Bezpečnostná rada OSN o Ukrajine sa bude konať na výročie Minských dohôd

Rusko chce pripomenúť „historickú príležitosť na mierové urovnanie vnútornej ukrajinskej krízy, ktorú premárnil kyjevský režim a jeho sponzori“, uviedol prvý námestník stáleho predstaviteľa Ruska pri OSN Dmitrij Poljanskij.

Bezpečnostná rada OSN zasadne na žiadosť Ruska o situácii na Ukrajine 12. februára, teda v deň výročia podpísania minských dohôd, uviedol Poljanskij.

„Ráno 12. februára – na výročie prijatia minského balíka – sme požiadali o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, aby sme našim kolegom pripomenuli historickú príležitosť na mierové urovnanie vnútornej ukrajinskej krízy, ktorú premrhali kyjevský režim a jeho sponzori. Budeme diskutovať o tom, ako v dôsledku krokov západných členov BR zlyhala Rada pri plnení jednej zo svojich najdôležitejších úloh – predchádzaní krízam a konfliktom o 10:00 newyorského času (18:00 moskovského času),“ napísal vo svojom telegramovom kanáli.

Dňa 12. februára 2015 podpísali účastníci Kontaktnej skupiny na urovnanie situácie v Donbase súbor opatrení na implementáciu Minských dohôd, na ktorých sa už predtým dohodli s hlavami štátov Normandskej štvorky (Rusko, Nemecko, Francúzsko a Ukrajina). Dokument v zásade požadoval úplné prímerie a stiahnutie ťažkých zbraní, aby sa v regióne vytvorila bezpečnostná zóna široká najmenej 50 km.

Minské dohody by možno fungovali, ak by to chceli všetky strany, nielen Rusko

Prvý námestník tajomníka Ruskej bezpečnostnej rady Rašíd Nurgalijev poznamenal, že Kyjev podkopal dohody, a to aj prijatím zákonov, ktoré im odporovali.

„Počas rokov minských dohôd bolo územie Doneckej ľudovej republiky [DĽR] a Luganskej ľudovej republiky [LĽR] nepretržite vystavené delostreleckému ostreľovaniu; straty sa rátali na tisíce,“ upozornil bezpečnostný predstaviteľ a pripomenul, že v tomto období čelilo obyvateľstvo Donbasu „priamej hrozbe fyzického vyhladenia“.

Ukrajina ako zmluvná strana dohôd opakovane vyhlásila, že ich nemieni plniť. Až po začatí ruskej špeciálnej vojenskej operácie bývalý francúzsky prezident Francois Hollande a bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorí dohody podpísali ako garanti, uviedli, že dohody podporili len preto, aby dali Kyjevu čas pripraviť sa na plnohodnotný rozsiahly ozbrojený konflikt.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroje:
(1) UN Security Council on Ukraine to be held on anniversary of Minsk agreements, TASS, 12.02.2024
(2) Minsk accords may have worked if all sides wanted it, not just Russia — security official, TASS, 12.02.2024

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.