Vo všeobecnosti platí, že keď je na trhu viac peňazí ako je ponuka tovarov a služieb, sa ceny zvyšujú z dôvodu, že kúpna sila peňazí klesá a tak dochádza k inflácii. Centrálne banky by na spomínaný nesúlad mali reagovať zvyšovaním úrokových sadzieb tak, aby spomínané masy sa dostali do rovnováhy, čo sa zatiaľ darí len čiastočné. Prečo? Dôvodom sú terajšie uletené ceny energií, bez ktorých sa nič nevyrobí ani nepredá a proti ktorým sú úrokové sadzby viac ako bezradné. Preto sme si aj zvykli hovoriť, že terajšia inflácia je ponuková a nie menová. Prečo ale inflácia neklesá, keď ceny energii začínajú dosť výrazne klesať? Dokonca sa nám centrálne banky „vyhrážajú“, že naďalej budú pokračovať v sprísnenej menovej politike, nie tak „z ostra“ ako doteraz, ale len o štvrtinu bázických bodov. Dokonca sa hovorí o prekonaní 5 percentnej psychologickej hranici, ktorá by určite poriadne zatriasla finančným trhom ako aj trhom realitným, v ktorom majú slovenské domácnosti „investovaného“ najviac vlastného ale aj požičaného majetku.
Riziko budúcej recesie naďalej ostáva
V tejto súvislosti si však treba povedať, že miera inflácie na starom kontinente predovšetkým závisí od miery spomínaného nesúladu, zatiaľ čo na druhej strane Atlantiku viac od situácii na trhu práce. Americká centrálna banka tvrdí, že pri vyššej zamestnanosti je riziko inflácie dosť výrazne vyššie, keďže domácnosti zvyšujú dopyt po tovaroch a službách, čoho dôsledkom je vyššia inflácia. ECB s týmto argumentom doteraz nepočítala a podľa všetkého je prekvapená, že z dôvodu výrazného zvyšovania miezd zamestnancom štátneho a verejného sektora aj bez toho, aby sa z ich strany zvýšila úroveň poskytovaných služieb a v prípade zvyšovania miezd v súkromnom sektore bez zvyšovania produktivity práce, nám inflácia nebude klesať a preto sa aj v prípade, že ceny energií budú naďalej klesať sa nebudú úroky znižovať, ale zvyšovať. V tejto súvislosti treba povedať, že centrálnu banku bude určite menej zaujímať aj prípadná recesia, alebo tiež pokles aktív, ako predovšetkým stav inflácie, ktorý bude chcieť čo najskôr dostať na svoj dvojpercentný inflačný cieľ. Dôvody prečo sa mzdy bez rozdielu ich sektorov zvyšujú sú dva a síce vysoká inflácia, čím sa aj čiastočne kompenzuje pokles životnej úrovni a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo je dlhodobé neriešený problém. Z uvedeného teda vyplýva, že najväčšou príčinou nárastu inflácie nebudú ceny energii, ale nesúlad medzi zvyšovaním miezd a nezvyšovaním produktivity práce, s čím si bude musieť menová politika ECB v ďalšom období nejako poradiť. Na druhej strane treba povedať, že fiškálnou politikou terajšej koaličnej vlády v demisii, sa nám podarí udržať doterajšiu úroveň domácej spotreby, ktorá sa najviac podieľa na raste HDP, ktorý v tomto roku oproti predchádzajúcemu poklesne.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.