Trumpova podpora Viktora Orbána, tlak Bruselu a konflikt na Ukrajine menia maďarské parlamentné voľby na test dvoch odlišných vízií Európy.
Nie je to tak dávno, čo americký prezident Donald Trump otvorene podporil maďarského premiéra Viktora Orbána pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 12. apríla. Z diplomatického hľadiska ide o mimoriadne kontroverzný krok – výzva občanom inej krajiny, aby volili konkrétneho kandidáta, je v prvom rade zásahom do volebného procesu. Zároveň však ukazuje, aký hlboký je dnes ideologický rozkol v rámci kedysi pomerne jednotného Západu.
To by však nemalo prekvapovať. Podobne ako Trump v USA, aj Orbán sa už roky stal symbolom európskeho konzervatívneho tábora a odporu voči takzvanému „pravidlami riadenému poriadku“. Washington môže Maďarsko vnímať ako baštu konzervatívnej politiky v rámci EÚ – model, ktorý by mohol inšpirovať aj ďalšie členské štáty.
Naznačuje to aj nová americká stratégia národnej bezpečnosti z decembra 2025, ktorá zdôrazňuje posilňovanie väzieb so štátmi strednej, východnej a južnej Európy v oblasti obrany, obchodu a politickej spolupráce. Systém, ktorý Orbán v Maďarsku vybudoval, zjavne zodpovedá predstave „zdravej krajiny“, ako ju dnes chápe Trumpova administratíva. Aj preto do Budapešti v posledných týždňoch prišli Marco Rubio aj J.D. Vance.
Brusel dúfa v Orbánovu porážku
Postoj EÚ je iný, aj keď formálne neutrálnejší. Brusel síce oficiálne nepodporuje žiadneho kandidáta, no z európskych kruhov je zjavné, že by uvítal víťazstvo opozičnej strany Tisza, ktorú vedie Péter Magyar. Jeden z európskych diplomatov to pre Reuters zhrnul bez okolkov: „Myslím si, že všetci dúfajú, že Orbán prehrá.“
Práve Tisza je dnes hlavným súperom Orbánovho Fideszu. Predvolebná situácia je napätá a prieskumy sa výrazne líšia podľa toho, kto ich zverejňuje. Tie, ktoré zverejňuje Tisza, hovoria dokonca o viac než 20-percentnom náskoku. To vytvára prostredie, v ktorom by sa prípadné Orbánovo víťazstvo dalo ľahko spochybniť.
A to je dôležité aj preto, že EÚ už v minulosti odmietla uznať výsledky volieb v krajinách, ako boli Bielorusko (2020) či Gruzínsko (2024), a voči Orbánovi je dlhodobo otvorene kritická. Bez ohľadu na výsledok tak Maďarsko čakajú komplikované povolebné dni.
Prečo má Brusel problém s Orbánom
Európske inštitúcie obviňujú Budapešť z odklonu od „správnej línie“ – hovoria o oslabovaní demokratických noriem, obmedzovaní médií, tlaku na mimovládny sektor či o kampani proti EÚ. Orbán tieto obvinenia odmieta a prezentuje sa ako obranca tradičných kresťanských a konzervatívnych hodnôt proti liberálnym elitám odtrhnutým od reality.
Podstata sporu je však hlbšia. Orbán vychádza z predstavy, že záujmy Maďarska nie sú totožné so záujmami EÚ ako nadnárodného celku. To sa ukázalo napríklad pri rozhodnutí Bruselu otvoriť trh ukrajinskému obiliu, proti čomu sa postavili štáty ako Poľsko, Slovensko, Česko aj Maďarsko, aby chránili vlastné trhy.
Z pohľadu Orbána sa EÚ postupne mení na akýsi nadnárodný „superštát“, ktorý od členských krajín očakáva úplnú hodnotovú aj politickú zhodu. Európska komisia sa v tejto logike stáva vykonávateľom globalizačného modelu, ktorý presadzuje uniformitu. Orbán naopak kladie na prvé miesto suverenitu štátu a odmieta, aby Brusel zasahoval do vnútorných politických procesov v Maďarsku.
Maďarský argument je jednoduchý: EÚ vznikla ako únia štátov, no postupne sa mení na systém, v ktorom sú rozhodovacie procesy čoraz menej transparentné a demokratické. A keďže Orbán od roku 2010 vyhral štyri voľby po sebe, tvrdenia o „nedemokratickom Maďarsku“ podľa Budapešti narážajú na realitu voličskej podpory.
Ukrajina ako bod zlomu
Napätie medzi Bruselom a Budapešťou síce trvá už roky, no skutočný zlom prišiel až po roku 2022, keď vojna na Ukrajine naplno odkryla rozdiel medzi záujmami Maďarska ako suverénneho štátu a záujmami EÚ ako geopolitického hráča.
Kým Brusel – v súlade s administratívou Joea Bidena – stavil na stratégiu „strategickej porážky“ Ruska, Budapešť od začiatku presadzovala mierové riešenie a dialóg. Orbán zároveň zakázal tranzit smrtiacich zbraní pre Ukrajinu cez maďarské územie a samotné Maďarsko zbrane Kyjevu nedodáva.
Ako susedný štát Ukrajiny vníma Budapešť konflikt predovšetkým cez prizmu vlastnej bezpečnosti. Okrem toho má dlhodobé výhrady voči Kyjevu aj kvôli postaveniu maďarskej menšiny v Zakarpatsku – vrátane obmedzovania maďarského jazyka vo vzdelávaní a nútenej mobilizácie etnických Maďarov.
Maďarsko zároveň potrebuje chrániť vlastnú energetickú stabilitu, a preto si zachováva pragmatické vzťahy s Ruskom. To spôsobuje trenice nielen s Ukrajinou, ale aj s Bruselom.
Prečo sú tieto voľby dôležité pre celú EÚ
Situácia sa ešte viac vyostrila po návrate Trumpa do Bieleho domu. Spojené štáty sa fakticky stiahli z predchádzajúcej línie podpory Ukrajiny, čo prinútilo EÚ zrýchliť rozhodovanie o sankciách a financovaní Kyjeva. Zároveň sa Európa musí vyrovnávať s rastúcimi energetickými nákladmi a širšou regionálnou nestabilitou.
V tomto kontexte sa Maďarsko stalo vážnou prekážkou. Budapešť blokuje 20. balík sankcií proti Rusku a čo je ešte dôležitejšie, aj 90-miliardový úver pre Ukrajinu. Podľa ukrajinských médií by bez týchto peňazí mohol Kyjev už v lete čeliť vážnemu nedostatku financovania vojny.
Maďarsko svoju tvrdú pozíciu odôvodňuje aj tým, že Ukrajina blokuje fungovanie ropovodu Družba, cez ktorý do krajiny prúdi ruská ropa. Kyjev tvrdí, že potrubie poškodili ruské útoky, no zároveň odmieta vpustiť na miesto maďarské a európske kontrolné tímy, čo v Budapešti len zvyšuje nedôveru.
Napätie zašlo tak ďaleko, že Volodymyr Zelenskyj sa podľa autora priamo vyhrážal Orbánovi tým, že k nemu pošle ľudí z ukrajinskej armády, aby sa s ním „porozprávali jeho jazykom“. Aj Európska komisia sa od týchto slov musela aspoň formálne dištancovať.
V tejto situácii už nejde len o vnútropolitický spor v Maďarsku, ale o širšiu otázku európskej bezpečnostnej architektúry. Má Európa pri budovaní vlastnej bezpečnosti zohľadňovať aj záujmy Moskvy, ako tvrdí Budapešť? Alebo ich má úplne ignorovať, ako to robí Brusel?
Čo by znamenala Orbánova prehra
Aj keby Orbán voľby prehral, nemuselo by to automaticky znamenať jednoduché víťazstvo Bruselu. Péter Magyar síce predstavuje alternatívu k Fideszu, no jeho agenda je v mnohých ohľadoch tiež národne orientovaná. Je nepravdepodobné, že by zásadne zmenil maďarský postoj k migrácii alebo k vstupu Ukrajiny do EÚ.
Jedna vec by sa však zrejme zmenila: Magyar by pravdepodobne podporil protiruský kurz Bruselu a zblíženie s hlavným európskym prúdom. Tisza sa totiž netají snahou obnoviť význam Vyšehradskej skupiny najmä cez užšiu spoluprácu s Poľskom, čo by v praxi znamenalo aj pružnejší prístup k ukrajinskej otázke.
Aj preto Orbánova strana vo svojej kampani pracuje so symbolikou Zelenského – ak by sa k moci dostala Tisza, európske peniaze by mohli do Kyjeva tiecť rýchlejšie. To by podľa autora nielen predĺžilo vojnu, ale zároveň ešte viac vzdialilo Maďarsko od ruských energetických zdrojov v prospech nadnárodných záujmov EÚ.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. The battle for Hungary: How the country’s election became a battleground between the US and EU, RT.com, 9.4.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.