvtedy, ako som do diskusie na webe postoj.sk umiestnil príspevok týkajúci sa životopisu pani Čaputovej. Neskôr bol publikovaný ďalším diskutérom ako blog ( https://blog.postoj.sk/4124… ), za čo som mu vďačný.

Čakal som následne nejakú reakciu, dáke vysvetlenie, voľajaké doplnenie, či opravu životopisu na LinkedIn ( https://www.linkedin.com/in… ; ďalej len „CV“), ktorého sa moje komentáre týkali, ale nič. Môj príspevok nebol hodný ani len oficiálneho označenia za hoax, prišli len reakcie trollov v diskusiách a rozpačité mlčanie. Asi je jasné, prečo.

Preto som pripravil zopár otázok, ktoré síce zväčša čerpajú z obsahu môjho pôvodného príspevku, resp. blogu, ale zrejme ich treba takto pekne zhrnúť bod po bode a polopatisticky, ak má prísť aká-taká odpoveď. A vopred hovorím, že na tieto otázky sa dá odpovedať aj mlčaním, ale potom je vlastne odpoveď áno, áno, áno…

Pre úplnosť ešte dopĺňam, že som medzitým našiel a zohľadnil ďalší životopis, ktorý je súčasťou „majetkového priznania“ kandidátky zverejneného na stránke Transparency International Slovensko ( http://volby.transparency.s… ; ďalej len „CV TIS“). Ten je trochu iný ako CV, avšak zásadné odchýlky z neho nevyplývajú.

Takže tu sú otázky (vždy aj s uvedením aspoň časti ich kontextu). Najdôležitejšie sú otázky v rámci bodov 4 až 6:

1. Otázky k rokom 1991 – 1998

Vo svojom CV uvádzate, že ste v rokoch 1991 – 1998 pôsobila na právnom oddelení Mestského úradu v Pezinku ako asistent riaditeľa a že vašou pracovnou náplňou bola príprava právnych dokumentov, účasť na súdnych konaniach a zastupovanie mesta Pezinok.

V CV TIS túto svoju pozíciu vymedzujete (na tom istom úrade) takto: Referentka na právnom oddelení: 1991- 1996, Právnička: 1996 – 1998. Z náplne Vašej činnosti v zmysle informácií v CV však aj tak plynie, že malo ísť o právnické činnosti.

1.1. Pani Čaputová, boli ste v rokoch 1991 – 1996 študentkou dennej formy štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vám bol po ukončení štúdia priznaný titul Magister práva?

1.2. Ak áno, ako ste mohli v rokoch 1991 – 1996 zároveň pracovať v Pezinku ako referentka na právnom oddelení a asistentka riaditeľa, najmä ak tomu malo byť od prvého ročníka štúdia práva? Čo bolo potom náplňou vašej práce v týchto rokoch?

1.3. Mali ste v rokoch 1991 – 1996 (ako študentka práva) s Mestom Pezinok hlavný pracovný pomer alebo iný pracovnoprávny vzťah? A ak áno, v akom časovom rozsahu? Nebol to skôr „part time“ občasného brigádnika? A ak áno, prečo to nevyplýva aj z vášho CV?

2. Otázky k rokom 1998 – 2001

V rokoch 1998 až 2001 ste mali byť podľa CV zamestnaná v občianskom združení EQ Klub, ktoré malo byť zamerané na rozvoj miestnych komunít a to ako projektový manažér spolu s bývalým prednostom mestského úradu Pezinok Ladislavom Briestenským, ktorý mal v združení pôsobiť ako riaditeľ, programový a projektový manažér, tréner, konzultant ( http://viacredo.sk/7PracCV…. ). V EQ Klube mal pôsobiť aj Jaroslav Pavlovič ( http://www.pramen.info/geni… ), pôvodne zástupca prednostu MÚ Pezinok L. Briestenského. Zdá sa teda, že časť osadenstva mestského úradu v Pezinku sa v roku 1998 presunula do svojho občianskeho združenia, ktoré manažovala, koučovala a riadila.

2.1. Koľko zamestnancov v tomto období EQ Klub mal a akú činnosť reálne vykonával? Ako boli financované jeho aktivity, dostávali ste nejaké granty, zarábal EQ Klub publikačnou činnosťou alebo inak? Či šlo skôr o občiansku iniciatívu podporovanú dobrovoľníckou prácou Vašou a Vašich kolegov?

2.2. Boli ste v občianskej iniciatíve EQ Klub naozaj zamestnaná, a ak áno, nešlo skôr o part time? Išlo vôbec o platenú prácu, nešlo skôr o dobrovoľníctvo? Ak ste neboli zamestnanec, boli ste SZČO? Ak áno, odkedy (živnosť máte od augusta 2005)? Ak išlo o dobrovoľníctvo, čím ste sa v tomto období živili? 

3. Otázky k rokom 2001 – 2005

V roku 2001 a 2004 sa vám narodili dve dcéry. Ku dňu 22. 8. 2005 ste si vybavili živnostenské oprávnenie, ktoré máte s malými zmenami až doteraz. Po celú dobu ste oprávnená na nasledovné konzultačno-organizačné aktivity: „1. Konzultačná činnosť v oblasti riadenia a manažmentu organizácií, 2. Organizačné poradenstvo, 3. Organizovanie seminárov a konferencií v rozsahu voľnej živnosti, 4. Kontrola transpozície práva EÚ do právneho poriadku SR, 5. Analytické činnosti a rozbory v rozsahu voľnej živnosti“. V ani jednom zo životopisov sa o vašom podnikaní konzultanta v oblasti organizácie, riadenia, európskeho práva a analytických činností nezmieňujete. V CV TIS živnosť síce spomínate, ale len v súvislosti s ubytovacími činnosťami.

3.1. Čerpali ste v rokoch 2001 – 2005, keď ste mali deti vo veku 0 – 3, resp. 0 – 1 rokov, zamestnávateľom nepreplácané voľno, či už formálne ako materskú / rodičovskú dovolenku alebo neformálne? Skrátka a jednoducho: pracovali ste v tomto období alebo nie a ak áno, v akom rozsahu?

3.1.1. Ak ste po celú túto dobu nepracovali, prečo v CV a CV TIS uvádzate, že ste boli v období, zahrňujúcom roky 2001 – 2005, činná pre VIA IURIS  (resp. do roku 2006 pre CEPA)?

3.1.2. Ak ste v určitom rozsahu v tomto čase predsa len pracovali:

3.1.2.1. v čom v období rokov 2001 – 2005 spočívala Vaša práca pre VIA IURIS označovaná ako „spolupracujúci právnik, výskumník, právnik“ a na akom právnom základe ste ju vykonávali? V pracovnoprávnom vzťahu, dobrovoľnícky alebo ako SZČO? Podotýkame, že konzultačné živnosti máte od augusta 2005.

3.1.2.2. koľko percent týždennej výmery pracovného času ste tejto práci v tomto období zhruba venovali (10%, 20%, 100%)?

4. Otázky k rokom 2005(2001) – 2010

Témou tohto bodu je pokútnictvo, v lekárskej brandži „mastičkárstvo“ (to bol aj leitmotív môjho pôvodného príspevku).

Pokútnikom je ten, kto vykonáva to, na čo nie je úradne oprávnený. Generálnou úpravou, vymedzujúcou hranice pokútnictva pri poskytovaní právnych služieb, je § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.

V týchto ustanoveniach sa uvádza, (1) čo je výkon advokácie : v zásade poskytovanie právnych služieb, (2) kto je oprávnený ich poskytovať : v zásade advokáti, (3) z uvedeného pravidla sa stanovujú výnimky: napríklad ide o činnosť notárov, ale napríklad aj podnikových právnikov, čiže zamestnancov, ktorý v pracovnom vzťahu poskytujú právne služby svojmu zamestnávateľovi.

Z uvedenej právnej úpravy napokon vyplýva, že (4) nedovoleným poskytovaním právnych služieb v rozpore so zákonom o advokácii je vždy taká právnická poradenská činnosť, ktorá je poskytovaná na základe živnostenského oprávnenia. Takáto činnosť je neoprávneným podnikaním, pričom podľa okolností môže ísť o priestupok alebo trestný čin. Podotýkame, že jednou zo živností pani Čaputovej je poradenstvo v súvislosti s európskym právom, čo je absolútne neprípustné.

4.1. Pani Čaputová, je pravdou, že ste boli do zoznamu advokátov zapísaná až vo februári 2010, čiže dovtedy ste nemohli vykonávať samostatnú právnu prax a pokus o jej vykonávanie v tomto období je preto treba hodnotiť ako pokútnictvo?

4.2. V rokoch 2001 až 2010 ste mali byť podľa CV TIS právničkou VIA IURIS (resp. CEPA). V CV však uvádzate, že ste boli „spolupracujúcim právnikom a výskumníkom“ a vo výročnej správe za roky 2008 – 2009 ( https://viaiuris.sk/wp-cont… ) vás VIA IURIS nezaraďuje do „nášho tímu“, ale medzi spolupracujúcich právnikov. Boli ste teda – v rokoch 2001 – 2010 – zamestnancom VIA IURIS (CEPA) alebo ste pre nich pracovali na živnosť?

4.3. Pani Čaputová, z okolností, ktoré sme hore naznačili, predpokladáme, že ste v období 2005 – 2010 pracovali pre VIA IURIS (CEPA) na živnosť. Ak je to tak, vykonávali ste pre VIA IURIS ako živnostníčka právne služby? Ak nie, prečo uvádzate, že ste pre VIA IURIS v tomto období pracovala ako právnička?

4.4. Ak ste v rokoch 2005 – 2010 pracovali pre VIA IURIS (CEPA) ako právnička na „živnosť“, ste si vedomá toho, že išlo o pokútnictvo?

Mimochodom ide tu o nelegálnu činnosť v každej dobe a takto sa – pre zaujímavosť – vysporadúvalo nariadenie ministerstva justície č. 114/1857 R.z. o nakladaní s pokútnikmi s pokútnymi pravotármi na našom území v 19. storočí:

… Pokútnikom bol (…) aj ten, kto hoci na to nebol oprávnený, zamestnával sa tým, že právne listiny alebo súdne podania vo veciach sporných aj nesporných a to aj v prípade, že povinné zastúpenie advokátom nebolo predpísané, vyhotovoval alebo ako splnomocnenec strán vystupoval a to bez ohľadu na to, či sa preukázalo že tak robil za odplatu alebo bolo možné iba usúdiť na jeho ziskuchtivý úmysel z množstva zhotovených právnych listín alebo podaní (…) alebo iných okolností. Vyšetrovanie a trestanie pokútnictva príslušalo, ak nešlo o trestný čin podľa všeobecného trestného zákonníka, tomu súdu, pred ktorým pokútnik priamo alebo nepriamo konal, či ktorému bola predložená listina alebo podanie spísané pokútnikom. (…) Súdy boli povinné vyšetrovanie vykonať z úradnej povinnosti a uložiť tomu, kto bol uznaný vinným z pokútnictva podľa okolností pokutu od 5 do 20 zlatých alebo väzenie od 24 hodín do 6 týždňov /§ 3/.“ ( http://www.nasaadvokacia.sk… )

5. K vstupu do advokácie

V životopisoch sa uvádza, že od r. 2010 pani Čaputová prevádzkuje vlastnú advokátsku kanceláriu.

V čase zápisu pani Čaputovej do zoznamu advokátov platilo, že uchádzač o zápis musel mať najmenej trojročnú koncipientsku prax. Žiadnu z činností, ktoré bolo možné do praxe koncipienta započítať, pani Čaputová nevykonávala, s výnimkou činnosti podnikového právnika. Podľa advokátskych predpisov Slovenská advokátska komora mohla započítať do praxe advokátskeho koncipienta aj 50% praxe podnikového právnika, najviac však jeden rok (podrobnosti sú uvedené v pôvodnom príspevku / blogu).

Z toho plynie, že pani Čaputová musela byť pred udelením advokátskej licencie advokátskym koncipientom najmenej dva roky. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že v marci 2009 bola ako koncipient zapísaná u advokáta advokátskej kancelárie Dedák partners (dnes Paul Q) Tomáša Kamenca. To je do 2/2010 ale len necelý rok praxe. Jej životopisy (CV, CV TIS) sa pritom o jej koncipientskej praxi vôbec nezmieňujú, napriek tomu, že Dedák partners sú renomovaná kancelária, spoluprácu s ktorou by bolo pre každého právnika cťou uviesť vo svojom životopise.

Zamestnanie advokátskeho koncipienta je pritom činnosť na plný úväzok, takže by rozhodne v životopise chýbať nemala. Naopak, advokátske predpisy určujú, že koncipient nemôže mať (až na výnimky, kam ale nepatrí práca pre neziskovku) pracovný vzťah s iným zamestnávateľom ako advokátom, či advokátskou spoločnosťou a ani vykonávať inú činnosť nezlučiteľnú s činnosťou koncipienta, akou by bolo aj „živnostenské“ zamestnanie vo VIA IURIS.

5.1. Pani Čaputová, v ktorých advokátskych kanceláriách ste vykonávali koncipientsku prax a v akom období? Prečo túto skutočnosť neuvádzate vo svojich životopisoch (LinkedIn, TIS)? Nie je to náhodou preto, že v advokátskych kanceláriách ste v skutočnosti do roku 2010 vôbec nepracovala a ako koncipient ste boli zapísaná len formálne? Viete, že takéto konanie je podvodné?

5.2. Počas svojej koncipientskej praxe ste bola paralelne zamestnaná alebo inak činná v VIA IURIS ako právnička? Lebo vaše životopisy to naznačujú. Oznámili ste túto skutočnosť Slovenskej advokátskej komore? Viete, že trvalou podmienkou zápisu koncipienta do zoznamu koncipientov podľa zákona o advokácii je, že advokátsky koncipient „nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora.“ Vydala komora takéto rozhodnutie vo vašom prípade?

5.3. Ak ste počas koncipientskej praxe vykonávali pre VIA IURIS činnosť právničky na „živnosť“, vedela o tom Slovenská advokátska komora?

5.4. Na jeseň 2017 ste podľa tlačovej správy VIA IURIS ( https://viaiuris.sk/aktuali… ) odchádzali z pozície programovej riaditeľky VIA IURIS do advokácie. Pritom v rokoch 2010 – 2017 ste nemali výkon advokácie pozastavený a aj sama deklarujete, že ste v tom období pracovali ako advokát a zároveň spolupracujúci právnik VIA IURIS. Viete vysvetliť ten rozpor?

5.5. Máme tomu (bod 5.4.) rozumieť tak, že ste vykonávali činnosť programovej riaditeľky VIA IURIS ako platenú činnosť, pričom ste si ju fakturovali ako advokát? To by ale znamenalo, že v rámci organizačnej štruktúry vášho klienta VIA IURIS ste zastávali riadiacu pozíciu programová riaditeľka? Je to v súlade so záväzkom nezávislosti advokáta voči klientovi, nezakladalo to aj konflikt záujmov? Je činnosť programovej riaditeľky občianskeho združenia právnou službou advokáta? 

6. K Pezinskej skládke

Kauza sa po právnej stránke odohrávala na rôznych úradoch a pred správnymi senátmi slovenských súdov, na ústavnom súde a nakoniec na Súdnom dvore EÚ. Prevažná časť právnych podaní musela byť nielen vecne, ale aj formálne (povinné zastúpenie pred súdmi) pripravená advokátmi. Tí pritom zastupovali tak aktivistov ako aj mesto Pezinok. Pani Čaputová sa stala advokátkou v r. 2010 a sama neuvádza, kde bola predtým koncipientkou.

Pani Čaputová bola určite v danej veci veľmi výraznou aktivistkou, podľa dostupných informácií sa celej akcie zúčastňovala aj jej širšia rodina. Je chvályhodné, ak sa ľudia angažujú v občianskych záležitostiach širšej komunity, ako len tej, ktorá je definovaná ich rodinnými vzťahmi. Otázka však znie, koľko právnického vkladu Z. Čaputovej v danej kauze reálne bolo.

K prvým dvom odsekom, citovaným z pôvodného príspevku, ešte dodávam:

Pani Čaputová za environmentálne a právne angažovanie sa v kauze dostala v roku 2016 Goldmanovu cenu. „Ocenenie získala za svoje dlhoročné komunitné a právne líderstvo v kauze Pezinská skládka. (…) Pezinská kauza je podľa Čaputovej príkladom vzácneho spojenia občianskej kampane, mobilizácie miestnej komunity a odbornej právnej práce, ktoré prinieslo konkrétny výsledok.“ ( https://www.odpady-portal.s… )

6.1. Akí advokáti zastupovali zúčastnené subjekty „na strane odporcov skládky“, vrátane mesta Pezinok, v kauze Pezinská skládka? Zastupovali len v prípadoch povinného zastúpenia (správne súdnictvo, ústavné súdnictvo, konanie pred Súdnym dvorom EÚ) alebo aj v iných prípadoch (zastupovanie pred úradmi)?

6.2. Ako formou Zuzana Čaputová spolupracovala s týmito advokátmi, kým sa sama advokátkou nestala (2/2010)? Advokátskou povinnosťou a zodpovednosťou bolo vyhotoviť po právnej stránke procesné podania a riadne uplatňovať v príslušných konaniach procesné práva klientov. Pri výkone advokácie majú zároveň advokáti zakázané spolupracovať s pokútnikmi. Ako sa uplatňovalo právne líderstvo Z. Čaputovej v tých častiach kauzy, kde zastupovali klientovi iní advokáti, koordinovala ich činnosť, písala im podania, určovala im procesnú stratégiu? Ak áno, voči ktorým advokátom takúto činnosť vykonávala?

7. Na miesto záveru

Tento text nie je dokonalý. Jednak čerpám informácie z verejných zdrojov, zároveň to robím popri práci a môj pôvodný úmysel tento text pripraviť podstatne skôr mi aj preto nevyšiel ( resp. som venoval čas v posledných dňoch téme Štefan Harabin ).

Tiež si uvedomujem, že pochvalu za tento otvorený list Z. Čaputovej nedostanem, lebo tých, ktorí v Z. Čaputovej vidia zosobnenie „liberálneho zla“, aj tak nejaká sofistikovaná argumentácia nezaujíma, podrebujú len šteklivé hedlajny a jej nekritickí priaznivci sú už vopred obrnení voči faktom, ktoré by na ich kandidátku mohli vrhnúť nejaké tiene podozrenia. A rovnako sú obrnení aj voči otázkam, na ktoré sa už vopred črtá istá nepríjemná odpoveď. A ono je to všetko také slovenské, klanové, také ako sme my sami.

Vylepšovať totiž tie časti životopisu, ktoré robia česť a tie, ktoré vyvolávajú pochybnosti, zatajovať, asi nie je úplne tým najhroznejším skutkom, nie? Veď je to na Slovensku bežné.

Na druhej strane kandidátka, ktorá chce presadzovať v politickom živote právo a spravodlivosť, a to aj s odkazom na svoju profesionálnu skúsenosť právnika a advokáta, by mala mať z hľadiska právnickej a advokátskej kariéry čistý štít. Práve téma, ktorú si ako motto svojej kampane vybrala: ochrana práv slabých, súcit, advokácia bezbranných, určuje potom zvýšené nároky na kandidátku. A už nejde len o to, akú reálnu advokátsku prax má, ale aj o to, či pri kráčaní po právnickom kariérnom rebríčku dodržiavala pravidlá. Lenže …

Lenže Slovensko je krajinou, ktorú až priveľmi ovplyvňuje jej minulosť. Sme mladý politický národ, ktorému dlho vládli iní, v kolektívnej pamäti sa udomácnilo hodnotenie politiky ako panského huncútstva, neveríme sebe ani svojim predstaviteľom a najmä neveríme, že dodržiavanie pravidiel môže byť cesta k úspechu a normálnemu slušnému životu.

Apropó dodržiavanie pravidiel; tá dvojica slov, pod ktoré je možné zhrnúť Čaputovej slogany. Na Slovensku panuje intímna a dobre skrývaná kultúra spoločenských stykov a kontaktov a nie neosobná kultúra pravidiel. A ak sa na ňu – na tú nepotickú kultúru – poukáže, lebo komusi trčí spod opasku cíp nezapravenej košele, mnohí len mrzuto mávnu rukou, že čo riešiš také taľafatky, veď košeľa (či Čaputovej blúzka) mu netrčí von celá a je relatívne čistá.

Bolo by nesporne prínosné, ak by prišiel kandidát – právnik – ktorý po kultúre pravidiel ako Čaputová nielen volá, ale ju aj zosobňuje!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!. A mal byť – prinajmenšom – sám príkladom, že tieto pravidlá naozaj dôsledne dodržiaval aj pri získavaní profesionálnych mét, ktoré lemovali jeho doterajšiu kariéru. Lebo v opačnom prípade nie je jeho úsilie o presadenie kultúry pravidiel do nášho politického života, kam ako nováčik vstupuje, ani autentické, ani pravdivé, ani úprimné.

Už takmer rok budujeme „slušné Slovensko“. Podľa Masaryka „Vec sa má v skutočnosti tak, že človek, ktorý napríklad klame a podvádza v živote politickom, klame a podvádza tiež v živote súkromnom a naopak. Len človek slušný bude slušný vždy a vo všetkom.“ ( https://cimmermann.blog.sme… ). Skúsme život politický postaviť na výbere kandidátov, ktorí nebudú pravidlá ohýbať, ale dodržiavať. Lebo len so sloganmi o slušnosti, súcite a advokácii slabých kultúrnejšie Slovensko nevybudujeme.

Zdroj: https://blog.postoj.sk/41614/alfi-pise-zuzane-caputovej

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis