Útoky v školách na Slovensku polícia riešila aj v minulosti. V októbri 2010 12-ročný školák porezal príborovým nožom svojho spolužiaka v Základnej škole v Plaveckom Štvrtku.
V októbri o päť rokov neskôr v Michalovciach štyri školáčky vo veku 12 a 13 rokov blízko školy ohrozovala nožom skupina chlapcov približne v rovnakom veku.
Vo februári 2019 sa v jednej zo základných škôl v Spišskej Novej Vsi strieľalo. Chlapec vystrelil na svojho spolužiaka. Maloletého pacienta so zranením hlavy skončil v nemocnici. K incidentu došlo na streleckom krúžku.
V júni 2020 si útok nožom v Spojenej škole vo Vrútkach vyžiadal dve obete a viacero zranených. Páchateľa, bývalého žiaka školy, polícia zneškodnila. Pri incidente zahynul aj zástupca riaditeľa, ktorý sa snažil útočníka zastaviť.
V októbri 2022 v základnej škole v Majcichove pri Trnave napadli starší žiaci deväťročného integrovaného tretiaka. Po incidente skončil chlapec v nemocnici.
O pár dní neskôr plánoval útok na viacerých spolužiakov a pedagógov základnej školy mladistvý páchateľ z obce Mníšek nad Hnilcom v okrese Gelnica. Polícia ho zadržala a obvinila z prípravy úkladnej vraždy.
V novembri 2022 na Strednej odbornej škole v Novákoch útočil študent sekerou. Zranil dvoch ľudí. Obvinili ho zo zločinu úkladnej vraždy v štádiu pokusu.
Zlepšiť bezpečnosť v školách sa ministerstvo vnútra rozhodlo radikálne riešiť najmä po sérii výhražných emailov, ktoré zaplavili školy po celom Slovensku, a to inštalovaním kamerových systémov.
Pred piatimi rokmi otriasol Slovenskom útok na škole vo Vrútkach. Do Spojenej školy vtrhol bývalý žiak tak, že rozbil sklenenú výplň. Cestu mu skrížil zástupca riaditeľky, ktorého nožom usmrtil.
Útočník pokračoval do jednej z tried, kde pred zrakom detí napadol učiteľku aj niekoľko žiakov.
Z miesta páchateľ ušiel. Policajti ho našli neďaleko školy a zastrelili. Spojená škola potom urobila základné bezpečnostné opatrenia.
„Každá trieda mala guľu zvonka. Nikto sa nemohol dostať dnu okrem učiteľky, ktorá mala kľúč. Na vrátnici školník má namontované zariadenia, kde po zazvonení videl, kto prichádza,“ priblížila vtedy bývalá riaditeľka školy.
Na Spiši zas prišiel 14-ročný Alex do základnej školy so sekerou. Plánoval vraždu spolužiakov a pedagógov.
„On keď má tie migrénové záchvaty, nevedomky sa tak správa. On ani sám nevedel, čo sa s ním deje,“ vysvetlila Alexova matka Jana Plachetková.
Na strednej škole v Novákoch 16-ročný Alexander zaútočil so sekerou na spolužiakov. Dvoch zranil, našťastie nie vážne. Na výsluchu okrem iného povedal, že dôvodom jeho konania boli sny, v ktorých sa objavujú rôzne postavy. Dúfal, že po napadnutí spolužiakov prestanú.
„Tento chlapec je žiakom prvej triedy. Do školy chodil mesiac aj s cestou, javil sa ako absolútne bezproblémový. Ani náznak niečoho, čoho by sme si mali všimnúť,“ uviedla riaditeľka Strednej odbornej školy v Novákoch Katarína Piačková.
Učitelia po týchto incidentoch požadovali väčšie kompetencie. Napríklad, aby mohli používať detektory kovov, ktoré by zbraň odhalili. Vtedajšia vláda hľadala návody na bezpečnejšie prostredie v školách vo Fínsku. Väčšie právomoci medzi nimi neboli.
„Toto nie je cesta, ktorou by sme sa mali vybrať. Práve naopak, potrebujeme s deťmi možno na tých triednických hodinách viac diskutovať,“ uviedol vtedajší predseda vlády SR Eduard Heger.
Uplynulý rok zasiahli takmer všetky základné no aj stredné školy masové emailové vyhrážky o bombách. Deti museli aj niekoľkokrát za týždeň evakuovať z budov.
Rezort vnútra chcel bezpečnosť zvýšiť tak, že by každá škola mala kamery. „Na základe ktorých sa bude dať identifikovať možný vstup osoby, ktorá tam nemá čo robiť, ktorá je podozrivou osobou,“ priblížila štátna tajomníčka ministerstva vnútra Lucia Kurilovská.
„Aj tento incident ukazuje, že ich preventívna funkcia je v podstate zanedbateľná. Keď si pozriete vektor toho útoku, tak tie kamery aj so zapnutým dohľadovým centrom a niekým, kto by vyhodnocoval toto správanie, neboli spôsobilé vzhľadom na náhlosť a rýchlosť tohto útoku privodiť pomoc,“ vysvetlil bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
Zdôraznil však, že ak by na mieste kamery boli a existovali by kamerové záznamy, tak polícia by mala „jednoznačne perfektný dôkazový materiál“.
Podľa odborníka na bezpečnosť sa takýmto incidentom úplne zabrániť nedá. To, čo by pomohlo, je lepšia práca so zamestnancami škôl.
„Ako si majú všímať podozrivé znaky, podozrivé správanie, zmeny správania, zvýšenú agresiu, následne zintenzívniť komunikáciu medzi školami a Policajným zborom SR. Niekoľko mesiacov sa tu hovorí o školských policajtoch, to je výborný ťah,“ uviedol expert na bezpečnosť Martin Královič.
Odborník zdôrazňuje, že opatrenia ako kamerové systémy, detektory kovov či kontrola školských tašiek detí nemá význam, pokiaľ sa štát nebude venovať viac téme duševného zdravia detí a radikalizácie.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Bezpečnosť na školách mali …. , rtvs.sk, 17.1.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.