Jednotlivé pasáže tridsaťstránkovej americkej Národnej bezpečnostnej stratégie vyvolali množstvo rozporuplných reakcií. Text neoznačuje Rusko ako hrozbu. Uvádza, že NATO by malo skončiť s ďalším rozširovaním. Stratégia Európe predikuje vymazanie a kladie otázku, či môže Európa v súčasnej podobe existovať za dvadsať rokov, keď je jej obyvateľstvo nahrádzané migrantmi.
Stratégia spochybňuje aj schopnosť niektorých členských krajín byť partnermi v NATO, a to ako ekonomicky, tak vojensky. Európska únia pôsobí v texte ako entita, ktorá najviac potláča slobodu, ktorú USA mienia podporovať a presadzovať. Kritiku EÚ vyvolali aj poznámky o podpore tradičnej rodiny a zdravých detí alebo nacionálnym stranám v európskych krajinách.
Podrobné čítanie však najmä ukazuje, že USA pristúpili na ruskú a čínsku ideu konca unilaterálneho sveta: „Preč sú doby po konci studenej vojny, keď elity americkej zahraničnej politiky samy seba presvedčili, že je v najlepšom záujme Ameriky dominovať celému svetu, čo si vyžiadalo neúmerné náklady voči efektu.“ „Silný vplyv väčších, bohatších a silnejších národov je nadčasovou konštantou medzinárodných vzťahov,“ píšu.
Nesmie to však ohrozovať Ameriku na prvom mieste: „Hoci Spojené štáty odmietajú nešťastný koncept svojej globálnej nadvlády, musíme zabrániť globálnej a v niektorých prípadoch aj regionálnej nadvláde ostatných. Táto realita niekedy vyžaduje spoluprácu s partnermi na marení ambícií, ktoré ohrozujú naše spoločné záujmy.“ Nemá sa ale plytvať krvou a peniazmi.
Cieľom je, aby USA mali dominantnú úlohu, boli kľúčovou silou, ktorá ale svet nekontroluje, necháva ho ísť svojou cestou, pokiaľ to práve nekríži ekonomické alebo politické záujmy Trumpovho Washingtonu. To neplatí v prípade oboch Amerík. Tie sa majú stať zadným dvorom Spojených štátov amerických: „USA musia byť dominantné na západnej pologuli.“
Stratégia tiež naznačuje, ako to dosiahnuť v rámci tzv. Trumpovho dôsledku Monroeovej doktríny (zahraničná doktrína z roku 1823, v rámci ktorej nebudú USA zasahovať do záležitostí v Európe a európske štáty do záležitosti amerických kontinentov) .
Heslom je naverbovať štáty ochotné spolupracovať a expandovať. Verbovať sa majú priatelia, aby kontrolovali migráciu, zastavili tok drog a posilnili stabilitu na súši aj na mori. Expandovať sa má „kultivovaním a posilňovaním nových partnerov“. USA pre nich musí byť atraktívny a preferovaný ekonomický a bezpečnostný partner. Text otvorene hovorí o obmedzení nepriateľského vplyvu, ktorý tam preniká ekonomicky a mohol by USA poškodiť v budúcnosti aj strategicky. Čína však ako zdroj tohto vplyvu nie je menovaná.
Obmedzenie nepriateľského vplyvu má siahať od kontroly nad vojenskými zariadeniami a prístavmi aj kľúčovou infraštruktúrou až po obstarávanie strategických aktív. Tie síce nie sú menované, ale USA už dali najavo snahu získať späť Panamský prieplav či pohltiť Kanadu.
Latinskoamerické režimy majú byť vazalské, stratégia ale priznáva, že sa to u všetkých krajín nemusí podariť.
Celá stratégia predstavuje ústup od americkej hegemónie. Zjavné je to v prístupe k Blízkemu východu: „Americká zahraničná politika najmenej pol storočia uprednostňovala Blízky východ pred ostatnými regiónmi. Dôvody sú zrejmé – Blízky východ bol po desaťročia najdôležitejším dodávateľom energie na svete, hlavným miestom, kde súperili superveľmoci a otriasal ním konflikt, sveta.“ To podľa textu už neplatí: „Dodávky energie sa značne diverzifikovali a Spojené štáty sa opäť stali čistým vývozcom energie. Súťaž superveľmocou ustúpila súpereniu veľmocí.“
Európu rozdeliť
Aj keď sa v stratégii hovorí o podpore európskej veľkosti a nutnosti transatlantického spojenectva, v detailoch sa snaží skôr o opak. Podľa dokumentu nie je európsky problém len o problémoch nízkych výdavkov a ekonomickej stagnácie danej preregulovanosťou. Európska civilizácia podľa Američanov mizne pod náporom migrantov.
Cieľom Washingtonu je potom očividne Európu nie posilňovať, ale oslabovať, rozbiť Európsku úniu, ktoré pre USA predstavuje konkurenciu. Stratégia upozorňuje na rozpor medzi Trumpovou administratívou a „európskymi predstaviteľmi, ktorí v menšinových vládach pošliapavajú základné princípy demokracie, aby potlačili opozíciu“.
„Americká diplomacia by sa mala aj naďalej zasadzovať o skutočnú demokraciu, slobodu prejavu a oslavy individuálneho charakteru a histórie európskych národov bez ospravedlnení,“ uvádza stratégia. Popisuje tiež prístup USA: „Amerika povzbudzuje svojich politických spojencov v Európe, aby toto obnovenie ducha podporovali. Rastúci vplyv patriotických európskych strán skutočne dáva dôvod k veľkému optimizmu. Naším cieľom by malo byť pomôcť Európe napraviť jej súčasnú trajektóriu.“
Aký má byť výsledok, sa píše už v úvode: „Základnou politickou jednotkou je národný štát, je prirodzené, že všetky národy dávajú svoje záujmy na prvé miesto. Svet funguje najlepšie, keď národy uprednostňujú svoje záujmy a sústredia sa na svoju suverenitu.“ To je však návrat k Európe súperiacich a často aj bojujúcich štátov, aká existovala až do druhej svetovej vojny.
Stratégia tiež hovorí, že treba „obnoviť americkú energetickú dominanciu“. Lebo „lacná a hojná energia vytvorí dobre platené pracovné miesta v Spojených štátoch, zníži náklady pre amerických spotrebiteľov a podniky, podporí reindustrializáciu a pomôže udržať si výhodu v oblasti špičkových technológií, ako je umelá inteligencia.“ Veď iste, samozrejme. Ale tie energie, lacné a hojné, potrebuje každá krajina.
USA chcú upraviť vzťahy Európy a Ruska
Ako ďaleko chcú USA zájsť, ukazuje americký prístup k riešeniu vojny na Ukrajine, ktorá by mala čo najrýchlejšie skončiť. „Väčšina Európy si praje mier, ale táto túžba sa nepremieta do politiky hlavne kvôli tomu, že tieto vlády podvracajú demokratické procesy,“ tvrdí text. Sťažuje sa, že „v dôsledku vojny na Ukrajine sú vzťahy s Ruskom teraz hlboko oslabené a a mnoho Európanov vníma Rusko ako hrozbu“. To chcú USA zmeniť za pomoci diplomatického úsilia, „aby sa obnovila strategická stabilita na euroázijskom kontinente a obmedzilo sa riziko konfliktu medzi Ruskom a európskymi krajinami.“
Pre USA je síce hlavná západná pologuľa, ale usporiadanie Európy podľa predstáv Donalda Trumpa v stratégii zaujíma oveľa väčší priestor ako otázka súperenia s Čínou, ktorá sa spomína úplne minimálne.
USA ide hlavne o jej vytlačenie z Latinskej Ameriky a zachovanie voľnej cesty Juhočínskym morom. Preto tiež kladie dôraz na Taiwan, ktorý je nielen dôležitým výrobcom polovodičov, ale okolo ktorého vedie Taiwanským prielivom kľúčová dopravná cesta. Keby Peking ovládol Taiwan, oddelí sa Ďaleký východ od juhovýchodnej Ázie. Obchod a ekonomika sú pre Trumpove USA hlavné.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1./n Aalýza bezpečnostní strategie: USA se obracejí proti Evrop, Novinky.cz, 9.12.2025
2./ Je nová Národná bezpečnostná stratégia USA voči nám úprimná a pre nás výhodná?, Plus7dní, 9.12.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.