Bankový odvod ako jeden z 18 konsolidačných opatrení koaličnej vlády ktorým sa má v tomto roku znížiť jeden z najhorších deficitov verejných financií u nás na starom kontinente, nemá zatiaľ negatívny vplyv na kapitálové a úverový trh. Za prvé 4 mesiace vykazuje totiž bankový sektor čistý zisk 352 milióna eur. Prevádzkové výnosy z ktorých sa bankový zisk počíta boli tvorené s takmer 70 percent z čistých úrokových výnosov a 25 percent výnosov z bankových provízii a poplatkov. A tak predpovede a obavy vrcholových predstaviteľov Slovenskej bankovej asociácie, predstaviteľov väčšiny bánk, finančných poradcov, ako aj ekonomických novinárov, sa nenaplnil. Bankový sektor sa tak zaradil medzi tie odvetvia ekonomiky, ktoré si z konkurenčných dôvodov „dovolil“ na inflácii aj zarobiť viac a neboli jediný. Pre poriadok si pripomeňme, že bankový odvod sa bude platiť v tomto roku vo výške 336 miliónov eur, v budúcom roku vo výške 281 milióna eur a v roku 2026 ešte 238 milióna eur.
Európska komisia sa rozhodla dlžníkov napomenúť
Bankový sektor so spomínanými stovkami miliónov eur pomáha znižovať náš rozpočtový deficit, ktorý je najnovšie predmetom záujmu aj Európskej komisie, keď proti nám, Belgicku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku, Malte a Poľsku, začala procedúru nadmerného deficitu. Jej cieľom je vyzvať sedmičku krajín prijať nápravné opatrenia tak, aby plnili maastrichtské kritéria stability eura, v opačnom prípade sa nahlas hovorí aj o možností sankčných opatrenie, čo sa doteraz práve z tohto dôvodu nikdy v eurozóne nestalo. Ako to napokon bude nebudeme špekulovať, ale priemerná zadlženosť eurozóny je na úrovni 90 % k HDP, pritom spomínané Francúzsko a Taliansko patria v zadlženosti medzi najhoršie, keďže ich deficit verejného dlhu k HDP je viac ako 100 percent, čo znamená, že na vykrytie ich dlhu by potrebovali ročne vyprodukované HDP. Podľa názoru viacerých, sa Európska komisia „neodváži“ tak ako to napokon bolo doteraz druhú a tretiu najsilnejšiu ekonomiku eurozóny sankcionovať, čo by mohol byť začiatok jej rozpadu. Skôr sa predpokladá zmeniť obsah týchto fiškálnych kritérií v doteraz platných dlhových percentách, alebo sa predĺži obdobie do kedy sa ich kumulatívny deficit k HDP musí znížiť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.