Projekt N opakovane volá po bojkote kníhkupectva Panta Rhei, pretože ponúka ako časopis Zem & Vek, tak knihy Tibora Rostasa. A to „šmariá panno“ priamo pri pokladni!
„Veľká sieť kníhkupectiev Panta Rhei môže mať pred Vianocami problém. Niektorí zákazníci ho začínajú bojkotovať pre propagovanie Tibora Eliota Rostasa, vydavateľa časopisu Zem a vek. Ten o sebe tvrdí, že odkrýva skutočnú pravdu o svete a sprisahania.“
Skutočne, niektorí ľudia kníhkupectvo bojkotujú a využívajú pre oznámenie svojich zámerov, ako aj lanárenie ďalších, predovšetkým sociálnu sieť Facebook. V prvom rade ide o členov redakcie Projektu N, následne osoby im blízke. Otázne je ako a či vôbec v Panta Rhei nakupovali, či si radšej nezájdu do Artfora. Avšak medzi čitateľmi tohto média je bojkot pomerne vlažný.
Časopis Zem & Vek sa predáva predovšetkým v novinových stánkoch, až potom v obchodných reťazcoch, či Panta Rhei. Knihy Tibora Rostasa je možné zakúpiť mimo Panta Rhei taktiež v Martinuse, v Gorile, bux.sk či PreSkoly.sk. Predajných miest pre knihy aj časopisy je samozrejme viac. Predovšetkým sú tu predplatitelia a e-shop samotného Sofianu, či Slobodného Vysielača.
Rostasove knihy nie sú nebezpečné už len preto, že väčšinu ich obsahu si je možné prečítať tu a tam v desiatkach iných kníh. Z tohto pohľadu sú oba diely Mlčania aj Niečo sa musí stať (ako inak) subjektívnou kompiláciou obohatenou o autorove postrehy a zamyslenia. Menej rozhľadenému človeku môžu pomôcť, avšak tým, ktorí už majú „niečo naštudované“ veľa nedajú. Dávajú rôzny obsah zámerne do nebezpečných súvislostí? Aké sú to tie nebezpečné súvislosti? Kritika systému – politiky, ekonomiky, finančníctva, spoločnosti? Kritika konzumu, materiálneho náhľadu na svet, ústupu tradícií? Kritika globalizmu a západu? Môžeme diskutovať o tom, či ide o šikovnú alebo nešikovnú, podaren, alebo nepodarenú kritiku, ale snáď máme právo hodnotiť negatívne dobu a pomery, v ktorej žijeme. Občania majú, ako sa hovorí – všetkého už plné zuby. Stačí opustiť vyhriate kaviarne, prejsť sa studenými slovenskými ulicami nielen Bratislavy a pýtať sa úprimne, bez sugestívnych otázok, čo si myslia.
Pozrime sa, aké iné knihy ponúka Panta Rhei a redaktorom Projektu N „oči nekolú“:
Martin Herzán – Totalitní světovláda , ktorá je aj pre „pokročilých konšpirátorov“ predsa len „troška za čiarou“,
Adolf Hitler – Projevy. Ide o nekrátené a doslovné prejavy Adolfa Hitlera,
Nell Aston – Kniha o kundě a od rovnakej autorky aj Kniha o čuráku,
Michael Hebeis – Čierna kniha katolíckej cirkvi, ktorá je aj pre ľudí kritických voči RKC predsa len „nechutným sústom“,
atď. Našlo by sa ich stovky.
Dúfam, že z tohto krátkeho „výčtu“ nebude spravený zoznam zakázanej literatúry, určenej pre rituálne pálenie. Ak sa niekomu knihy Tibora Rostasa nepáčia, nemusí ich kupovať, nemusí ich čítať. Podobne časopis Zem & Vek. Ja nečítam .týždeň, či denník SME, nekupujem knihy vydavateľstva W Press. Nemám ich rád, kritizujem ich, ale nikdy som netvrdil, že by mali byť zakazované, či bojkotované. Verím, že s dostatkom informácií sa každý človek dokáže rozhodnúť „správne“. Teda mimo skalných fanúšikov – fanatikov, ktorí sú vždy a všade.
Bojkotoval som Artforum. Zahodil kartičku a povedal si, viac u vás nenakúpim. Tak sa aj stalo. Dôvodom nie je zďaleka len „ban“ na Rostása a Zem & Vek, dôvody sa zbierali roky. Rôzne náznaky – osoby, prepojenia, akcie a aktivity. Je to moje súkromné rozhodnutie a nikdy som nenabádal ostatných, že majú, či nebodaj musia konať rovnako.
Kníhkupectvá by podľa mňa (viem, že toto tvrdenie sa mi iste neskôr vráti aj s „úrokmi“) mali byť neutrálna pôda. Nech sa v nich predávajú knihy boľševikov, nacistov, či kapitalistov, semitov a antisemitov, sionistov a antisionistov. Kľudne aj Protokoly sionských mudrcov (Martinus ich na rozdiel od Panta Rhei ponúka).
Ak mám od puberty záujem o 2. svetovú vojnu, je zločinom, keď som si kúpil Mein Kampf? Ak niekto hrá akčné počítačové hry, stane sa z neho násilnícky maniak? Potom by som musel byť masový vrah, pred ktorým Brejvik iba smutne bledne závisťou. Ak niekto pozerá porno, stane sa z neho úchyl, zmení svoj postoj k ženám, manželstvu, rodine? To by sme v súčasnosti nemali žiadnej rodiny ani manželstva. Ak počúvam heavy metal, som automaticky satanista? Kde však majú tie kvantá ľudí svoje čierne omše?
Je to zložitejšie. Prvoradá je výchova, škola, vštiepené hodnoty a morálka. Následne môže každý z nás čítať, pozerať, hrať, či počúvať takmer čokoľvek. Napríklad Mein Kampf, BDSM, Call of Duty a Black Sabbath. Obmedzenia dostupnosti by mali platiť vzhľadom na vek. Pre deti a mladistvých. Existuje veľa možností, ako tieto obmedzenia realizovať v praxi, stačí „len chcieť“. Nikdy nebudú na 100%, ale snáď stačí, ak budú aspoň na 80%.
Vráťme sa však naspäť. To je taký problém, ak sa predávajú knihy Tibora Rostasa v Panta Rhei, prípadne inde? Či ak sa predáva časopis Zem & Vek v Panta Rhei, prípadne inde? Jedna vec je upozorňovať na chyby a prešľapy (avšak konštruktívne, nie nenávistne), čo je úplne korektné, dokonca žiadané pre kvalitu, nik predsa nie je neomylný. Druhá vec škatuľkovať, nálepkovať, volať po bojkote, či zákaze. Máme slobodu a demokraciu, nechajme na slobodnej vôli ľudí, či budú, alebo nebudú kupovať časopisy a literatúru „takú, alebo onakú“.
Pozrime sa skôr na televízne vysielanie, kde už prakticky neplatia takmer žiadne obmedzenia. Plné prvoplánového sexu a násilia v hlavnom vysielacom čase, majú značný dopad na mládež. Rostasove knihy iste neporušujú zákon, ak má niekto opačný názor, môže skúsiť „štastie“ na súdoch. Ak porušuje dobré mravy, klame, zavádza, treba to autorovi dokázať. Riešme na začiatok prosím závažné, reálne, konkrétne problémy, vďaka ktorým od roku 1989 prudko upadla úroveň umenia, kultúry, zábavy, hodnôt, slušnosti, morálky. Riešme lživú propagandu reklamou, riešme nechutnú sexualizáciu a násilie dávkované čoraz mladším, riešme primitívny konzum, riešme nedostatok času rodičov pre výchovu detí, riešme školský systém v ktorom učiteľ dávno nie je autoritou, ale fackovacím panákom, riešme ohlupovanie mládeže smartfónmi, krádež detstva, na ktoré majú predsa právo, atď.
Bude sa pán Michal Meško, člen redakčnej rady Projektu N a zakladateľ kníhkupectva Martinus.sk zasadzovať o to, aby knihy Rostasa zmizli z „jeho“ pultov? Ak áno, stiahne z pultov aj „všetky tie svetovlády, samety, čuráky a kundy“? Hitlerove Prejavy už neponúka. Zato ponúka vyššie zmienené protokoly. Zakazovať knihy bol vždy absurdný počin a nikdy nemal dlhodobý úspech. Predovšetkým dnes, v dobe, keď je na internete možné nájsť za pár sekúnd doslova čokoľvek. Kníh je tak obrovské množstvo, menia sa ich vydania, že je veľmi ťažké držať nejakú líniu. Predovšetkým sa vždy objaví niečo na hrane, kontroverzné, v šedej zóne.
Nejde však aj o konkurenčný boj Martinus vs. Panta Rhei? Ak áno, jedná sa o celkom šikovný ťah, ktorým je možné „zabiť dve muchy jednou ranou“ práve pred Vianocami, keď sú zisky najväčšie. Stále však ten bojkot nie a nie spustiť a písať o tom, že už prebieha je klasickým trikom, ako sa o to pokúsiť.