Zo 4 makroekonomických ukazovateľov sa dnes najviac skloňuje inflácia ktorá je odrazom zdražovania takmer všetkého. Keďže percento je vyššie ako inflačný cieľ centrálnej banky, dochádza k zvyšovaniu úrokovej sadzby o niekoľko desatín bázických bodov, ktorých cieľom však nie je znížiť ceny energii a potravín, ktoré sa najviac pričinili o rast inflácie ale skôr zdražiť požičiavanie peňazí pre domácnosti a firmy a utlmiť spotrebiteľský dopyt. Aký má inflácia dopad na štátny rozpočet? Z dôvodu vyšších cien tovarov
a služieb sa zvyšuje inkaso z dane z pridanej hodnoty, ako aj daní z príjmu fyzických osôb z dôvodu zvyšujúcich sa miezd. Aký ale bude príjem z daní právnických osôb, nebudeme špekulovať, keďže vieme, že vláda počíta aj s vyšším zdaňovaním nadštandardného zisku niektorých podnikov. Pokiaľ ide o výdavkovú stránku štátneho rozpočtu, tak z dôvodu inflácie má vláda viac valorizovaných výdavkov ako príjmov. Z uvedeného dôvodu dochádza k zvyšovaniu deficitu štátneho rozpočtu, ktorý keď sa má znížiť vyžaduje na strane výdavkov zavedenie výdavkových stropov, či štrukturálne zmeny predovšetkým v štátnom a verejnom sektore. Ak to nebude stačiť dochádza k zvyšovaniu daní a odvodov.
Vládne fiškálne stimuly zadlženosť zvýšili
Deficitný štátny rozpočet sa financuje emitovaním štátnych dlhopisov, alebo štátnymi pokladničnými poukážkami, so splatnosťou jeden rok. Výnosy sa so zvyšovaním deficitu štátneho rozpočtu neustále zvyšujú, čoho dôkazom je náš posledný predaj štátnych dlhopisov tesne pod hranicu 4 percent, keď pred pandémiou sme štátne dlhopisy predávali pod hranicu 1 percenta, čo pre nás znamená len ďalšie zvyšovanie rozpočtového deficitu. Čím budeme mať vyšší deficit, tým viac „zarobia“ predovšetkým zahraniční investori pre ktorých je výnos zo štátnych dlhopisov určite zaujímavý. Pre tento rok schválili parlament deficit štátneho rozpočtu vo výške 6,4 percenta aj preto, aby sa z neho jednorazové kompenzovali vysoké ceny energii domácnosti či firiem v objeme 9,3 percenta z HDP, čo predstavuje 3,5 miliardy eur. V EÚ sme do spomínanej pomoci investovali dvakrát viac ako je priemer aj preto, že naše výdavky na energie patria v nej medzi najvyššie. Energetická kríza nás stojí 11,4 percenta HDP, čo v peniazoch predstavuje 13,4 miliardy eur. Aký bude tohtoročný deficit verejných financií a verejného dlhu však bude závisieť nielen od rozpočtových dlhov ale aj od úrovni hospodárskeho rastu ktorý sa meria makroekonomickým ukazovateľom HDP, keďže sa očakáva že bude o polovicu vyšší ako bude priemer v eurozóne.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.