Vstup prezidenta D.Trumpa do globálnej ekonomiky začal uvaľovaním clá na všetko a všetkých, ktorých obchodná bilancia voči USA bola vysoko prebytková. Voči EÚ to bolo jasné od začiatku, otázkou boli len colné percenta, ale že cla uvalil aj na Kanadu väčšinu z nás prekvapil. Skúšal aj voči Číne ,s ktorou sa ale väčšinou nepohodol a keď Čína prišla s recipročnými colnými sadzbami , prestal . Čínska obchodná politika voči všetkým sa ukazuje ako nekonfliktná založená na obojstrannej výhodnej spolupráci a to že čínsky export je podporovaný vládou čo umožňuje predávať čínske tovary lacnejšie sa síce mnohým nepáči tak, ako sa nepáči aj expresívna americká colná politika. Pokiaľ ide o ekonomiku Ruska, západné sankcie spôsobili väčšie škody tým, čo ich zavadzali, aby niektoré európske štáty a napokon aj Kanada pochopili, že ich budúci hospodársky rast si bude vyžadovať spoluprácu s Čínou, Indiou a nesmelo si overuje aj hospodársku spoluprácu s Rusko. Dôvod? Dochádza totiž k zásadnej zmene v doterajšom svetovom hospodárskom poriadku s predpokladom, že na čele budúcej novej globalizácie bude Čína. Ako bude na tom USA , bude závisieť od postavenia amerického dolára , keďže sa v medzinárodnom platobnom styku platí čoraz viac v národných menách partnerov.. Klesajúce postavenie amerického dolára „oslabujú“ aj svetové centrálne banky , ktoré čoraz viac nakupujú tony zlata, ako ich devízová rezerva namiesto amerického dolára. .
Kanada obnovuje obchodnú spoluprácou s Čínou
Jednou z prvých lastovičiek zmeny v doterajšom obchodnom styku je dohoda Kanady s Čínou, ktorých predstavitelia sa dohodli, že vzájomný obchod sa bude platiť v čínskej a kanadskej národnej mene a keďže sa „šepká“, že Nemecko, Francúzsko a Taliansko napriek protestom zo strany Londýna vraj uvažujú, že začnú rokovať s Ruskom, sa pozícia USA byť naďalej na čele nového hospodárskeho poriadku veľmi oslabuje, čo môže využiť hospodársky zmáhajúca Čína, ktorú čoraz viac rešpektuje aj USA, o čom svedčí, že v rámci novej americkej bezpečnostnej stratégie sa nepočíta tak ako doteraz s konfrontačným opatreniami ale viac so spoluprácou. Prečo k takej zmene, keď ešte pred niekoľkými mesiacmi bola Čína považovaná za najväčšiu hrozbu, nešpekulujeme. Kanada v zahraničnej politike dodržuje politiku jednotnej Číny a nevyjadruje sa tak ako ani USA k prípadnej eskalácii s Taiwanom . Či to súvisí aj s americkou politikou tzv. Monroeove doktríny , si teda počkajme.. Na približovanie spolupráce Kanady a Číny už reagoval prezident D.Trump „vyhrážaním sa“ že uvalí na kanadský export do USA až 100 percentnú colnú sadzbu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.