Biely dom sa tento týždeň rozhodne, či Izraelu povolí anektovať územia na Západnom brehu Jordánu

· Čas čítania: 5 min.
Foto: Axios/AFP

Spoza oceánu prichádzajú zaujímavé správy, z ktorých vyplýva, že sa v Bielom dome tento týždeň rozhodnú, či Izraelu povolia anektovať časť území na Západnom brehu Jordánu alebo nepovolia. Najväčšia, nazveme to tak, pikantéria spočíva práve v tom, že niektorý štát rozhoduje o tom, či druhému štátu povolí okupáciu územia tretieho nezávislého, suverénneho štátu. Zaváňa to praktikami spred 90 rokov, koloniálnou politikou, otrokárstvom a v každom prípade porušením medzinárodných noriem.

V čom spočíva podstata konfliktu medzi Izraelom a susednými štátmi a prečo ide o anexiu a okupáciu? Čo o tom hovoria oficiálne zdroje? Wikepidia, napríklad, uvádza: „Moderný štát Izrael, o ktorého vznik usilovalo sionistické hnutie už od konca 19. storočia, sa odvoláva na biblickú myšlienku izraelskej zeme, ktorej zasľúbenie tvorí jeden z ústredných motívov judaizmu už viac ako 3000 rokov. Po prvej svetovej vojne ustanovila Spoločnosť národov Britský mandát v Palestíne s cieľom vytvoriť „domovinu pre židovský ľud“. V roku 1947 Organizácia Spojených národov schválila rozdelenie Mandátu Palestína na dva štáty – židovský a arabský. Aj keď Liga arabských štátov tento plán odmietla, Izrael na jeho základe vyhlásil 14. mája 1948 nezávislosť a v nasledujúcej víťaznej Vojne za nezávislosť rozšíril svoje hranice nad rámec plánu OSN na rozdelenie Palestíny. Odvtedy trvá medzi Izraelom a susediacimi arabskými štátmi konflikt, ktorý vyústil do niekoľkých vojen a desaťročí násilia, trvajúcich dodnes. S dvoma susediacimi štátmi (Egypt a Jordánsko) však Izrael už mierové zmluvy podpísal a teraz sa usiluje o dosiahnutie dohôd s Palestínčanmi“ – https://sk.wikipedia.org/wiki/Izrael.

Informácie z Wikipedie iba trochu doplníme a spresníme známymi faktami. Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN od 29. novembra 1947 určila v Palestíne vytvorenie dvoch štátov – arabského (43,5% územia) a židovského (56,5% územia). Štát Izrael bol vyhlásený 14. mája 1948 a už o niekoľko hodín medzi úplne „čerstvým“ štátom a koalíciou arabských štátov vypukla vojna. V následku vojny, ktorá potrvala do jari roku 1949, Izrael zvýšil plochu svojho územia zo 14 na 20 tisíc kilometrov štvorcových, čiže takmer o polovicu. Arabský štát /Palestína/ vytvorený nebol a malá časť teritórií, na ktorých sa mal rozprestierať, prešla pod kontrolu Egyptu (Pásmo Gazy) a Jordánska (Západný breh Jordánu).

V lete roku 1967 Izrael vyvolal vojnu, ktorá trvala iba šesť dni (5. – 10. júna 1967) a preto dostala názov Šesťdňová vojna. Izraelská armáda prekvapila susedné štáty rozsiahlym leteckým útokom, zničila celé letectvo arabskej koalície a potom zo vzduchu drvila pozemné vojská nepriateľa. Izrael porazil koalíciu arabských štátov – Alžírsko, Egypt, Irak, Jordánsko a Sýriu – a dobyl Západný breh Jordánu a východnú časť Jeruzalemu (územia Jordánska), Pásmo Gazy a Sinajský polostrov (teritóriá Egypta) a Golanské výšiny (územie Sýrie).

Aj keď 22. novembra 1967 Rada bezpečnosti OSN jednohlasne schválila rezolúciu číslo 242, v ktorej rozhodne požiadala Izrael, aby odsunul svoje vojská z okupovaných území, Izrael to do dnešného dňa neurobil. Jedine v roku 1982 vrátil Egyptu Sinajský polostrov. Naďalej však okupuje územia 3 existujúcich štátov /Jordánsko, Egypt, Sýria/ a štvrtého, ktorý mal existovať už od r. 1948 a existenciu ktorého Izrael neumožňuje dodnes – Palestíny.

A tento týždeň by sa mala odohrať ďalšia epizóda tejto úbohej medzinárodnej frašky. V Bielom dome budú rozhodovať, či povolia alebo nepovolia Izraelu okupovať územia cudzieho štátu. Ako uvádzajú americké médiá, na diskusii sa má zúčastniť štátny tajomník Mike Pompeo, poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Robert C. O’Brien, hlavný radca a zať súčasného šéfa Bieleho domu Jared Kushner a tiež americký veľvyslanec v Izraeli David Freedman, ktorý príde do Washingtonu špeciálne preto, aby bol prítomný na tejto „historickej porade.“

Samotný Donald Trump sa k rokovaniam pripojí v určitej etape a záverečné rozhodnutie bude závisieť práve na prezidentovi USA. Okrem iných informoval o tom aj spravodajský portál Axios s odvolaním sa na svoje zdroje v americkej vláde – https://www.axios.com/israel-west-bank-annexation-trump-administration-c0e35378-7083-4cf4-8adf-3542ad7e2a02.html. Autori článku podotýkajú, že Izrael nezačne anexiu palestínskych území skôr, ako to schváli Washington. Uznávajú však, že rozpory v danej otázke existujú ako v štábe amerického prezidenta Donalda Trumpa, tak aj v izraelskej vláde.

Pred ceremoniálom prísahy novej vlády Izraelu, vytvorenej na základe volieb 2. marca, premiér Benjamin Netanjahu 17. mája vyhlásil, že je na čase anektovať židovské osídlenia na Západnom brehu rieky Jordán – https://www.axios.com/benjamin-netanyahu-annexation-plans-west-bank-fd3f3976-2e49-4733-81db-00c2da0139b3.html. Koaličná dohoda umožňuje predsedovi vlády, aby začal od 1. júla realizáciu opatrení na rozšírenie anexie jednotlivých častí Západného brehu Jordánu v súlade s „mierovým“ plánom amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Premiér Benjamin Netanjahu 25. mája potvrdil, že už čoskoro mieni začať realizovať opatrenia na realizáciu anexie jednotlivých častí Západného brehu Jordánu. A tak sa Palestínčania môžu iba prizerať, ako sa uskutočňujú kroky v súlade s príslovím „O nás – bez nás…“ Prirodzene môžu protestovať, búriť sa, možno dokonca bojovať. Lenže svetové spoločenstvo sa hrá na mŕtveho chrobáka.

Najnovšie Izrael chce „oficiálne“ anektovať ďalšie cudzie územie. A zasa svetové spoločenstvo, politici, analytici, médiá nepovedali a nepovedia ani slovo. Deje sa navyše niečo, čo je na hranici zdravého zmyslu a poriadne zaváňa totálnym marazmom. Istý štát – USA – rozhoduje o tom, či druhému štátu – Izraelu – povolí okupáciu územia tretieho nezávislého, suverénneho štátu – Jordánska.

Zdroje:

1. Scoop: White House to discuss this week whether to approve Israeli annexations, Axios, 20.6.2020

2. Netanyahu privately presents 4 plans for West Bank annexation, Axios, 17.6.2020

3. Wikipedia

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár