Stránka ancientpages.com priniesla v roku 2020 článok Tajomné pyramídy Kola postavené neznámou stratenou starovekou civilizáciou môžu prepísať históriu. Autor článku sa pýta, či kolské pyramídy postavili Hyperborejci. Polostrov Kola sa nachádza v oblasti Murmanska na ruskom severe, zaberá asi 100 000 km2, má chladnú klímu a prevláda tam tundra. A keďže sa nachádza v Rusku, dejiny sa zo známych dôvodov určite prepisovať nebudú.
Na stránke vedazive.cz sa v článku z 12. septembra 2022 píše, že „boli objavené zrejme najstaršie pyramídy na svete“. V roku 2007 tím profesora Valerija A. Čudinova a doktora Dmitrija A. Subetta potvrdil, že tieto kopce v tvare pyramídy nie sú prírodného charakteru, ale umelé pyramídy s komorami a prázdnymi priestormi vnútri, čo by mohlo potvrdiť existenciu starovekej civilizácie na odľahlom území Ruska. Georadar, ktorý dokáže ako röntgen presvietiť vnútro objektov, potvrdil v roku 2007 umelé vyvýšeniny pyramidálneho tvaru s vnútornými priestormi. Tieto umelé kopce v tvare pyramídy sú vysoké 50 metrov a vzájomne spojené mostom. Sú orientované podľa svetových strán. Tieto pyramídy v pohorí Ninčurt pri jazere Sejdozero boli však registrované už pred 100 rokmi. Lekár Alexander V. Barčenko, ktorý sa venoval aj hľadaniu mýtickej Šambaly, túto oblasť skúmal a narazil na dláždené pozostatky ciest v ťažko prístupných miestach tundry. Podľa Barčenkovej teórie sa asi pred 12 000 rokmi muselo tamojšie obyvateľstvo presunúť na juh. Barčenko bol 25. apríla 1938 popravený boľševikmi. Stránka collestive-spark.xyz spomína ich vek od 9 000 do 40 000 rokov, čo naznačuje, že sú staršie ako egyptské pyramídy aj Göbekli Tepe. Stránka svet-slovienov.sk spomína expedíciu z roku 2010, ktorá objavila pri vstupe do jedného z megalitických komplexov v oblasti Bieleho mora hieroglyfický nápis s vytesanou hlavou psa (možno egyptského boha Anupa, grécky Anúbis). Ruská vojenská akadémia vied iniciovala sériu expedícií na Kolu. Objavili bane a praveké jazero, na ktorého brehu rastie vinohrad, je tam južanská flóra a žije hmyz, ktorý by za polárnym kruhom vôbec nemal existovať. Na severozápadnom brehu jazera Sejdozero sú starobylé maľby lietajúcich ľudí. Vedci tu objavili pyramídy, ktoré môžu potvrdiť existenciu starovekej civilizácie na území Ruska staršej ako egyptská. Pyramídy sú pravdepodobne minimálne dvakrát staršie ako tie v Egypte.
Ruský sever je považovaný za jednu z pravdepodobných lokalít bájnej Hyperborey, ktorú antickí autori lokalizovali za územím Keltov, kde pol roka svieti slnko. Mýty hovoria o vyvolenom národe ďaleko na severe priamo pod Severnou hviezdou. Ruské starobylé eposy, indická Rigvéda a iránska Avesta, Hérodotos, Diodóros, Plínius aj Vergílius ju spomínajú ako veľký ľadový ostrov v Severnom mori, na ktorom žijú priehľadní ľudia. V čínskych, keltských a severských eposoch opisujú starovekú zem na severe, kde vládol zlatý raj. Podľa indického eposu Mahábhárata (Veľký boj) sa v mliečnom mori na severe (Severný ľadový oceán) nachádza veľký ostrov známy ako stred sveta. Hyperborea bola pravlasťou Árijcov a Keltov a mala veľa názvov, ležal tu zemský pól a prechádzala ním zemská os. Národ Hyperborejcov pochádzal z rodu Titanov a jeho príslušníci boli nesmrteľní. Túto oblasť polárneho kruhu pravidelne na nebeskom voze navštevoval sám boh Slnka Apollón. Pohyboval sa veľkou rýchlosťou pomocou letiaceho šípu. Podľa Diodóra sa grécka bohyňa Létó, dcéra Titanov Koia a Foibé, matka Diových detí Apollóna a Artemidy, narodila v Hyperborei, preto tam uctievali Apollóna. Apollón sa narodil na ostrove Délos, kdesi priamo na severnom póle. Presne stredom jeho kruhového. Ten chrámu prechádzala zemská os (omfalos, pupok sveta), myslí si Ivo Wiesner v knihe Do ráje projdeš peklem. Apollón bol uctievaný ako boh Slnka a svetla. Báje a mýty o ňom, ktoré Gréci uchovali do dnešných dní, nie sú gréckeho pôvodu, sú staršie – pochádzajú buď od Hyperborejcov, alebo od Pelasgov (indoeurópski prisťahovalci zo Severného mora). Apollón odlietal na nebeskom voze do Hyperborey, kde zostal do jari. Zdá sa divné, že trávil zimu na polárnom ostrove, ale má to svoje vysvetlenie. V dobe Apollóna boli inak posunuté póly. Oblasť severného pólu mala miernu klímu a striedali sa tam tri obdobia (jar, leto a jeseň) s rokom v trvaní asi 260 dní. Svet pravidelne zachvátila voda alebo oheň.
V posvätnej knihe Indov Bhágavata Purána (známa aj ako Šrímad-Bhágavatam) sa spomínajú štyri veky, keď civilizácie zničila katastrofa, a piaty vek, ktorý žijeme teraz. Zmeny magnetických pólov Zeme boli odvodené z paleomagnetických meraní skalných útvarov. Ľadové doby sa striedali a súhrou viacerých faktorov sa vyskytovali opakovane bez ohľadu na človeka a jeho činnosť. Podľa spisovateľa Iva Wiesnera, autora stoviek patentov, ktorého knihy sú beznádejne vypredané, bola zničená pravdepodobne gigantickým ľadopádom spôsobeným blízkosťou planéty Niburu v roku 9564 pred n. l. alebo 3449 pred n. l., ktorý vyhnal jej obyvateľov do Európy a Ázie. Pozostatky kultúry Hyperborejcov je nutné hľadať v oblasti podmorských arktických horských hrebeňov Lomonosovho chrbta, myslí si autor. Hovorí o obnovení historickej spravodlivosti navzdory prekážkam a zachovaní spomienok na tento Šťastný ostrov. Hyperborejci boli svetlovlasí vysokí ľudia, typickí Severania, šťastní ľudia, ktorí nepoznali choroby a dožívali sa vysokého veku. Podľa legiend prišli ako Árijci do Indie zo severu. Etnogenéza Árijcov je podobne ako u Keltov a Slovanov zahalená tajomstvom. Oficiálne sa sformovali v juhoruských stepiach južne od Kaukazu a okolo roku 2000 pred n. l. prišli do Indie a západnej Európy. Árijci svoju spiritualitu priniesli zo severu do oblastí dnešného Iránu, severnej Indie, Pakistanu a Afganistanu. Podľa Wiesnera však Germáni nie sú potomkami Árijcov – Hyperborejcov, ale skôr bojovných asov. Hyperborejci boli duchovne vyspelou humánnou mierumilovnou rasou odmietajúcou násilie, preto Germáni nemohli byť ich potomkami. Nemeckí historici Germánov a germánsku rasu glorifikovali a stotožnili s Árijcami, potomkami Hyperborejcov, čo je podľa Wiesnera fatálny omyl. Hitlerovi Árijci boli krutí a nemilosrdní. Kelti a Slovania poznali Germánov ako Normanov, Vikingov a Variagov, predtým ako Asov sídliacich na Ukrajine, v okolí Čierneho mora a východného Balkánu.
AUTOR: Vladimír Líška
