Podľa nedávno publikovaných informácií od Medzinárodného menového fondu je počet mien menší než počet centrálnych bánk, čo napokon vidíme v eurozóne, keď s jednou menou euro prichádza do styku 20 národných centrálnych bánk a jedna nadnárodná centrálna banka zvaná ECB. Centrálnych bank je 157 ale počet krajín ktoré ich využívajú v platobnom styku je asi 200. Nie všetky centrálne banky majú oprávnenie emitovať papierové peniaze a mince, čo je aj prípad eurozóny, v ktorej spoločnú menu euro môže emitovať už len Európska centrálna banka so sídlom v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. Kto vlastní centrálne banky? Pre väčšinu z nás bude určíte prekvapením, že väčšina z nich je súkromných z rôznym podielom súkromných fyzických a právnických osôb a v niektorých je spoluvlastníkom aj štát. Menová politika centrálnych bánk je vo väčšine prípadov nezávislá o fiškálnej politiky vlády, ktorá tak zodpovedá len za štátny rozpočet. S sústave centrálnych bánk má osobitné postavenie ECB v tom, že nadnárodná menová politika nie je v súlade s národnými fiškálnymi politikami vlád členských štátov eurozóny, pod čím rozumieme, že rovnaké percento úroku nevyhovuje potrebám domácej ekonomiky, ktorá je v rozdielnom reprodukčnom cykle a preto potrebuje aj rozdielne percento úrokovej sadzby centrálnej banky.
Dlhové úroky sú vyššie ako miera inflácie
Nedávno sa objavili článok, ktorý hovorí o deficite štátneho rozpočtu, v našom prípade 4 miliardy eur za prvý polrok 2024, ktorý sa porovnáva aj s devízovými zlatými rezervami v trezore Národnej banky Slovenska. V ňom máme zlato asi v objeme 31,1 tony, čo v peniazoch prestavuje 2,14 miliardy eur. Máme tomu tak rozumieť, že sme za sledované obdobie 1.polroka 2024 „prejedli a minuli“ dvojnásobne viac, ako máme zlatých devízových rezerv? Najviac sme prispeli do deficitného rozpočtu Sociálnej poisťovni, ktorý sa nezadržateľné blíži k hranici 1 miliardy eur, čo pre udržateľnosť nášho trojpiliérového dôchodkového systému nie je dobrá správa. Ešteže dosahujeme nadpriemerný rast HDP, ktorým kompenzujeme percentá deficitu oboch rozpočtových ukazovateľov. Pre deficity je zlou správou, že ich splácanie je stále drahšie a drahšie, k čomu sa politici ale neradi vyjadrujú. Keďže úroky z dlhov sú vyššie ako miera inflácia znamená, že štátny rozpočet na inflácii nezarába z dôvodu vyšších príjmových z daní a DPH. Štátny rozpočet „zarábal“ vtedy keď miera inflácia bola vyššia ako výnosy z emitovaných štátnych dlhopisov, ktorými sa kryl deficitný štátny rozpočet. Na inflácii „zarábali“ všetky firmy, ktoré z konkurenčných dôvodov si „dovolili“ do predajnej ceny „dať viac“, ako boli ich náklady. V tejto súvislosti si kladieme aj oprávnenú otázku prečo úroková sadzba ECB je stále vyššia ako miera inflácie?
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.