Bieli utečenci z Afriky mieria do Ruska

Tagged With: , , , , Add Comment

Milióny Afričanov opúšťajú svoje domovy, aby sa vyberali na ďalekú anabázu na sever, do vysnívanej Európy. Naprostá väčšina z nich neuteká pred mučením, čí prenasledovaním za vieru alebo politickú činnosť, ani pred vojnovým pustošením. Do Európy sa vydáva za pohodlnejším životom. Po celej planéte sa už roznieslo, aká je radodajná a zneschopnená novopríchodzích odmietať. Hustá sieť mimovládnych a dobročinných organizácií poskytuje novodobým transkontinentálnym nomádom podrobné návody, ako sa správať na cieľovom území. V krajinách Európskej únie stačí požiadať o azyl a štedrá náruč hostiteľského štátu sa doširoka otvorí. O prišelcov bude dokonale postarané. Obvykle na neobmedzene dlho.

Belochov na juhu čierneho svetadielu ubúda

Existuje však aj iný druh migrácie z čierneho svetadielu do Európy. Útek belochov pred skutočným prenasledovaním v Zimbabwe a Juhoafrickej republike. Potomkov bielych kolonistov, čo začali pred štyristo rokmi osídľovať zväčša ľudoprázdne územia na juhu Afriky, aby tam chovali dobytok, pestovali plodiny a pretvárali suché bezútešné územia na kvitnúce záhrady.

Posuňme sa po časovej osi do súčasnosti. Keď černošská väčšina prebrala vládu v Zimbabwe (1980) a v Juhoafrickej republike (1994), nastali pre belochov krušné časy. Systém rasovej segregácie a privilégií pre belochov skončil a museli znášať bolestivé následky. Najmä nižšia stredná trieda v mestách a statkári na vidieku.

Oficiálne prenasledovaní, vraždení, mučení, olupovaní, napádaní a ranení neboli. Ak chceli utiecť do mimoafrického zahraničia, čo obyčajne znamenalo západnú Európu, Austráliu a Severnú Ameriku, s argumentami o perzekúciách sa tam dostať nemohli. Museli sa ako žiadatelia o prisťahovanie kvalifikovať svojou pracovnou odbornosťou, alebo investičnou hotovosťou. I tak hovoria čísla za všetko. „V roce 1975 tvořili běloši 5,5 % populace země s asi 296 000 obyvateli„, uvádza Wikipédia. V roku 2012 spadol ich podiel na 0,2% a aj potom drasticky klesal. Wikipédia to vysvetľuje takto: „Tento dramatický pokles byl způsoben rozsáhlým vyvlastňováním půdy bílých statkářů a dosazováním prezidentových nohsledů na jejich místa. To byla také hlavní příčina postupného rozkladu a nakonec úplného ekonomického kolapsu Zimbabwe.V současnosti je počet bílého obyvatelstva v Zimbabwe zanedbatelný.

Vyvlastňovanie pôdy prebiehalo aj v Juhoafrickej republike, i keď spočiatku pomalším tempom a miernejším spôsobom. V roku 1980 tvorili belosi 16,2% populácie, uvádza publikácia South Africa: time running out: the report of the Study Commission on U.S. Policy Toward Southern Africa dostupná na interte tu. Juhoafrická republika mala vtedy okolo 47 miliónov obyvateľov (v súčasnosti takmer 58 miliónov) a pod jej populačný rast sa podpisovala a podpisuje vysoká natalita a k nej migrácia z okolitých afrických krajín. Belosi majú nižšiu pôrodnosť a ich podiel na celkovej populácii klesá bez ohľadu na mieru ich vysťahovalectva. Štátny štatistický úrad vyčísľuje ich počet k 1. júlu 2018 na čosi vyše štyri a pol milióna. Tvoria už iba 7,8% a ich počty budú ďalej rednúť.

Neprídu s holými rukami

Ideologická zovretosť medzinárodných migračných inštitúcií spadajúcich pod OSN je natoľko nepriedušná, že politický azyl belošským žiadateľom o prisťahovanie z Južnej Afriky z dôvodu rasovej diskriminácie neudeľujú ani také krajiny ako Maďarsko a Rusko.

Druhá z oboch menovaných však otvára svoje aspoň tým, ktorí sú pripravení prísť ako investori. Dolárová čiastka, o ktorej píšu ruské médiá, nie je príliš vysoká. Sto tisíc dolárov na jednu rodinu na dlhodobý prenájom pôdy. Vyplýva to z reportáží o návšteve delegácie juhoafrických farmárov Stavropoľskom kraji. Leží v juhoruskom Predkaukazsku a má skvelé podmienky pre rozširovanie agroprodukcie. Krajský ombudsman Vladimír Polobojarenko sa uznanlivo vyslovil o pracovitosti juhoafrických Búrov slovami: „Búrovia sú pre Rusko veľmi dôležití. Tvrdo pracujú a sú kresťania. Majú znalosti a technológiu, akou my momentálne nedisponujeme. Stavropoľská oblasť je pripravená okamžite prijať 30 až 50 rodín. Myslím, že budú pre nás požehnaním.“ Portál denníka Novaja Gazeta uviedol s odvolaním na V. Polobojarenka, že okolo 15 tisíc rodín z Južnej Afriky je pripravených nájsť svoj nový domov v južnom Rusku. Česká jazyková mutácia agentúry Sputnik News sa zmienila o tom, jednou z prvých 50 rodín, ktoré sa usídlia v Rusku, budú Schlebuschovci z mesta Bloemfontein. Adi Schlebusch, ktorý bol členom delegácie, sa posťažoval takto: „Důvod, proč uvažuji o emigraci, popravdě spočívá v tom, že sleduji, jak se stahují mračna nad naší budoucností. Skutečnost je taková, že se bojíme o svůj život. A realita je taková, že bílý farmář v Jihoafrické republice čelí útokům každý den… Vláda nese odpovědnost za atmosféru antagonismu vůči bílým farmářům.

Správy o tom, že „Rusko víta Afrikáncov“, t.j. potomkov belošských osadníkov, prenikli začiatkom júla aj na YouTube. Je to pozoruhodná skutočnosť z toho dôvodu, že ruský prezident sa v tom čase pripravoval summit skupiny BRICS, t.j. Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky, ktorá prestížne podujatie hostila. Poukazovanie na prenasledovanie bielych Juhoafričanov a na pripravovaný exodus tisícov farmárskych rodín do Ruska by bolo od ruských médií netaktnosťou voči krajine, kam sa chystal odletieť prezident V. Putin. Tamojšie štátne orgány však umožnili Kremľu vyhnúť sa diplomatickému napätiu tým spôsobom, že pripustili v polovici júna hodnovernosť štatistík zozbieraných záujmovou organizáciou farmárov AfriForum o desiatkach zavraždených a stovkách napadnutých belošských farmároch. Vysoký činiteľ ministerstva pôdohospodárstva Mike Mlengana však nástojil na tom, že netrpezliví bezzemkovia páchajú verbálne a fyzické násilie na farmároch všetkých rás. Neprešli ale ani tri dni a juhoafrické média sa rozpísali o jeho korupčnej afére, ktorá vraj prinútila jeho nadriadených na ministerstve, aby mu pozastavili výkon funkcie.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis