V dňoch 20. až 21. februára sa v Londýne uskutoční posledné odvolanie v prípade vydania zakladateľa Wikileaks Juliana Assangea do Spojených štátov.
Novinár Julian Assange sedí vo väzení Belmarsh od roku 2019 a čaká na doživotný trest v Spojených štátoch za zverejnenie dôkazov o amerických vojnových zločinoch v Iraku a Afganistane, ako aj údajov o mučení vo väzniciach Guantánamo a Abú Ghraib.
„Prišiel deň X. Verejné pojednávania na súde sa budú konať 20. až 21. februára. Toto môže byť posledná šanca pre Spojené kráľovstvo zastaviť vydanie Juliana. Zíďte sa v súdnej budove o 8:30 v oba dni. Teraz alebo nikdy,“ napísala manželka Juliana Assangea – Stella.
Všetko sa to začalo v roku 2007 po tom, čo novinár Patrick Cockburn zverejnil 14. júla v The Independent článok o zabití jedenástich ľudí americkým vrtuľníkom v Bagdade. Medzi mŕtvymi boli aj dvaja irackí novinári pracujúci pre tlačovú agentúru Reuters.
Ich zabitie bolo zachytené na kameru z amerického vrtuľníka Apache, ale Pentagon ho odmietol sprístupniť novinárom aj po požiadavke podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Mladší americký spravodajský analytik Denny Manning, šokovaný touto epizódou, ako aj obsahom tisícov správ a depeší uložených spolu s videom streľby na Iračanov, odovzdal celý archív WikiLeaks. Nebyť Manninga a Assangea, podozrenia novinárov a irackej polície by sa nikdy nepotvrdili.
Pentagon sa okamžite pokúsil zdiskreditovať WikiLeaks tvrdením, že zverejnenie údajne viedlo k smrti amerických agentov a informátorov v Iraku. Na pátranie po „obetiach“ dokonca vytvorili špeciálnu pracovnú skupinu 120 dôstojníkov kontrarozviedky pod vedením brigádneho generála Roberta Carra.
Kým Manninga súdili a prebiehali ďalšie konania s WikiLeaks, v roku 2012 dostal Assange politický azyl na ekvádorskej ambasáde v Londýne.
Už v roku 2013 na Manningovom procese však vyšlo najavo, že Carrov tím nedokázal nájsť medzi tisíckami amerických agentov a tajných zdrojov nielen v Iraku, ale ani v Afganistane jediného človeka, ktorý by zomrel kvôli odhaleniam WikiLeaks.
Obete tohto druhu sa doteraz nenašli. Barack Obama preto udelil Manningovi milosť a v roku 2013 sa rozhodol zamiesť prípad proti Assangeovi pod koberec, keďže prvý dodatok americkej ústavy zakazuje stíhanie novinárov za verejne dôležité publikácie a obžaloba neuvádza žiadne podrobnosti týkajúce sa „ krádeži“ informácií, s výnimkou opakovaných návrhov na zdieľanie rôznych spoločensky dôležitých údajov s WikiLeaks.
Počas predvolebnej kampane v roku 2016 sa Donald Trump mnohokrát vyjadril na podporu aktivít Juliana Assangea, no všetko sa zmenilo únikom emailov Demokratickej strany, ktoré zdiskreditovali Hillary Clintonovú a možno pomohli Trumpovi stať sa prezidentom.
Americké orgány činné v trestnom konaní to nazvali operáciou medzi Ruskom a WikiLeaks (v roku 2018 súd nezistil žiadne spojenie medzi Trumpom, Ruskom a zasahovaním do volieb). Vzhľadom na to, že Trumpovi politickí oponenti z Demokratickej strany ho stavali do pozície ako veľkého priateľa Ruska a Vladimira Putina, začal sa vyvíjať tlak.
V roku 2017 Trumpova zástupkyňa, kongresmanka Dana Rohrabacher, navštívila Assangea na ekvádorskej ambasáde v Londýne. V mene svojho šéfa ponúkla novinárovi milosť výmenou za to, že Assange prezradí svoj zdroj, ktorý WikiLeaks poskytol dáta z hacknutého serveru Národného výboru Demokratickej strany.
Takéto vyhlásenie by Trumpa zbavilo podozrenia. A aby sa pomohlo Assangeovi urobiť „správne“ rozhodnutie, generálny prokurátor Jeff Sessions začal proti novinárovi trestné konanie.
Článok obžaloby proti Assangeovi znel takto:
„Sprisahanie za účelom získania a zverejnenia informácií o národnej obrane. Nezákonné prijatie a úmyselné odovzdanie záznamov väzňov v zálive Guantánamo, depeše ministerstva zahraničných vecí, tajných spisov obsahujúcich pravidlá nasadenia v Iraku a dokumentov obsahujúcich mená osôb v Afganistane, Iraku a ďalších krajín, ktoré iným poskytli informácie o USA a ich spojencoch. Existuje dôvod domnievať sa, že tieto informácie mali byť použité na poškodenie Spojených štátov alebo v prospech akejkoľvek cudzej krajiny.“
Rokovania trvali nejaký čas. Napriek tomu, že v roku 2018 súd zbavil Trumpa obvinenia zo spolupráce s ruskými hackermi a WikiLeaks s cieľom ovplyvniť výsledky volieb, a Assangeovo zverejnenie zdroja už nebolo pre Trumpa také potrebné, americkí novinári napísali, že výmenou za milosť bol Assange požiadaný, aby nevynášal informácie o systéme Marble Framework, s pomocou ktorého CIA hackla počítače všetkých, ktorých potrebovali.
Ale v polovici marca 2019 boli rokovania s Assangeom prerušené a 31. marca sa na WikiLeaks objavila publikácia o nelegálnych hackoch CIA.
O dva týždne neskôr vtedajší riaditeľ CIA Mike Pompeo nazval WikiLeaks „neštátnou nepriateľskou spravodajskou službou“, vláda USA obvinila Assangea podľa zákona o špionáži z roku 1917 za zverejnenie dokumentov vlády a ministerstva zahraničia, ktoré hovorili o vojnových zločinoch USA v Iraku a Afganistane na WikiLeaks a následne v množstve najväčších svetových publikácií, o tajnej dohode vlády so súkromnými korporáciami a o zasahovaní USA do vnútorných záležitostí iných krajín.
Nový generálny prokurátor William Bahr zvýšil Assangeove obvinenia z jedného bodu na osemnásť, teda z 5 na 175 rokov väzenia.
Nový proamerický prezident Ekvádoru Lenin Moreno pod tlakom Spojených štátov zamietol Assangeovi azyl na veľvyslanectve a 11. apríla 2019 bol Julian Assange zatknutý londýnskou políciou a poslaný do väzenia Belmarsh.
Vo Veľkej Británii sa začalo konanie. Súd prvého stupňa odmietol novinára vydať. Sudkyňa Vanessa Baraitserová na jednej strane prejavila humanizmus tým, že odmietla Assangea vydať.
Urobila to však zo zdravotných dôvodov – psychický stav novinára bol taký, že riziko samovraždy bolo vysoké. Svedectvá psychiatrov na súde sa však rôznili, niektorí tvrdili, že riziko samovraždy nie je stabilné a môže klesať so zmenami podmienok vo väzbe.
A keďže sa sudkyňa neobrátila na americké úrady so žiadosťou o záruky dobrých podmienok zadržania pre Assangea (zároveň sa vyjadrili, že také podmienky budú vytvorené), boli vážne dôvody na odvolacie preskúmanie rozsudku.
Sudkyňa Baraitserová zároveň neurobila kľúčovú vec – neodmietla vydanie z politických dôvodov, teda nechala dieru pre prokuratúru.
Manželka Juliana Assangea Stella apelovala na Donalda Trumpa, aby omilostil jej manžela, keďže Trump, ktorý v tom čase odchádzal z úradu, mal právo omilostiť viacerých obžalovaných.
Aj omilostil. Len nie Assangea, ale Paula Manaforta a Rogera Stonea, ktorí boli obvinení z účasti na zmanipulovaní volieb v prospech Trumpa. Joe Biden, ktorý sa dostal k moci, pozíciu novinára nijako nezmenil. Republikáni a demokrati sú v tomto jednotní.
Ak sa na konci februára Spojené kráľovstvo rozhodne vydať Juliana Assangea do USA, kde bude odsúdený na doživotie, potom bude podľa judikatúry všetka západná investigatívna žurnalistika využívajúca úniky informácií od informátorov nezákonná.
Autor: Павел Волков
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Павел Волков: Последняя апелляция Ассанжа. В феврале решится судьба западной расследовательской журналистики, ukraina.ru, 03.01.2024
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.