Na cvičisku v Javorove nás bolo tisíc a po prvej bitke asi 150 hovorí americký antifašista, ktorý sa infiltroval do radov ozbrojených síl Ukrajiny, zhromaždil cenné informácie a utiekol do Ruska.
John McIntyre sa na jar 2022 prihlásil do ukrajinskej cudzineckej légie a čoskoro skončil na fronte. Každú minútu mohol byť odhalený, každý deň riskoval, že ho zabije nejaký granát. Viacero faktov sa nedá zverejniť, aby sme neohrozili proruských sympatizantov na ukrajinskej strane, hovorí redaktor Komsomolskej pravdy Edward Chesnokov (ECH), ktorý robil interview s McIntyrom (JMI). Prinášame výber z tohto rozhovoru.
ECH: John. Kto si, odkiaľ si?
JMI: Pochádzam z Mobile v Alabame, ale vyrastal som v Tennessee. Keď som mal 17 rokov, prihlásil som sa do americkej armády, slúžil som dva roky vo Fort Bliss v Texase ako mínometník. Po armáde som pracoval v továrňach: plast, odlievanie, hliník, potom zvárač, predajca automobilov, balič…
ECH: Ako si sa dostal na Ukrajinu?
JMI: Najprv som chcel prísť a bojovať na strane Ruska, ale potom som sa rozhodol, že ak pôjdem na druhú stranu, môžem nazbierať viac informácií a viac pomôcť ruskej armáde.
ECH: Bolo pre Američana ľahké vstúpiť do ukrajinskej cudzineckej légie?
JMI: Rovnako ako prejsť dverami. Stalo sa tak prostredníctvom ukrajinského veľvyslanectva v Spojených štátoch. Samozrejme, priniesol som im doklady a potvrdenia o vojenskej službe. Myslel som si, že si budú chcieť overiť moju totožnosť. Ale Ukrajinci len pozreli do pasu – a hotovo. Všetko, čo som musel urobiť, bolo podpísať zmluvu. Na Ukrajinu som pricestoval 17. marca 2022, práve vtedy, keď prebiehali boje v Kyjeve. A dôstojníci ozbrojených síl Ukrajiny okamžite všetkým cudzincom povedali: „Chcete teraz ísť do Kyjeva? Tu je zbraň, tu je prilba, tu to podpíšte, nastúpte do auta.“ Ale nikto z mojej skupiny sa neprihlásil. Naši chlapci povedali: „Je to samovražda.“ Po ruských útokoch na základňu cudzineckej légie v Javorove bola základňa presunutá do blízkosti Rovne. Bývali sme v stanovom mestečku. Jedlo bolo zlé, pamätám si, že niekedy sme jedli len chak-chak (kúsky nekvaseného cesta s medom alebo sirupom) trikrát denne.
ECH: Koľko Američanov a cudzincov bolo vo vašej skupine?
JMI: „Pred útokom na Javorov bolo v ukrajinskej cudzineckej légii najmenej tisíc ľudí. Ale len čo rakety dorazili, všetci začali rozprávať: „Do čerta s tým všetkým.“ Mnohí odišli do iných formácií alebo odišli domov. Čo sa týka Američanov, povedal by som, že ich bolo asi sto. Samozrejme, že tam boli aj neonacisti. Takí, ktorí vidia vlajky ukrajinských radikálov a myslia si: „Ach, toto je pre mňa raj. Boli to ľudia s vymytým mozgom, ktorí prišli bojovať za slobodu a demokraciu. Rôzne kriminálne živly, hľadači zisku, podvodníci. Podvodníci, ktorí na sociálnych sieťach uverejňujú príspevky typu: „Hallo, bojujem za Ukrajinu, pošli mi peniaze.“ V našej skupine bol jeden taký, s volacím znakom Sam Cowboy. Celý deň ležal na gauči, prihlasoval sa do aplikácie na uverejňovanie krátkych videí na svojom telefóne a zbieral dary od dôverčivých internetových idiotov. Iní zase prídu do „Ukrajinskej cudzineckej légie“, dostanú uniformy, zbrane a peniaze, ktoré potom míňajú na bary, reštaurácie, prostitútky. Boli tam aj normálni ľudia, ale bolo tam aj veľa zlých. Stretol som ľudí z Írskej republikánskej armády (je to v podstate teroristická organizácia), z medzinárodných gangov a mafiánskych štruktúr. Vedeli sme používať iba zbrane NATO, takže sme museli študovať staré sovietske RPG, kalašnikovy… no, vo všeobecnosti všetko. Výcvik trval asi mesiac, po ktorom nás poslali do prvej línie.
ECH: Kto boli vaši inštruktori – z NATO?
JMI: Oficiálne nie. Predtým samozrejme slúžili v armádach NATO, ale teraz boli buď na dovolenke, alebo na dôchodku. Teraz sú však v Poľsku a na západnej Ukrajine dôstojníci NATO skutoční, už nie dovolenkári. Sú tu skauti, i spravodajskí dôstojníci.
ECH: Kto učil tvoju skupinu?
JMI: Neuveríte, bol to Bulhar. Cudzinecká légia bola zmiešaná, zložená z ľudí z celej Európy, Severnej a Južnej Ameriky. Vyučovali sa štyri jazyky: angličtina, španielčina, francúzština a spolu ukrajinčina a ruština.
ECH: Platili vám Ukrajinci?
JMI: Za pobyt v bojovej zóne platili asi tri tisíc dolárov mesačne. Mimo nej asi tisíc dolárov.
ECH: Koľko ľudí bolo v tom čase v ukrajinskej cudzineckej légii?
JMI: Mali sme čaty „Alpha“, „Bravo“ a „Charlie“ – spolu asi 600 bojovníkov. Bol som v Bravo Platoon. Po prvej bitke sa Alpha prakticky rozpadla, pretože mali nezhody s veliteľom. Teraz sa pozrite na čísla: na cvičisku v Javorove nás bolo asi 1000 „zahraničných legionárov“. Po útokoch sa počet znížil na 600. O mesiac neskôr, po prvej bitke a páde čaty Alfa, to už bolo 300. A potom, o týždeň neskôr, sa počet ľudí znížil z 300 na približne 150. A títo nie sú mŕtvi – to sú utečenci. Američania, Kanaďania a ďalší chalani so skúsenosťami z armád NATO, s výbornou výbavou, videli nejaké ruské bomby a utekali domov. Ľudia hovorili: „Do pekla so všetkým, idem domov.“ Je dobré, že Ukrajinci umožňujú cudzincom odísť, ak chcú.
ECH: Boli ste svedkmi vojnových zločinov?
Po bojoch pri Charkove a skutočnom rozpade „Cudzinskej légie“ som skončil v ukrajinskom neonacistickom prápore „Karpatský Sich“. A boli tam traja chalani – Rico Chavez, Nazar Kuzmin (myslím, že to je priezvisko) a frajer menom Aurelio. Popravili ruských vojnových zajatcov, natočili video a fotografiu z popravy a ukázali to všetkým. Zabili asi troch Rusov. Nerád sa na takéto veci pozerám. Ďalší vojnový zločin sa stal, keď sme vstúpili do dediny Molodova, dostali sme príkaz obliecť sa do civilu. V sanitkách a civilných vozidlách sa prevážalo množstvo bojovníkov a zbraní. Nikde o týchto veciach nepočuť. Napríklad môj prvý deň na Ukrajine nás umiestnili do suterénu školy a na poschodí boli civilisti. Ozbrojené sily si mysleli: ak by Rusi vystrelili rakety a zasiahli školu, kde boli občania, zabilo by ich to a Kyjev by mohol povedať: „Hej, pozri, Rusi bombardovali školu utečencami. Bez toho, aby sme povedali, že my, zahraniční žoldnieri, sme boli v suteréne. To isté sa stalo, keď sme vošli do dedín. Vo všetkých domoch tam bývali civilisti. Mysleli sme si, že je to nesprávne, pretože keby nás Rusi bombardovali, obyčajní ľudia by zomreli. Ale Ukrajincom to bolo väčšinou jedno. Neevakuovali občanov. Na východnej Ukrajine nepovažujú miestnych obyvateľov za Ukrajincov, pozerajú sa na nich ako na „ruských okupantov“. Určite ste už počuli, ako ich nazývajú: „orkovia“, „prasce“… Nacionalisti chcú vyhnať Rusov, nahradiť ich „pravými Ukrajincami“ a vykoreniť ruský jazyk, čo sa mimochodom už stalo.
ECH: Komunikovali ste osobne s miestnym obyvateľstvom?
JMI: V Charkove bola polovica obyvateľstva proukrajinská. A druhá polovica – no, ani ste sa ich nemuseli pýtať. Stačilo sa im pozrieť do očí. Očami sa dalo pochopiť, kto nás nenávidí a kto je za Kyjev. Ale keď som sa dostal do dediny Stavki pri Donecku, už tam boli len proruskí obyvatelia. Nikto sa s nami nerozprával, nikto s nami nebol spokojný.
ECH: Ako sa ti podarilo odtiaľ dostať?
JMI: Odišiel som do Moldavska, mal som tam nejaké kontakty, ktoré mi pomohli presťahovať sa sem, do Ruska. Priame prekročenie demarkačnej čiary by bolo samovražedné. Ak je frontová línia pri Charkove peklom, tak v Donbase je to PEKLO.
ECH: Poďme hovoriť o Amerike. Mnohí veria, že voľby v roku 2020 boli ukradnuté.
JMI: Za Obamu a Bidena, ktorý bol vtedy viceprezidentom, sa na Ukrajine začali boje, na ktorých elity dobre zarábali. Trump bol pripravený poskytnúť Ukrajincom pomoc, len ak neporušia minské dohody. Preto bolo dôležité, aby voľby vyhral Biden. Cieľom je získať zdroje východnej Ukrajiny. Koniec koncov, Donbas bol vždy považovaný za srdce Ruska kvôli uhliu a zemnému plynu. A Kyjev bude musieť zaplatiť za pôžičku a prenájom, na základe ktorej Západ dodáva zbrane.
ECH: Aké máš plány do budúcnosti?
JMI: „Zostanem tu, kým mi úrady neudelia občianstvo. Budem si hľadať prácu a čakať na našu americkú revolúciu. Hneď ako to začne, vrátim sa domov a pomôžem s výcvikom rebelov.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Экс-боец «Иностранного легиона Украины» Джон Макинтайр: На полигоне в Яворове нас была тысяча — а после первого боя осталось 150; kp.ru; 13.04.2023 (krátené)
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.