Pre poriadok veci si pripomeňme, že na prelome tohto a minulého roka mala americká centrálna banka úrok 4,5 %, ktorý je dnes 4,75 %, britská zvýšila úrok o 50 bázických bodov na 4% a ECB tiež o rovnaké desatiny percent na 3 %. Prečo spomínané centrálne banky sprísňujú svoje menové politiky, keď zo všetkých strán počujeme, že na komoditných burzách klesajú ceny energii, ktoré vlani vraj boli hlavnou príčinou inflácie? Odpoveďou môže byť len to, že na rast inflácie majú asi vplyv aj iné faktory, Centrálne banky očakávajú, že zvyšovaním úrokov sa cena cudzích peňazí bude zvyšovať, čo sa týka nielen firemných úverov, ale aj hypotekárnych a spotrebných úverov pre domácnosti, čoho dôsledkom by mala poklesnúť aj inflácia. Keďže všetky spomenuté centrálne banky sú ešte ďaleko od ich inflačných cieľov, treba naďalej počítať so sprísňovaním ich menových politík. S akými úrokovými sadzbami sa na konci tohto roku stretneme, sa teda necháme prekvapiť.
Výkonnosť realitnej renty zatiaľ klesá
Úrokové manévre centrálnych bank zaujímajú nielen dlžníkov ale aj tých, čo investujú svoje peniaze do akcií a dlhopisov ako aj do realitných fondov, keďže v nich majú Slováci investovaných takmer 12 miliárd eur. Ich pokles začal už vlani predovšetkým u cenných papierov, pokles realitných fondov začínajú investori pociťovať už od začiatku tohto roku. Dôvodom sú nielen pokles cien nehnuteľností ale aj nárast úrokových sadzieb, čo obmedzuje aj dostupnosť získania úverov pre vlastné bývanie alebo investičné podnikanie s následným dopadom na výkonnosť realitných fondov a ich rentu. Navyše terajší trh nehnuteľností ovplyvňujú okrem už spomínaných negatívnych faktorov aj ceny energii a čo sa bude po naštartovaní štátneho nájomného bývania v konkurencii s komerčným nájomným diať zatiaľ nešpekulujeme. Na záver pripomíname stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, že kompenzácia a zastropovanie cien tepla sa nedotkne odberateľov tepla v nebytových a priemyselných objektov, administratívnych a komerčných budov ako aj objektov akými sú školy, škôlky, zdravotné zariadenia ako aj verejné inštitúcie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.