Rozsudok o možnosti uzavrieť manželstvo pármi rovnakého pohlavia, ktorý vyniesol 21. 7. 2015 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), je záväzný medzi stranami sporu a pre iné štáty bude v analogických situáciách záväzný až po tom, ako nadobudne právoplatnosť. Nie je však jasné, či sa dotkne aj Slovenska, uviedla to zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková. Podľa nej nie je vylúčené, že talianska vláda požiada o opätovné preskúmanie prípadu 17-člennou veľkou komorou ESĽP.
ESĽP v rozsudku konštatoval, že súčasná talianska právna úprava neposkytuje dostatočnú ochranu dvojiciam rovnakého pohlavia. Uviedol, že medzi sociálnou realitou sťažovateľov, ktorí v Taliansku väčšinou otvorene žijú vo vzťahoch a ich právnou situáciou je rozdiel, keďže ich vzťahy nie sú žiadnym spôsobom uznané. Pri konštatovaní porušenia článku 8 Dohovoru tiež poukázal na široký priestor pre voľnú úvahu v tejto oblasti, pričom významnú mieru v tomto ohľade zohrali rozhodnutia najvyšších súdnych orgánov Talianska. ESĽP vzal do úvahy aj prieskumy verejnej mienky v tejto oblasti. „Vzhľadom na to nie je možné jednoznačne tvrdiť, že situácia v SR je totožná so situáciou, ktorú ESĽP posudzoval v talianskom prípade,“ upozorňuje Pirošíková.
Podľa informácie slovenského rezortu spravodlivosti posudzoval ESĽP prípad Oliari a ďalší proti Taliansku. Sťažovateľmi boli tri homosexuálne páry, ktoré vraj podľa talianskeho práva nemali možnosť uzavrieť manželstvo alebo vstúpiť do iného typu civilného zväzku, pretože boli diskriminované na základe ich sexuálnej orientácie.
Poslanec NR SR Martin Poliačik (SaS) komentuje rozhodnutie ESĽP ako dôležitú správu aj pre Slovensko, ktorá hovorí, že zákaz registrovaných partnerstiev a absencia právnej ochrany je v rozpore s ľudskými právami, chránenými v Dohovore. „Dohovor o ľudských právach je pritom záväzným dokumentom aj pre SR a rozhodnutie súdu sa dá aplikovať aj na našu situáciu,“ myslí si Poliačik, ktorému prekáža skutočnosť, že sme jednou z posledných krajín EÚ, ktorá ešte stále neuznáva registrované partnerstvá. Pokiaľ by dotknutí občania podali sťažnosť na Ústavný súd SR, ten by bol podľa neho pri výklade základného zákona v prospech ochrany ľudských práv povinný prihliadať aj na rozhodnutia ESĽP.
Aliancia za rodinu (AZR) má očividne iný názor. Iniciátorka februárového referenda o ochrane rodiny, ktorého neplatnosť z titulu nízkej účasti označili jeho odporcovia za svoje víťazstvo, sa domnieva, že rozhodnutia ESĽP sú nevynútiteľné. Navyše, ako zdôrazňuje, jeho rozsudok sa nevzťahuje na SR, ktorá je v inej právnej situácii. Súčasne verí, že ani Taliansko sa s takýmto rozsudkom nezmieri a odvolá sa na Veľkú komoru ESĽP.
Podľa AZR nevolené inštitúcie ako ESĽP strácajú schopnosť rešpektovať demokraciu, ako aj text Európskeho dohovoru o ľudských právach. „Keď ho európske krajiny podpisovali, žiadna z nich nepodpisovala registrované partnerstvá. V Dohovore vtedy aj dnes išlo o ochranu ľudských práv. Keď sudcovia nájdu v zmluve to, čo tam nikdy nebolo, ťažko to nazvať inak ako „súdny aktivizmus“ na suverénnych zmluvných stranách,“ uzatvára AZR.
Z vyššie uvedenej mozaiky názorov, postojov a vyjadrení vyplýva, že pokiaľ je hodnotová multipolarita základným atribútom modernej civilizácie, nikto si nemôže uzurpovať výlučné právo rozhodovať, čo sú a čo nie sú ľudské práva. Deliaca čiara medzi stúpencami tradičnej rodiny a homosexuálnych zväzkov sa totiž nevinie, ako to verejnosti ustavične podsúva jednofarebná propaganda, medzi veriacimi a neveriacimi. Tvrdenie, že v tézach AZR sa odzrkadľuje čisto cirkevná agenda, je preto účelový nezmysel. Mnohí mlčiaci ateisti – ak by sa nebáli opovrhnutia za to, že ich postoj nie je trendy – by sa voči nemu akiste ohradili.
Zdroj: TASR