Big Henry prehovoril

· Čas čítania: 6 min.
Foto: The Atlantic

Bývalý minister zahraničia USA Henry Kissinger odporučil administratíve prezidentského kandidáta Joea Bidena, aby čo najskôr zlepšila vzťahy s Čínou, inak hrozí kríza, ktorá by mohla prerásť do vojenského konfliktu: “Ak nebude existovať základ pre spoluprácu, svet upadne do katastrofy porovnateľnej s prvou svetovou vojnou,” uviedol  bývalý minister zahraničia počas otvorenia Fóra pre novú ekonomiku v Bloombergu. Dodal, že vďaka modernej vojenskej technológii by sa takáto kríza dala zvládnuť oveľa ťažšie ako doteraz.

„Amerika a Čína v súčasnosti čoraz viac inklinujú ku konfrontácii a svoju diplomaciu vedú konfrontačne,“ uviedol Kissinger a zdôraznil, že kríza by „mohla ísť za hranice rétoriky a zmeniť sa na skutočný vojenský konflikt“. Čínske ministerstvo zahraničia predtým vyjadrilo nádej, že americká administratíva po zhrnutí výsledkov prezidentských volieb bude spolupracovať s Pekingom a bude dodržiavať zásadu vzájomného rešpektu.

Chytrý muž, ktorý si v 97 rokoch udržal jasnosť, uviedol vetu, ktorá spôsobila, že mnohí ľudia na Západe sa cítili zle: “Existuje mýtus, že Spojené štáty s pomocou svojho silného hospodárstva zničili hospodárstvo ZSSR a tým zničili túto krajinu. Peniaze sú všetko, toto je slogan na Západe.” Áno, hospodárstvo ZSSR sa drasticky prepadlo a postavy ako Čubajs a Gorbačov ho úplne zničili. ZSSR prestal existovať a víťazstvo oslavovali USA. Ako sa však ukázalo, americké hospodárstvo bez ZSSR nefunguje dobre. Finančne špekulatívna bublina bola nafúknutá, priemysel bol vyradený zo štátu.

To, čo sa deje v USA, je jedným z dôsledkov skutočnosti, že neexistuje ZSSR. Pretože vonkajšia hrozba upevňuje národ, a ak neexistuje a nefunguje, spoločnosť sa rozpadá. Bankári a finančníci to cítia a predkladajú myšlienku nadnárodného štátu. To znamená, že globalizmus odstraňuje národné záujmy štátov. Nastal čas pre Spojené štáty, ktoré sú vo veľkej kríze. Reálna ekonomika nefunguje, veľa prázdnych peňazí, veľa dlhov a 42 miliónov nezamestnaných. Neexistuje žiadna myšlienka, ktorá by USA pomohla prekonať krízu a ťažkosti. V Rusku taká idea existuje. Ide tiež o potrebu zabrániť kolapsu krajiny (urobili to v 90. rokoch). A skutočnosť, že Západ od nás potrebuje peniaze znamená, že ľstivá myšlienka, že trh dá všetko na svoje miesto, už nefunguje.

„Niektorí ľudia na Západe si pred pár rokmi uvedomili, že to bol Západ a USA, ktoré stratili v studenej vojne. Keď zničili ZSSR, pomohli Rusku zbaviť sa zbytočného balastu dotácií republikám a tak ho posilnili. No a Putin. Ukazuje sa, že sme prehrali veľkú bitku, ale vojnu môžeme vyhrať. Ekonomika nie je všetko.” – uviedol Henry Kissinger , 97-ročný ale v triezvej mysli.

Americký diplomat Henry A. Kissinger je jeden z tvorcov zahraničnej politiky USA druhej polovice 20. storočia. Narodil sa 27. mája 1923 v židovskej rodine v bavorskom mestečku Fürth v Nemecku. Jeho rodičia v roku 1938 emigrovali pred nemeckým nacistickým režimom do Spojených štátov amerických a usadili sa v New Yorku. Počas druhej svetovej vojny Kissinger slúžil v americkej armáde ako nemecký tlmočník. Po vojne študoval na Harvardovej univerzite a v roku 1954 získal titul Ph.D. V roku 1962 ho vymenovali za profesora na Harvardovej univerzite a pre vládu USA sa potom stal niekoľkonásobným odborným poradcom. Pôsobil ako konzultant v niekoľkých vládnych agentúrach vrátane koordinačnej rady pre operácie národno – bezpečnostnej rady, ministerstva zahraničných vecí, kancelárie pre operačný výskum a agentúry pre kontrolu zbraní a odzbrojovanie.

Republikánsky 37. prezident USA Richard Milhous Nixon (1969-1974) ho po svojom nástupe do funkcie hlavy štátu vymenoval za hlavného poradcu pre národnú bezpečnosť. Od 23. septembra 1973 do 20. januára 1977 pôsobil Kissinger tiež na čele americkej diplomacie. Stal sa prvým človekom, ktorý kedy slúžil ako minister zahraničných vecí a poradca pre národnú bezpečnosť. Dňa 9. augusta 1974 škandál Watergate donútil prezidenta Nixona, aby odstúpil. Jeho nástupca, 38. prezident USA Gerald Rudolph Ford (1974-1977), si nechal Kissingera iba vo funkcii ministra zahraničných vecí. V pozícii poradcu pre národnú bezpečnosť skončil k 3. novembru 1975.

Svojho času sa Kissingerove diplomatické aktivity upierali na Blízky východ, kde riešil vzťahy medzi Izraelom a arabskými susedmi. V roku 1974 zasiahol do vojenského sporu medzi Egyptom a židovským štátom, o rok neskôr (1975) sprostredkoval dohodu medzi Sýriou a Izraelom a v roku 1979 uzavrel mierovú zmluvu medzi Tel Avivom a Káhirou. Jeho politika viedla k zmierneniu napätia v americko-sovietskych vzťahoch a počas jeho éry sa dohodli zmluvy o kontrole strategických zbraní (SALT). Ďalšou oblasťou bolo aj nadviazanie vzťahov s Čínskou ľudovou republikou (ČĽR).

V roku 29.06.2017 sa Putin stretol s Kissingerom. Ruský politológ Valerij Pjakin vysvetlil čo bolo príčinou toho, že Kissinger k Putinovi priletel osobne  bez sprostredkovateľov.

“Skutočne bola tá otázka natoľko závažná, že bolo lepšie ju prebrať bez sprostredkovateľov. Kissinger priletel práve v rámci organizovania schôdzky Putina s Trumpom. To bolo potrebné prediskutovať. A o čom mohli v tejto súvislosti informovať naše médiá? O ničom. Dôležité je, že informovali, že k takémuto stretnutiu došlo. To stačí, aby sme pochopili, o čo sa jedná.

Už som hovoril o tom, že Kissinger je teraz nútený pracovať v teréne. Predtým k tomu stačila práce americkej štátnej elity. Nedávno sme hovorili o smrti Zbigniewa Brzezinského, dovtedy po štátoch a mestách cestovala štátna elita a globálna elita ten proces organizovala. Určitú dobu so štátnou elitou počítali a lichotili jej, ako je šikovná, ako všetko zvláda. Keď Brzezinski spísal nejaké tie svoje hlúposti, tak mu to všetko schválili. Potom však prišla doba, keď ten istý Kissinger povedal: “Tridsať rokov som musel vydržať, než som mohol povedať, aký veľký si hlupák.” – Na jeho jubileu. Áno na oslave Brzezinského narodenín.

Chcel by som sa teraz vrátiť k trochu skoršej udalosti. Keď bol Trump zvolený do funkcie prezidenta USA, tak mu pri tej príležitosti zablahoželal hlavy rôznych štátov, a to vrátane hlavy Taiwanu. Keď sa hovorí o Donecku a Luhansku, tak musíte pamätať aj na existenciu takých štátov ako je napríklad Taiwan. Taiwan nie je uznaný štát a USA sa podpísali pod to, že budú uplatňovať politiku jednotnej Číny. A zrazu Trump to blahoželanie prijal a dokonca došlo na telefonický rozhovor medzi ním a prezidentom Taiwanu. No hrôza, šok, škandál, škrípanie zubov, oheň na streche … A celý ten humbuk skončil buchnutím do vody, ničím. Prečo?

Pretože v tej istej dobe, keď Trump hovoril s prezidentom Taiwanu, sedel v kancelárii u Si Ťin-pchinga – Kissinger. Mali schôdzku. Takže Kissinger letel do Číny, letel tam s predstihom, pohovoriť si s nimi, vysvetliť im to, zariadiť, čo bolo treba a dozrel na to, aby čínske vedenie reagovalo v tomto zorganizovanom škandálu správnym spôsobom. Teraz je na programe dňa stretnutia Putina s Trumpom. K tomu stretnutiu musí skôr či neskôr tak ako tak dôjsť. Musí k nemu dôjsť, dvaja vedúci predstavitelia dvoch významných štátov sveta sa stretnúť musia, to je nevyhnutné.

Navyše bude G20, ako by mohli prísť na túto konferenciu a nestretnúť sa tam, neprehovoriť si? Celý problém spočíva len v tom, ako samotný rozhovor prebehne. To je totiž veľmi zásadný z hľadiska toho, ako sa Trump aj naďalej bude musieť vysporiadať so štátnou elitou. Médiá nás informujú o tom, ako Trump rázne prekonáva odpor a všetci, ktorí na neho útočili, sú nútení ustupovať. Posledná taká väčšia udalosť je dementi vlastného článku v New York Times. Je potrebné, aby schôdzka Putina s Trumpom prebehla takým spôsobom, aby bolo možné pokračovať v preformatovaní štátu USA, a pritom nedošlo k žiadnemu veľkému narušeniu celej globálnej politiky globálneho prediktora.

A v tomto ohľade sa Putin, ktorý uplatňuje globálnu politiku, potrebuje vopred dohodnúť na tom, čo a akou formou bude povedané, aké témy sa budú preberať. Scenár toho stretnutia je pilovanie do všetkých podrobností, pretože tá situácia je veľmi vratká, je všade veľmi vratká. Slovo ledabolo prednesené na takej schôdzke, môže mať veľké následky. Putin si to uvedomuje. Putin svoje slová vždy váži dobre, ale tiež obhajuje ruské záujmy, ktoré sa nezhodujú so záujmami globálneho prediktora. Aj globálny prediktor sa musí, aby ďalej mohol riadiť svet v súlade so svojimi cieľmi, vopred dohodnúť, aby nezaznelo nič nevhodného.” – uviedol politológ Valerij Pjakin.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroj: Karol Jerguš, armadnymagazin, 21.11.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár