Doteraz si väčšina z nás myslela, že „starať sa“ o infláciu patrí do funkčnej náplne centrálnych bánk a keďže je dnes vysoká, mohli by sme povedať, že boj s infláciou nezvláda. O tom, že v náraste má svoj podiel sa nepochybuje z viacerých dôvodov. Najprv nízkymi úrokovými sadzbami degradovala asi najdôležitejšiu funkciu peňazí, ktorou je byť nositeľ hodnôt, čo by sme si mohli vysvetľovať tak že peniaze v peňaženke a na účtoch v banke nemajú žiadnu hodnotu. S čím sa však dá súhlasiť je, že predchádzajúce dlhodobo degradované úrokové sadzby sú príčinou príjmovej nerovnosti, tiež nízkeho objemu úspor ale o to väčšieho objemu úverov, pričom ceny aktív pod čím rozumieme nehnuteľnosti a cenné papiere, sú mimo objektívnu realitu. Ako spomenuté faktory sa dnes podieľajú na poklese hospodárskeho rastu, čoho dôsledkom začínajú vo väčších mestách už sociálne nepokoje, čo registrujeme.
Punc nezávislosti oslabuje menovú politiku
Nezvládnutie inflácie je príčinou, prečo na politickej úrovni prehodnocujú národné vlády funkčnosť menovej politiky centrálnych bánk predovšetkým ich nezávislosť, do ktorej čoraz viac zasahujú národne vlády v rozhodovaní personálneho obsadenia v bankovej rade. Prečo ale centrálne banky dostali „punc nezávislosti“? Podľa všetkého preto, že politické strany aj z dôvodu presadenia predvolebných sľubov, by mohli zneužívať masy peňazí na ich splnenie, čoho dôsledkom by bol ešte väčší nárast inflácie? Či sa však podarí, aby namiesto inflačného cieľa, ktorý je tiež mimo objektívnu realitu, sa ich hodnotenie bude posudzovať trebárs podľa nárastu HDP, je však zatiaľ len v rovine špekulácii. V tejto súvislosti však treba povedať, že infláciu už nespôsobuje len masa lacných a ničím nekrytých peňazí, o čom sa môžeme dnes presvedčiť, ale aj iné faktory, voči ktorým je terajšia menová politika úplne bezmocná. Ukazuje sa, že držanie úrokových sadzieb tak dlho nízko bolo podľa všetkého „zlým“ rozhodnutím predstaviteľov centrálnych bánk, ktorých dôsledky budeme dlho pociťovať. Či sa niektorá vláda rozhodne v skutočnosti siahnuť na doterajšie právomoci centrálnych bánk, nechceme špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.