Oblasť, preslávená pod názvom bermudský trojuholník, ktorá sa rozprestiera medzi Floridou, Portorikom a Bermudami vrátane obľúbenej turistickej destinácie Bahamských ostrovov či Sargasového mora, vzbudzuje už od kolumbijských čias obavy a po celé dekády láka milovníkov záhad.
Tajomné zmiznutia
Historicky prvé použitie názvu tohto tajuplného miesta zrejme pochádza z knihy amerického reportéra E. V. W. Jonesa, ktorý v roku 1950 napísal 17-stranovú brožúru Bermuda Triangle (Bermudský trojuholník), doplnenú šiestimi obrázkami. Publikácia však nevyvolala širší ohlas a čoskoro zapadla prachom zabudnutia. Väčšiu popularitu si získal článok Jonesovho krajana Vincenta Gaddisa s názvom The Dead- ly Bermuda Triangle (Smrtonosný bermudský trojuholník), ktorý vyšiel v časopise Argosy vo februári 1964.
Bermudskému trojuholníku sa pripisujú rôzne paranormálne vlastnosti – záhadné atmosférické javy, reverzná gravitácia, časové slučky, ufológovia hovoria o pôsobení mimozemšťanov a únosoch ľudí vesmírnymi loďami atď. Jeho popularite napomohli desiatky článkov, kníh i filmov. Nie div, že slovné spojenie bermudský trojuholník sa postupne vžilo do povedomia ľudí ako jazykový termín na označenie neriešiteľných záhad. Sargasové more je navyše zóna dôležitá pre rozmnožovací cyklus úhorov.
Podľa Charlesa Berlitza, autora knihy Bermudský trojuholník, bol prvým pozorovateľom nevysvetliteľného žiarenia na mori v podobe svietiacej bielej vody v okolí Bahám legendárny moreplavec Krištof Kolumbus počas svojej prvej cesty do Ameriky. Malo k tomu dôjsť 11. októbra 1492, dve hodiny po západe slnka, pričom podobný jav údajne spozorovali aj kozmonauti v minulom storočí. „Predpokladá sa, že tento jav môžu spôsobovať malé rybky alebo iný organický materiál. Akýkoľvek je však pôvod tohto zvláštneho svetla viditeľného z povrchu aj zo vzduchu, je stále nevysvetlený,“ uviedol Berlitz v spomenutom diele.
Kolumbus vo svojom denníku tiež zaznamenal záhadnú poruchu lodného kompasu v predvečer vylodenia na bahamskom ostrove San Salvador, ako i ohnivé záblesky na oblohe, ktoré zazrel so svojou posádkou o necelý mesiac skôr, dňa 15. septembra 1492, v západnej časti Sargasového mora.
Zdokumentované sú aj mnohé prípady zmiznutia lietadiel a lodí aj s ich posádkami. Azda najznámejší incident v tejto oblasti je spätý so stratou piatich bombardérov amerického námorníctva. Lietadlá zmizli počas cvičného letu v decembri 1945. Ich posádku tvorilo štrnásť pilotov. Britský autor Bill Price, ktorý sa dlhodobo venuje zdanlivo nevysvetliteľným udalostiam a tzv. konšpiračným teóriám, objasňuje v knihe Najslávnejšie záhady v dejinách celý prípad takto: „Rádiové spojenie s Taylorom (t. j. poručíkom Charlesom Taylorom, veliteľom letky – poznámka autora) potvrdilo, že oba kompasy na jeho lietadle zlyhali, čo spôsobilo, že nemohol určiť azimut. Pravdepodobne si pomýlil Bahamy s Florida Keys a namiesto toho, aby smeroval na západ a vrátil sa na Floridu, vybral sa na sever, potom sa otočil na východ a dostal sa ďalej nad oceán. Rádiová správa od jedného z nových pilotov v ďalšom lietadle hovorila, že ak by smerovali na západ, dosiahli by pevninu, no jednako všetkých päť lietadiel letelo ďalej na východ. V poslednom rádiovom odkaze Taylor hovoril, že ak nedosiahne pevninu, budú musieť pristáť na vode. To sa podľa všetkého aj stalo. Avenger bolo ťažké lietadlo s pevnou konštrukciou. I keď by sa niektorému pilotovi podarilo bezpečne pristáť na hladine, je nepravdepodobné, že by sa na nej dlho udržalo.“ Je však naozaj možné, aby sa skúsený letec, akým bol poručík Taylor, skutočne dopustil fatálnej chyby? Na rozdiel od Pricea záver vyšetrovacej komisie taký jasný nie je a príčina tragédie dodnes nebola presne formulovaná. Hrozivý rozmer incidentu navyše vystupňovalo zmiznutie pátracieho hydroplánu Martin Mariner s trinásťčlennou posádkou. Bez akýchkoľvek stôp sa teda „vyparilo“ až 27 ľudí…
Ďalší známy prípad sa odohral v roku 1963, keď tu mala nehodu cisternová loď Marine Sulphur Queen s nákladom síry. Zostali po nej len trosky a zopár záchranných kolies, po tridsiatich deviatich námorníkoch akoby zľahla zem…
Pozoruhodné incidenty približuje aj slovenský publicista Miloš Jesenský a emeritný kapitán poľskej armády Robert K. Leśniakiewicz v knihe Lode mŕtvych: „27. januára 1948 vyštartovalo z londýnskeho letiska lietadlo typu Tudor IV Star Tiger, patriace spoločnosti British South American Airways, na trasu Londýn – Havana s medzipristátím v Lisabone a na Azorách, kam malo priletieť 30. januára. V záverečnej etape letu po štarte z Azorských ostrovov kapitán pravidelne podával hlásenia o polohe, pričom let prebiehal normálne a počasie bolo takmer ideálne. Poslednú správu vyslalo lietadlo vo vzdialenosti pol tisíca kilometrov, teda dve a pol hodiny od cieľového letiska. Kapitán McMillan požiadal o upresnenie svojho kurzu, ktorý dostal z kontrolnej veže na Bermudách, a následne potvrdil príjem. Všetky ďalšie pokusy o nadviazanie spojenia s lietadlom však zostali márne. Napriek rozsiahlemu pátraniu záchranárov, ktoré trvalo tri dni, bolo nalietaných 882 hodín a podieľalo sa na ňom veľké množstvo plavidiel, ostal výsledok nulový. Tento prípad, ktorý patrí k tým najzáhadnejším, aké sa odohrali v bermudskom trojuholníku, je zaujímavý aj tým, že na palube Star Tigera sa nachádzali dvaja československí občania, ktorí sa stali obeťou bermudského trojuholníka – pán Eliáš Klein s manželkou, letiaci na obchodnú schôdzku do Havany. 5. marca 1948 vyplával populárny džokej spolu s dvoma priateľmi na more. (…) Na plytčine Sandy Key pri južnom cípe Floridy presadli do motorového člna, aby sa venovali rybolovu, z ktorého sa však už nevrátili. Záchranná akcia neviedla k ničomu, hoci po niekoľkých dňoch našli Sniderov čln prázdny a hojdajúci sa na vlnách asi deväťdesiat kilometrov od Sandy Key. Pátranie pokračujúce ešte niekoľko týždňov nebolo úspešné, napriek tomu, že manželka Alana Snidera ponúkla pätnásťtisíc dolárov tomu, kto nájde akúkoľvek stopu.“
AUTOR: Pavol Ičo
