Prezidentka Zuzana Čaputová dostala v USA Cenu za demokraciu pomenovanú po Madeleine Albrightovej. Ocenenie jej bolo udelené „za neúnavnú snahu o ochranu a presadzovanie demokracie“. Spolu s ňou získal cenu okrem iných aj vodca kyjevského režimu Volodymyr Zelenskyj. Ocenený bol za odvahu ukrajinského ľudu, ktorý pod jeho vedením bráni demokraciu. Cenu udeľuje Americký Národný demokratický inštitút. Čaputová sa na podujatí vo Washingtone nezúčastnila osobne. Cenu prevzal veľvyslanec SR v USA Radovan Javorčík.
Čaputová vo svojom ďakovnom videopríhovore povedala: „Tlak, pod ktorý sa demokracia dostáva na Slovensku, v Európe aj v USA, ma znepokojuje. Demokracia trpí, keď ju neobraňujeme. O čo viac sa o ňu staráme, o to je silnejšia. Ukazuje sa preto, že misia Madeleine Albrightovej sa ešte ani zďaleka neskončila, a tak vnímam aj toto ocenenie. Najlepší spôsob, ako si Madeleine Albrightovú zapamätať, je zachovať jej odkaz a dokončiť spoločne to, čo začala.“
Madeleine Albrightová – známa ako “Balkánska mäsiarka” šíriaca po svete „americký spôsob demokracie“
Narodila sa v roku 1937 v Prahe ako Marie Jana Korbelová. Jej otec Josef Korbel (pôvodne Körbel) bol kariérnym diplomatom, ktorý z obavy pred nacistickým prenasledovaním pre svoj židovský pôvod konvertoval na katolícku vieru. Druhú svetovú vojnu rodina prežila vo Veľkej Británii. Po nej sa Albrightovej rodičia vrátili do Prahy, ale po roku 1948 emigrovali znova, tentoraz do USA.
Vo svojej životopisnej knihe spomenula aj svoj židovský pôvod. O tom, že jej rodičia sú židia, údajne nevedela až do svojich 59 rokov, keď smerovala na post šéfky diplomacie vo vláde prezidenta Billa Clintona.
Členka prvého kabinetu 42. amerického prezidenta Billa Clintona od 1. februára 1993 veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN. Ako ministerka zahraničných vecí USA na jar 1999 presadila vojenskú agresiu USA a NATO proti Juhoslovanskej zväzovej republike, ktorá sa udiala bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Pri bombardovaní, ktoré malo byť trestom za to, že juhoslovanská vláda na čele so Slobodanom Miloševičom bránila odtrhnutiu Kosova od srbského územia, zahynuli tisícky civilných obetí.
Počas útokov bola použitá aj medzinárodnými konvenciami zakázaná munícia. Odvtedy mala Albrightová vo svete nelichotivú prezývku “balkánska mäsiarka”.
Okrem toho kritici Albrightovej vyčítali, že v Bosne v rokoch 1992-1995 verejne podporila džihád, manipulovala s faktami okolo známych masových hrobov v Srebrenici a v roku 2012 sa spolu s bývalým veliteľom NATO počas bombardovania JZR, generálom vo výslužbe Wesley Clarkom podieľala na skupovaní kľúčových podnikov v Kosove, najmä na privatizácii kosovského Telekomu.
Médiá v tom čase priniesli správu, že Madeleine Albrightová sa zúčastnila na výberovom konaní na privatizáciu, ktoré bolo ušité na mieru jej firme Albright Capital Management. Firma Albright Group už predtým zarobila 20 miliónov dolárov na lacnej kúpe a vzápätí drahom predaji kosovského mobilného operátora Ipko zahraničnej spoločnosti.
Koncom 90. rokov Albrightová nazvala Slovenskú republiku “čiernou dierou” na mape Európy, pretože politika vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara dostatočne nevychádzala v ústrety mocenským záujmom USA a Západu.
V roku 1996, v čase, keď Madeleine Albrightová ešte pôsobila na poste veľvyslankyne USA pri OSN, jej v televíznom interview moderátorka pripomenula, že vo vojne v Iraku, ktorú viedol Washington, zomrelo pol milióna detí, čo je viac ako v Hirošime. “Stálo to za to?” opýtala sa moderátorka. “Bola to ťažká voľba, ale stálo to za to,” odpovedala Albrightová.
Reakcie politikov a osobností na toto „významné“ ocenenie, hovoria za všetko…
Anna Belousovová
“O Zuzane Čaputovej som nikdy nemala vysokú mienku, no po tom, čo získala Cenu za demokraciu Madelaine Albrightovej, u mňa klesla na samé dno. Dokonca ho prerazila. Vôbec nazvať po Albrightovej- ” balkánskej mäsiarke” nejakú cenu je podľa mňa zvrhlosť a ten, kto si túto cenu zobral, schvaľuje zločinecké, neľudské a dovolím si povedať fašistické správanie tejto ženy. Madelaine Albrightová ako ministerka zahraničia USA presadila vojenskú agresiu voči Juhoslávii. Obeťami šírenia demokracie Made in USA boli tisíce nevinných obetí- žien, detí. Keď moderátorka tv Madelaine Albrightovej pripomenula, že v dôsledku sankcií USA voči Iraku zahynulo 500 tisíc detí, toto monštrum sa vyjadrilo, že “stalo to za to”!”
Bývalá poslankyňa si neberie servítku a tvrdí, že Čaputová nie je pre ňu žiadna prezidentka. “Tento omyl slovenskej politiky dokáže zvolávať tlačovky, keď niekto pravdou ublíži jej rozmaznanej dcére a prevzatím ceny balkánskej mäsiarky schvaľuje smrť pol milióna detí !!! Pani Čaputová je koncentrát egoizmu, ktorý ľutuje len seba, ak niekto siahne na jej majestát, no vraždy civilov v Juhoslávii sa jej kamenného srdca nijako nedotknú. FB môže tento môj status vymazať. Môže ma pokojne prísť zatknúť polícia, no nedá mi mlčky prejsť nad týmto hnusným, neľudským svinstvom,” dodala Belousovová.
Eduard Chmelár
„Blahoželám Zuzane Čaputovej k získaniu Ceny za demokraciu Madeleine Albrightovej, ktorú jej udelil Národný demokratický inštitút vo Washingtone. Veď ktorý presvedčený demokrat by nechcel prevziať ocenenie pomenované po cynickej architektke bombardovania Juhoslávie, ktorej v niektorých krajinách nepovedia inak ako „balkánska mäsiarka“. Ktože by netúžil po uznaní od tej láskavej ženy, ktorá v máji 1996 na pripomenutie moderátorky CBS, že v dôsledku sankcií proti Iraku zomrelo viac ako pol milióna detí, bez váhania odpovedala: „Tá cena stojí za to.“ Koľko dobra bolo cítiť z jej mäkkých očí, keď počas autogramiády v Prahe zvrieskla na demonštrantov, ktorí jej prišli ukázať fotografie obetí humanitárneho bombardovania: „Hnusní Srbi, vypadnite!!!“ Preto nás teší, že aj slovenská diplomacia sa „hrdo hlási k jej odkazu slobody, demokracie a oddanosti službe ľuďom“. Veď uznajte, jej snaha sprivatizovať kosovskú telekomunikačnú a poštovú spoločnosť v hodnote 600 miliónov eur vôbec neznamená, že mala obchodný záujem na odtrhnutí Kosova, ona to robila z čírej lásky k tunajším ľuďom, ktorých si zamilovala do posledného centu. Takže sa z toho veľmi tešíme, lebo pomenovať cenu za demokraciu po Albrightovej je ako pomenovať cenu za humanizmus po Breivikovi.
Nikto iný nevie lepšie oceniť prínos k demokracii ako Národný demokratický inštitút napojený na rozpočet Kongresu USA. Títo čistí filantropi, ktorí pomáhali financovať pokus o prevrat vo Venezuele a ďalšie bohumilé skutky, sú otravnými ľudskoprávnymi aktivistami neustále obviňovaní z presadzovania americkej ekonomickej a kultúrnej hegemónie. Ale to je určite bohapusté ohováranie. Veď my vieme, že americké think-tanky robia všetko nezištne.
No a napokon je tu naša milá laureátka, ktorá získala cenu „za jej neochvejný záväzok zotrvať pri ochrane demokracie na Slovensku, v Európe a na celom svete“ a určite aj v Mliečnej dráhe a priľahlých galaxiách. Až mi slzička vyhŕkla. Ešteže nikto nezabúda na jej zásluhy, ako vášnivo presadzuje zavedenie cenzúry na všetkých fórach, s akým odhodlaním ignoruje všetky výzvy na to, aby sa zastala najznámejšieho väzňa svedomia Juliana Assangea, ako rázne podnikla útok na priamu demokraciu, keď odvážne ochránila vládu pred referendom, ako odolala všetkým snahám postaviť sa na stranu ľudí proti mocenskej svojvôli. Už to konečne uznajte, tá cena je v tých správnych rukách. A vy, ktorí to nedoprajete tejto svetoznámej, najvplyvnejšej žene, ktorú nám všetci závidia, dokonca aj tam, kde o nej nič nevedia, vy stojíte na strane zla. Ibaže by to všetko bolo… inak?“
Ľuboš Blaha
„Albrightovú prezývali „balkánska mäsiarka“, lebo zapríčinila bombardovanie Juhoslávie a smrť stoviek malých srbských detí.Čo sa teda čudujeme? Veď to je úplne logické – Čaputová s rovnakým zápalom ako Albrightová obhajuje americké záujmy, zbrojenie a predlžovanie vojny, kvôli ktorej umierajú ľudia na Ukrajine. Obe sa vyžívajú v tom, že zomierajú Slovania. Obe milujú Ameriku a obe Slovensko považujú za čiernu dieru. Akú inú cenu mala Čaputová dostať? Plne si ju zaslúži, „ začal Blaha na Telegrame.
Zároveň poukazuje, že cenu dostala od Národného demokratického inštitútu (NDI) z Washingtonu, ktorý je financovaný americkou vládou a Sorosovou Nadáciou otvorenej spoločnosti.
„Akoby to, že už druhýkrát dostáva cenu z USA nebol dôkaz toho, ako veľmi má k tejto veľmoci blízko. Naposledy to bolo 175 tisíc dolárov, koľko to bude tentoraz? Dodávam, že NDI je financovaný americkou vládnou nadáciou National Endowment for Democracy. Táto istá nadácia sa podieľala na prevrate na Ukrajine, na pokuse o puč vo Venezuele a na ďalších amerických majdanoch.A takéto nadácie dnes oceňujú Čaputovú – to jej už rovno mohli na čelo vypáliť AMERICKÁ MAJDANISTKA. Je skvelé, že Čaputová dostáva ocenenia za to, že čelí svojim občanom a za služby pre Ameriku, ehm, pardón, demokraciu.Len sa tak zamýšľam, že tým Američanom už ani hanby nie je, že to robia takto okato… „ dodal poslanec v závere.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
1. Prezidentka Čaputová dostala Cenu za demokraciu Madeleine Albrightovej, SITA webnoviny, 7. December 2022
2. Ivan Mihale: Na prezidentku sa vzniesla obrovská vlna kritiky. Čo povedali politici za to, že prijala cenu Madeleine Albrightovej?, Hlavný denník, 7. December 2022
3. Čaputová dostala z USA súdružskú odmenu za svoje služby…, Infovojna, 7. December 2022
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.