Cenový strop na ruskú ropu a európsku elektrinu bude podľa všetkého najviac skloňovanými netrhovými pojmami. Prečo sú ceny energetických surovín tak vysoko, že dnes sú príčinou komoditnej dvojcífernej inflácii proti ktorej nie sú nástroje na jej pokles, vieme. Pokiaľ ide … Čítať ďalej
Európske inštitúcie a Európska centrálna banka nie sú v krízových obdobiach schopné splniť dôvody svojej existencie preto, že zodpovedajú za ekonomiku členských krajín s rozdielnym hospodárskym cyklom, čo si vyžaduje rozdielne prístupy a nástroje riadenia. A keď navyše v prvom … Čítať ďalej
Podľa Štatistického úradu porástla slovenská ekonomika v 2. štvrťroku o 1,8 percenta, čo je oproti predchádzajúcemu o takmer polovicu menej a keď poklesne aj v ďalšom, bude sa u nás skloňovať pojem recesia, čo nás veru neteší. Príčinou je predovšetkým … Čítať ďalej
O príčinách energetickej krízy, ktorá sa podpísala pod terajšiu infláciu sa už popísalo dosť, v prípade Slovenska dosiahla 13,6 percenta, čo je zároveň štvrté najhoršie číslo v eurozóne. Presadzovanie výroby elektriny z iných ako fosílnych palív, čo sú predovšetkým obnoviteľné … Čítať ďalej
Česko, ktoré je predsedníckou krajinou EÚ, navrhuje na krátke obdobie zastropovať ceny za plyn a elektrinu, k čomu sa prikláňa aj predsedníčka Európskej komisie. Pokladá sa to za najefektívnejšie riešenie zabrzdenia kolobehu vysokých cien energií, ktoré sú príčinou inflácie a … Čítať ďalej
Americký dolár neustále posilňuje, keďže dnes dosahuje hodnotu, ktorú už nemal takmer 20 rokov. Ako je to možné si kladú oprávnenú otázku viacerí, keďže vieme, že americká zadlženosť predstavuje 18 biliónov dolárov, čo je 73 percent HDP a schodok bežného … Čítať ďalej
Energetická stratégia organizovaná Európskou komisiou ktorej obsahom bol aj pokles investícii do objavovania nových ložísk fosílnych palív, ktoré mali byť nahradené obnoviteľnými zdrojmi, bol začiatok energetickej krízy. Ker sa k tomu pripočíta Rusko-ukrajinský konflikt, na ktorý sa reagovalo západnými sankciami … Čítať ďalej
Podľa katastra nehnuteľností býva 90 percent slovenských domácností vo vlastnom, čo je po Rumunsku najviac, ostatní v nájomných bytoch, ktorých vlastníkmi sú samosprávy, stavebné bytové družstva, fyzické aj právnické osoby väčšinou s trhovým nájomným, avšak byty so štátnym regulovaným nájomným … Čítať ďalej