O tom, že rovnaké úrokové sadzby ECB nevyhovujú všetkým členským štátom eurozóny, sa máme možnosť presvedčiť dnes, keď priemerná miera inflácie v eurozóne je 10 percent, zatiaľ čo na Slovensku atakuje hranicu 14 percent a vo Francúzsku tesne nad 6 percentami. Dôvodom prečo je u nich tak nízka, je rozdielna úroveň hospodárskeho cyklu, elektrina sa vyrába čo najviac z jadra, menej z fosílnych palív, nárast ceny elektriny je stanovený len o 4 percentá a najnovšie sa rozhodli znárodniť svoju najväčšiu firmu na výrobu a distribúciu elektriny EDF. Francúzske domácnosti majú sľúbené energetické šeky v cene 100 až 200 eur v závislosti od ich príjmu a takto by sme mohli pokračovať vo francúzskych opatreniach na riešenie inflácie.
Oddeliť ceny plynu od cien elektriny
Kto počítal, že z neformálneho stretnutia najvyšších predstaviteľov štátov EÚ v Prahe, príde nejaké stanovisko týkajúceho sa prijatia mechanizmu na zníženie ceny plynu, z ktorého sa vyrába elektrina, je sklamaný. Dokonca sa hovorí, že sa to nepodarí ani na riadnom samite v Bruseli. Celoeurópske riešenie je tak v nedohľadne a to aj napriek tomu, že malo byť výhodnejšie. A tak sa nečudujme, že niektoré štáty ako v úvode spomínané Francúzsko, sa na celoeurópske riešenia nespolieha a ide vlastnou cestou tak, ako počíta aj Česko, so zastropovaním cien energií, s daňou z mimoriadnych ziskov pre firmy z energetiky, bankovníctva, z ťažby fosílnych palív a ďalšie. Pre ne už česká vláda prezentovala aj mechanizmus jeho výpočtu, ako rozdiel terajšieho základu dane a priemerného základu dane za posledné 4 roky, ktorý sa navýši o 20 percent s následnou 60 percentnou daňovou sadzbou. Jedným z dôvodov prečo stále nedochádza k dohode je stanovisko Nemecka, ktoré chce na zmiernenie dopadov cien energií vytvoriť fond v objeme 200 miliárd eur, čo ostatné štáty únie pokladajú za masívnu podporu nemeckej energetickej spotreby spojenú s konkurenčnou výhodou nemeckých firiem. Pokiaľ ide o stanovisko slovenskej vlády, tak tiež počíta so zastropovaním cien energií, ale peniaze na ich financovanie chce získať z nevyčerpaných eurofondov z rokov 2014-2020, možno až v objeme do 5 miliárd eur a tak by sa nemuseli zdaňovať obdobné firmy ako sa spomína v českom návrhu. Ako to napokon dopadne, nešpekulujeme, keďže by išlo o zásadnú zmenu v doterajšou financovanie európskych fondov, ktoré sa doteraz využívali v prospech obcí a miest. Medzi členskými štátmi sa čoraz častejšie spomína aj možnosť oddeliť zastropovanie cien plynu od cien elektriny, prehodnotiť fungovanie emisných povoleniek, či možností spoločných nákupov plynu aj pre všetky členské krajiny EÚ.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.