Britský vox dal po „papuli“ hluchému, slepému, rigidnému a mocou opojenému Bruselu, s jeho obludnou, drahou a predraženou, často vedome-nevedome zlou administratívou. Brexit bol pre vedenie EÚ poslednou výstrahou. Ak Brusel ignoroval žlté karty aj po vyrokovaných výnimkách v Lisabonskej zmluve, ktorá nebola dobrou už od jej spracovania, pretože nebola akceptovaná všetkými jej vzájomne „rovnými“ signatármi, tak v piatok 23. 6. 2016 dostal britskú červenú…
Osobné dôsledky z brexitu by mal vyvodiť nielen David Cameron, ale rovnako aj vrcholoví funkcionári EÚ.
Výsledok britského referenda je zdrojom radosti i smútku: podľa toho, pre koho. Otvorilo možnosť a právo priamej kritiky vedenia EÚ euroskeptikom bez politickej korektnosti, ako aj možnú cestu priamej demokracii, ale aj nádej euro centralistom a euro federalistom…
Ľudové hlasovanie „hrozí“ už v celej únii vyvolaním domino efektu.
Ak Brusel neponúkne riešenia a zotrvá na svojich pozíciách, papaláši (euro poslanci a euro komisári aj s obsluhou) môžu už v predstihu začať baliť svoje kufre a kopnúť svoju „malú“ domov. 28-1 je 27 a to je dobrý dôvod na pomernú redukciu beztak predraženého personálu.
Bruselské zjednocujúce, spájateľské, integrátorské a administrátorské ambície by mali byť predbežne prerušené s výnimkou zatiaľ stále neúspešných prác na ochrane vonkajších hraníc Schengenu.
V štandardnom režime pre vstup do Schengenu zvonka treba víza: bezpečnosť občanov EÚ a Schengenu je ale vážne ohrozená prívalom neznámych osôb bez víz s často falošnými alebo dokonca žiadnymi osobnými identifikačnými dokladmi.
Ak Brusel neotvorí Lisabonskú zmluvu, a nevyzve členské štáty na diskusiu o jej obsahu a na jej revíziu, ktorá by vyhovovala všetkým bez výnimiek, a získala by „ľudskú tvár“, naďalej ostane jablkom sváru európskeho práva.
Nová zmluva o pravidlách fungovania EÚ potrebuje nutne novú ekléziu (cieľové zameranie): pre ľudské bytosti oslobodzujúci duch tak, aby späť získali nielen vonkajšiu (hmotnú a priestorovú) ale aj vnútornú (duševnú a duchovnú) slobodu a rovnováhu (homeostázu).
Doterajším spôsobom EÚ už fungovať nebude.
Pôvodná Lisabonská zmluva by mala byť po novom schválení nahradená inou, nástupníckou a obrazne – mala by byť čímsi, čím sa stal Nový Zákon voči Starej Zmluve. Nová Lisabonská zmluva by mala nadobudnúť účinnosť konsenzuálnym zmierením 27-mičky aj s obradne symbolickým „roztrhnutím európskej chrámovej opony“. Stane sa tak vtedy, ak si vedenie EÚ uvedomí, že integrácia a odovzdávanie právomocí Bruselu by mali byť dobrovoľné.
Nová zmluva by mala zaručiť právo členských štátov EÚ na ich pôvodnú (autochtónnu) autonómiu a právo na riešenie vlastných vnútorných vecí.
Revízia by sa mala dotknúť aj postavenia Európskej komisie, plnej čudných persón s ich záujmovým lobingom.
Značná časť brexiterov odmietla idey tzv. Paneuropa-Union, Kalergiho plán a Barnettovu doktrínu, na nosnej vlne zjavne v praxi nezvládnuteľného, len teoreticky a na papieri pekne sa javiaceho utopického multikulturalizmu.
Schengen je účelovým inštitútom podpory najmä posilnenia ekonomiky Únie. Nereprezentuje komplexné európske hodnoty.
Rovnováha hmoty (tela), duše a ducha – kľúčových atribútov ľudských bytostí je narušená. Ľudský duch sa stráca v hmote, a kdesi v zhone a neodarwinistickom boji o prežitie.
Sloboda a ľudské práva sú výbušný materiál, ktorého prvky vrážajú do seba ako v Cerne. Produkt je toxická záporná energia zľava i sprava a dôsledok: radikalizácia a extrémizmus. Za nárast extrémizmu a terorizmu, najmä islamistického pôvodu, je v Európskej únii plne zodpovedný Brusel.
Na margo k reakciám na britské referendum: Marine Le Pen nie je nacistka, ale vlastenka a národniarka a jej Front national nie je nacionalistické ale vlastenecké hnutie. Deň po dni „B“ nevyzývala k referendu len ona. Ibaže nesie nálepku „nacionalistky“.
Brusel s USA stoja zoči-voči európskej kríze a ak sa EÚ začne rozpadať, bude to dôkaz odmietnutia globalizácie a Nového svetového poriadku. Dohoda o TTIP bude mŕtva.
Ďalšie rozširovanie korporátneho liberalizmu si väčšina, najmä strednej a východnej časti EÚ nepraje.
Už aj USA zrejme vstupujú do dlho odkladanej krízy, s podobným, najmä ľudsko-právnym pozadím. Prezidentské voľby neveštia nič dobré. To bulvárne divadlo, sporadicky rušené krvavými mizanscénami pripomína súboj dvoch ich voliteľmi favorizovaných psychopatov.
Západná civilizácia je už viac rokov tehotná zmenami systému. Politickou alebo inou cestou. Súčasný stav je neudržateľný.
BIG SIX (Veľká Šestka) zakladajúcich štátov EÚ: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, ak chcú pokračovať v diktáte ostávajúcej 27-mičke, a nezačnú rozprávať iným jazykom, nech si vytvoria „Úniu šiestich“. Ostatok EÚ sa „zariadi“.
Ako sa zariadia Briti voči EÚ a EÚ voči Britom, dnes nevie EÚ ani Briti. Možné je aj ich „obrátenie“ sa na západ, teda, USA. Veľká Británia dnes ešte ani nevie, či ostane celistvou…