Keď je americká ekonomika v zlom stave, pod čím sa nechápe zadlženosť, ktorá patrí medzi najväčšie na svete, ale trebárs jej terajšia inflácia, tak cez americký dolár, ktorý sa pokladá za svetovú rezervnú menu, sa problémy presýpajú do celého sveta. Či je to dôvod, prečo čoraz viac štátov už nechce byť pod dolárovým vplyvom, nešpekulujeme. Hovorí sa o mene BRICS , či o tom, že platiť sa bude v medzinárodnom platobnom styku v národných menách, alebo v mene niektorých silnejších ekonomík, čoby však vážnym spôsobom ohrozilo doterajšie postavenie amerického dolára na globálnom ekonomickom kolbišti. Prečo? Jedným z dôvodov môže byť, že americké hospodárske problémy sa riešia posilňovaním výmenného kurzu dolára, čoho dôsledkom sa oslabujú meny ostatných krajín a teda aj britskej libry a trebárs eura. Keďže americká centrálna banka počíta z dôvodu nárastu inflácie s opakovaným zvyšovaním úrokových sadzieb, bude sa aj výmenný kurz dolára naďalej len posilňovať, čo by si podľa názoru viacerých mali všímať predovšetkým investori na finančných trhoch. Pre väčšinu z nás je obrovským prekvapením, že americkú menu neposilnil hospodársky rast, ale práve svetové globálne otrasy akými sú pandémia, fiškálna a menová expanzia, rusko-ukrajinský konflikt a teraz aj inflácia.
Vyššími sadzbami sa ceny komodít neznížia
V tejto súvislosti ale treba povedať, že napriek globálnym otrasom sa posilnil viac ruský rubeľ, do problémov sa dostali turecká líra a argentínske peso. Čo ale prekvapuje, že finančníci sa nevedia dohodnúť, či ECB zvyšovaním úrokov ekonomike eurozóny pomáha, alebo škodí z dôvodu, že doterajšia inflácia v eurozóne je ponuková, pod ktorou rozumieme chýbajúce produkty. Čo sa bude diať, keď sa k nej pripojí aj dopytová, ktorá bude viac vyvolaná fiškálnymi stimulmi národných vlád, ktorými sa na trh dostanú peniaze bez reálneho krytia tovarmi a službami, tiež nešpekulujeme. Sem treba zaradiť aj opatrenia na zmiernenie nákladov domácnosti na energie, ktoré ale môžu zvyšovať zadlženosť vo verejných financiách. Ich udržateľnosť v rámci Paktu rastu a stability vyvoláva oprávnené obavy už aj zo strany viacerých členov Rady guvernérov ECB. Riešením by preto bolo skôr dopracovať sa k reforme energetického trhu, ktorá však nie je na programe dňa. Problém zvyšovania úrokových sadzieb spočíva totiž v tom, že sadzby neznížia ceny energií, ani ceny potravín, ale ani nedonútia ruského prezidenta ukončiť ŠVO na Ukrajine. Prečo potom ECB úrokové sadzby zvyšovala, keď sa nemá nimi inflácia znížiť? Podľa vyjadrenia prezidentky ECB vraj preto, že terajšia inflácia je nad jej dvojpercentný cieľ a preto povinnosť centrálnej banky je konať. Že to bude mať negatívny vplyv na ekonomiku, však Radu guvernérov ECB zatiaľ nezaujíma, keďže prioritou sú inflačné očakávania a tie predpovedajú na budúci rok viac ako 20 percentnú mieru inflácie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.