Boj medzi mocnosťami o Čiernu Horu

Tagged With: , , , , Add Comment

Mainstreamové médiá upriamili na konci júla pozornosť na vysoký dlh Čiernej Hory, ktorý má znášať kvôli plánom na čínskymi firmami budovanú diaľnicu, s prepojením prístavu Bar a srbského mesta Boljare. Podľa správ si mal štát so 600 tisíc obyvateľmi vziať pôžičku 809 miliónov eur, aby mohol financovať výstavbu ambiciózneho koridoru horským terénom, a to aj napriek kritickým analýzam, ktoré naznačujú náročnosť spravovania dlhu a nízku ziskovosť autostrády.

Cieľom informácií je zjavne zvýšiť povedomie o tichom rozširovaní čínskeho vplyvu v Európe cez Balkán, čo potvrdzuje aj komparácia Čiernej Hory so Srí Lankou. Tá je často vnímaná ako „štát v čínskej dlhovej pasci,“ najmä po prijatí masívnych pôžičiek na financovanie projektov v prístave Hambantota, ktorý (kvôli neschopnosti splácať) prevzali čínski magnáti na 99 rokov. Podobne ako bývalý prezident Mahinda Rajapaksa údajne ignoroval ekonomické rady pri výbere svojho rodného mesta ako prechodu tzv. Hodvábnej cesty, tak sa poukazuje aj na správanie čiernohorského lídra Mila Djukanovića. Ten je obviňovaný z korupcie, preto by médiá neprekvapilo, keby si on a jeho politicko-finančné pozadie našlo spôsob ako profitovať z čínskych peňazí, ktoré splatí obyvateľstvo.

Iróniou je, že samotná Čierna Hora a jej ľud nemusí mať z diaľnice Bar-Boljare také výhody a profit ako susedné krajiny. Poslúži najmä regiónu ako celku a môže byť alternatívnym koridorom k moru pre „pekingských priateľov“ zo Srbska. Jedná sa o zjavné geostrategické dobrodružstvo vlády z Podgorice, ktorým sa môže uzamknúť v čínskej sfére vplyvu. Krok sa stáva ešte dobrodružnejším v prípade, že by americko-čínske tenzie prerástli do skrytého sporu o vplyv a Washington by sa rozhodol svojho človeka odstrániť režimovou zmenou, kým Peking by jeho pozíciu upevňoval.

Nešlo by o bezprecedentný scenár, keďže v geopoliticky dôležitej Rwande sa vyskytuje niečo podobné. Prezident Kagame bol dlho považovaný za jedného z najoddanejších spojencov USA, ale náhle sa otočil smerom k Číne, a tak sa v očiach a slovami Washingtonu stal „ťažkopádnym lídrom s nedemokratickými postupmi.“ Kagame odviedol pre západné záujmy v Kongu kus práce, preto si ešte stále užíva istú dávku popularity. Djukanović však taký „zručný“ v boji o politické prežitie byť nemusí.

Pramene:
[1] Chinese ‘highway to nowhere’ haunts Montenegro; autori: Noah Barkin & Aleksandar Vasovic; Reuters, 16.7.2018
[2] Montenegro at crossroads with expensive Chinese motorway; Global Construction Review, 18.7.2018
[3] A Pro-Chinese Pivot Is The Last Chance To Save Serbia; autor: Andrew Korybko & Elena Bekić; Eurasia Future, 22.5.2018
[4] China’s $1 Billion White Elephant; autor: Iain Marlow; Bloomberg Business, 17.4.2018
[5] The Count of Montenegro; autor: L. Todd Wood; Washington Post, 23.2.2018
[6] Deals on the cards as Xi Jinping visits Rwanda; autor: Edmund Kagire; The East African, 14.7.2018

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Richard Strážan
(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...

Pridaj komentár

  & Časopis