Ekonomická recesia spôsobená koronavírusovou pandémiou zvýšila deficit verejných financií ku klesajúcemu HDP. Súčasťou týchto financií je aj náš trojpilierový dôchodkový systém, ktorého štruktúra má svoju logiku v tom, že z prvého priebežného piliera sa vyplácajú penzie dnešných dôchodcov z odvedených … Čítať ďalej
Pôvodne bol na rok 2020 schválený deficit verejných financií tesne pod hranicu pól percenta k HDP, ktorého ročný rast sa očakával na úrovni 2,3 percenta. Z dôvodu pandémie sa ale spomínaný deficit za minulý rok zvýšil na úroveň 6,2 percenta … Čítať ďalej
Po tohtoročných dovolenkách bude nielen u nás, ale asi všade na svete najčastejšie diskutovanou ekonomickou témou znižovanie rozpočtových deficitov, ktoré sú dôsledkom pandemickej recesie. Centrálne banky sú vyzývané podporovať ekonomiku lacnými úvermi a tiež národné vlády neprestať stimulovať domácu ekonomiku, … Čítať ďalej
Obnovenie hospodárskeho rastu v eurozóne na úroveň spred roku 2020 nebude v tomto roku určite a či bude v ďalších rokoch, to bude závisieť od viacerých navzájom súvisiacich okolností, z ktorých najdôležitejšia bude ochota nás všetkých podriadiť sa nevyhnutným štrukturálnym … Čítať ďalej
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pri návšteve našej krajiny oznámila predsedovi slovenskej vlády kladné stanovisko k nášmu Plánu obnovy a odolnosti, ktoré nám ešte v konečnom rade musí odobriť Rada Európskej únie. Podľa jej vyjadrenia sme z 27 … Čítať ďalej
Netreba dookola pripomínať, že pandémia za sebou zanechala rozvrátené verejné financie, ktorých deficit v niektorých štátoch prekročil ich celoročnú produkciu, meranú ukazovateľom HDP. Centrálne banky sa „chvália“ koľko lacných peňazí vyšlo z ich útrob, alebo koľko peňazí si emitovaním štátnych … Čítať ďalej
O najväčšej slabine spoločnej meny euro, keď nadnárodná menová politika ECB nie je v súlade s národnými fiškálnymi politikami krajín eurozóny sa vie. Pozrime sa teda, ako sa tento nesúlad prejavuje aj v praktickom živote Slovákov. Pred vstupom do eurozóny … Čítať ďalej
Podľa medializovaných informácii má polovica slovenských domácností našetrených menej peňazí ako je ich mesačný príjem a tretina len 400 eur. Správa nehovorí nič, či dôvodom je podpriemerný zárobok, užívanie si svojho života opakovaným cestovaním po svete, v garáži je zaparkovaných … Čítať ďalej