Keby slovenská ekonomika fungovala v roku 2026 aspoň tak ako vo 4. štvrťroku minulého roka, v ktorom rast HDP bol 1,5 percenta, mohli by sme byť spokojní, čo podľa prognózy Národnej banky Slovenska nebude. Podľa nej budeme radi keď … Čítať ďalej
Americký prezident D.Trump v inauguračnom prejave okrem iného povedal, že bude prijímať opatrenia na obnovenie predchádzajúceho výsadného postavenia dolára v pozícii svetovej rezervnej meny nielen v medzinárodnom platobnom ale aj ako devízová rezerva v centrálnych bankách. Keďže súčasne riešil aj deficitné obchodné … Čítať ďalej
Rusko-ukrajinský konflikt výrazne zvýšil hypotekárne úrokové sadzby, keďže pred ním boli pod jedno percento a teraz po 4 rokoch pokračujúceho konfliktu sú na úrovni tesne pod 4 percenta. Prečo? Energetická kríza bola jedna z príčin zvyšovania inflácie na ktorú centrálne banky … Čítať ďalej
Slovenská banková asociácia tvrdí, že zahraniční vlastníci vnímajú slovenské bankovníctvo napriek miliardového zisku za minulý rok, ako sektor s nízkou výnosnosťou v porovnaní ako ich banky zhodnocujú investovaný kapitál inde v EÚ, k čomu sa väčšina z nás nevie … Čítať ďalej
Z teraz publikovaných ekonomických článkov musí mať absolvent akejkoľvek školy v hlave poriadky zmätok. Najprv sa dočíta koľko percent z nástupného platu by si mal odložiť na zaplatenie nepredvídateľných výdavkov tak, aby na bežnom účte mal usporených aspoň 3 … Čítať ďalej
Národná banka Slovenska a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prognózujú, že hospodársky rast pod jedno percento, miera inflácie na úrovni 4 percenta ako aj neklesajúci deficit verejných financií a tiež očakávaná vyššia nezamestnanosť sú pre nás všetkých zle správy a tak si kladieme … Čítať ďalej
Európska únia nemá dnes čo globálnej ekonomike ponúknuť z dôvodu straty konkurencieschopnosti. Európska komisia ako jej nemenovaná vláda rieši od vypuknutia Rusko- ukrajinského konfliktu nie príčiny straty akými sú vysoké ceny energii, pokračujúce regulácie s presadzovaním projektov Green Dealu, opakované … Čítať ďalej
Z dôvodu každoročne vykazovaného deficitu verejných financií sa zvyšuje aj deficit verejného dlhu k HDP, ktorý už prekonal maastrichtské kritérium 60 %, čo je zlá správa aj pre slovenských daňových poplatníkov. Pre väčšinu z nás je však nepochopiteľné prečo nám … Čítať ďalej