Banky myslia viac na seba ako na klientov

· Čas čítania: 5 min.
Ilustračné foto: Shutterstock

Pre väčšinu z nás sú obrovským prekvapením medializované informácie o historickom poklese bankového zisku o 61 percent za 1. štvrťrok tohto roku, čo je vyšší prepad zisku ako v období finančnej krízy. Dve banky už dokonca vykazujú stratové hospodárenie a či ich bude v ďalším období viac, si počkajme. Spoločným menovateľom poklesu bankového zisku je prepad ekonomiky spôsobený koronavírusovou pandémiou, čo v prípade bánk nie je tak celkom pravda. Hlavnou príčinou nižších bankových ziskov je totiž nižší výnos z rozdielu percenta úrokov z úverov a z vkladov, ktoré sú nízke a ktorých výška závisí od menovej politiky ich riadiaceho centra, ktorým je Európska centrálna banka. Samozrejme, že nízke úroky na hypotéky boli lákadlom lacno si požičať, keďže „zvykové právo“ slovenských domácností je vlastniť nehnuteľnosť. Ale keď to domácnosti s požičiavaním peňazí viac „prehnali“, sprísnila Národná banka Slovenska podmienky ich požičiavaná, s následným dopadom na pokles objemu hypoték a spotrebných úverov, čo sa muselo prejaviť aj na poklese bankového zisku. Ešteže domácnosti mali vyšší príjem a tak nebol problém so včasnosťou splácania úverov a preto si banky nemuseli vytvárať na ich prípadné nesplácanie vyššie rezervy.

Riziká z neplácania úverov

Vypuknutím koronavírusovej pandémie sa však podnikanie v bankovníctve zmenilo v tom, že poklesli tržby na firemných účtoch a tým aj ich investičné aktivity, vyššia očakávaná nezamestnanosť a nižšie príjmy domácností skôr obmedzili dopyt po nových úveroch a v niektorých prípadoch boli problémy so včasnosťou  ich splácania, a tak banky si museli vytvárať vyššie opravné nákladové položky, s dopadom na pokles ich zisku. V tejto súvislosti si však treba povedať, že bankám klesal zisk už aj pred vypuknutím terajšej krízy a síce nielen z dôvodu menovej politiky ECB, ale aj z dôvodu dvojnásobne vyššieho bankového odvodu, ktorý zaviedla ešte predchádzajúca vláda. Na tento stav komerčne banky na Slovensku reagovali postupným zvyšovaním bankových poplatkov, ktoré sa v tomto roku opakovane zvyšujú a zároveň sa zvyšujú úroky na úveroch a klesajú úroky dokonca už aj na sporiacich účtoch. Čo sa za tejto situácie môže pre domácnosti najhoršie stať, ak majú na úver kúpenú nehnuteľnosť? Menšia nepríjemnosť v tom, že po skončení fixácie doteraz nižších úrokov, banka výrazným spôsobom zvýši úročenie zostatku doteraz nesplatenej istiny úveru, čo v konečnom dôsledku predraží domácnostiam už aj tak predražené vysnívané bývanie. Najhoršie však pre nich bude, ak nebudú z rôznych dôvodov schopné úver splácať, dôsledkom čoho si banka uplatní záložné právo a nehnuteľnosť banka predá za teraz očakávané nižšie ceny, čo však neprajeme nikomu. Banky sa na tento stav už pripravujú, keď výrazným spôsobom zvýšili tvorbu opravných položiek, prísnejšie sa posudzujú noví žiadatelia o úver a tiež sa zvýšili ich kapitálové rezervy. Ako dopadne požiadavka bankového sektora týkajúca sa zníženia bankového odvodu, nebudeme špekulovať. Treba si pripomenúť, že sa platí štvrťročne z objemu vkladov bankových klientov, ktoré sa teraz zvyšujú, čo má vplyv na pokles objemu spotrebných úverov, ktoré domácnosti čerpajú na autá či zariadenia do domácností, na kúpu ktorých je teraz menší dopyt.

Banky sa otočili chrbtom

O tom, že eurozóna sa nachádza vo vážnom stave,svedčí aj tretie stimulačné kolo programu ECB. Komerčné banky majú k dispozícii neuveriteľné tri bilióny eur, ktoré keď požičajú, dostanú od ECB úrokový bonus. Nikto však nevie, či peniaze majú naštartovať hospodársky rast alebo podporiť infláciu, ktorá dokáže „ lacno“ znižovať zadlženosť bankových klientov. Banky však nemôžeme pochváliť, ako pristúpili k pomoci domácnostiam, ktoré avizovali neschopnosť splácania doteraz pravidelne splácaných úverových splátok aj preto, že došlo k poklesu ich príjmov. Neboli totiž ochotné znížiť ich úrokovú sadzbu z doteraz nesplateného úveru na žiadne obdobie. Odklad splátky na 9 mesiacov nie je pre domácnosť žiadna pomoc, práve naopak. Za toto obdobie sa istina úveru bude úročiť a tak sa úver v konečnom dôsledku len predraží. ECB pomáha svojím podriadeným komerčným bankám aj tým, že súhlasila so znížením peňazí v ich proticyklickom vankúši aj preto, aby z dôvodu udržania solventnosti pri vyplácaní vkladov, ako aj  poskytovaní úverov mala banka na svojich účtoch dostatok voľných peňazí. Aj z tohto dôvodu nás banky svojím neústupčivým prístupom voči svojím klientom viac ako prekvapili. Či sa zahraniční vlastníci „nahnevali“ na to, že ECB im neodporučila si vyplácať dividendy, nebudeme špekulovať. O tom, že v bankovom sektore eurozóny nie je dobrá atmosféra, svedčí aj rozhodnutie Nemeckého ústavného súdu, ktorý sprísnil podmienky nákupu štátnych dlhopisov zo strany najväčšieho akcionára ECB, ktorým je práve nemecká centrálna banka Bundesbank. Nemecký ústavný súd pokladá zapojenie ich centrálnej banky do vládneho financovania hospodárskej politiky skôr za zakázané.

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár