Ministerstvo financií SR predpokladá, že pokiaľ sa v priebehu budúceho roka podarí realizovať parlamentom schválené konsolidačné opatrenia, nám deficit verejných financií klesne z tohtoročných 6,1 percenta na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu. Či na konci funkčného obdobia terajšej koaličnej vlády sa v roku 2027zníži na 3 percenta bude okrem iného závisieť aj o prijatia ďalších konsolidačných opatrení, s ktorými sa v ďalších rokoch počíta. Podľa prognóz Národnej banky Slovenska a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, očakávame v budúcom roku okrem spomínaného nižšieho deficitu verejných financií rast HDP na úrovni 2,3 percenta, zatiaľ čo priemer eurozóny bude na úrovni okolo jedného percenta. Miera nezamestnanosti by nemala prekročiť 5,3 percenta ak ale nenastanú väčšie problémy so zamestnanosťou v automobilovom priemysle. Z makroekonomických ukazovateľov bude väčšina z nás nespokojná so stavom inflácie, ktorú spomínané inštitúcie odhadujú na 5,1 percenta, zatiaľ čo priemer v eurozóne sa očakáva na úrovni 2,1 percenta.
V HDP na obyvateľa ťaháme na kratší koniec
Pre väčšinu domácnosti nehovoria spomínané makroekonomické ukazovatele nič podstatného, skôr ich však zaujíma porovnanie životnej úrovni s okolitými krajinami, s čím sa veru nemáme čím pochváliť. Jedným z ukazovateľov podľa ktorého môžeme našu životnú úroveň porovnávať je HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, ktorého údaj 73 percent z roku 2023 nám hovorí, že životná úroveň u nás je 73 percent priemeru v EÚ, čo je zo všetkých štátov V4 najnižšia., keďže v Maďarsku je priemerná životná úroveň 76 percent priemeru v EÚ v Poľsku 76 percent a v Česku dokonca až 91 percent priemeru životnej úrovni v únii. Jeden obyvateľ v roku 2023 vyprodukoval až 39 tisíc hrubého domáceho produktu tiež v parite kúpnej sily, začo jeho priemerná mzda v tom roku bola 1520 eur.
Ratingové agentúry potvrdzujú spoľahlivosť
Keďže v tomto roku očakávame deficit v štátnom rozpočte na úrovni okolo 7,6 miliardy eur a po konsolidačných opatreniach v budúcom roku 6,4 miliardy eur znamená, že v roku 2024 si vláda na zabezpečenie spravovania vecí verejných potrebovala požičať cestou emitovania štátnych dlhopisov až 13,2 miliardy eur, Keďže vykazujeme v tomto roku najhorší deficit verejných financií, je výnos, čo je výška ich úroku na úrovní dnes okolo 3,5 percenta, čo je na úrovni Talianska, ktorého zadlženosť meraná deficitom verejného dlhu je viac ako 120 percent, čo je dvojnásobne viac zadlženosť slovenskej ekonomiky, ktorá nebude vyššia ako 58 percent HDP. V tejto súvislosti treba povedať, že po schválení konsolidácie znižovania deficitu verejných financií nám klesol výnos z emitovaných štátnych dlhopisov o 0,7 percenta, napriek tomu je zo strany medzinárodných finančných inštitúcii dopyt po našich štátnych dlhopisov niekoľkonásobne vyšší ako ponuka, čoho dôkazom je, že požičané peniaze vrátime podľa splátkového kalendára..
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.