Väčšina z nás už vie, že medzi štandardnou mierou inflácie a jadrovou infláciou je rozdiel v tom, že do prvej sa počítajú vyššie ceny všetkých tovarov a služieb, zatiaľ čo do druhej sa ceny potravín a energii nezapočítajú. Ak nás Štatistický úrad informuje o miere inflácie, tak do nej sú započítané ceny potravín, ktorých rekordné zdražovanie začalo v roku 2022 na úrovni takmer 20 percent, dnes je ich cena o niečo nižšia. Keďže v štruktúre domácnosti sa potraviny podieľajú až pätinou, čo je viac ako sa zvyšujú mzdy, je kúpna sila peňazí pokiaľ sa potravín týka reálne nižšia. Kto si ale myslí, že poklesom úrokovej sadzby zo strany ECB by sa ceny potravín znížili sa mýli, keďže tieto sú účinné len na jadrovú infláciu ktorej súčasťou nie sú ceny potravín. Čo je teda dôvodom zvyšovania ich cien? Ak teda odhliadneme od toho, že agrárny sektor je investičné zanedbaný, z čoho dôvodu nie sme schopní zabezpečiť si potravinovú sebestačnosť a preto si viac ako polovicu potravín dovážame za ich ceny. S čím sa ECB dokáže poradiť sú vyššie trebárs minimálne mzdy a navyše j aj príplatky a keďže tie narastajú, sa úrokové sadzby ECB neznižujú. Na ceny potravín však majú vplyv aj formy kontraktu pokiaľ ide o ich dĺžky a fixáciu ceny ktoré sú súčasťou obchodnej politiky medzi dodávateľmi potravín a obchodnými potravinárskymi reťazcami.
Obchodná marža potravinárov sa kontroluje
Práve na ne si chcela koaličná vláda „posvietiť“, či nezneužívajú infláciu preto aby si zvyšovala obchodná maržu, pod čím treba rozumieť, že predajne ceny si zvyšujú o väčšie percento ak majú vyššie náklady na vstupe. Pôvodná predstava znížiť DPH na vybrané druhy potravín bola zamietnutá z dôvodu negatívneho dopadu na pokles príjmov do štátneho rozpočtu, čiastočné riešenie sa ale našlo v znížení odvodov zamestnávateľov pre vybrané profesie v agrárnom sektore. Zatiaľ sa ukazuje, že žiadnymi administratívnymi opatreniami sa nedarí ceny potravín znižovať a tak sa ukazuje, že nižším cenám pomôže len prítomnosť konkurencie, čo v našom prípade môže byť príchod aj poľského diskontného reťazca Biedronka, ktorý bude určite konkurenciou pre zahraničné obchody. O tom , že neprispeje k zlepšeniu slovenskej potravinovej sebestačnosti treba počítať, keďže určite „zasype“ náš potravinársky trh produktmi z Poľska. Či sa napokon koaličná vláda rozhodne aj pre obdobný zásah do vykázaných ziskov potravinárskych reťazcov ako v prípade bankového odvodu nešpekulujeme, ale už avizovala že si na reťazce „posvieti“ podrobnejšou analýzou tvorby cien. Ich podstatou bude cenová kontrola, ktorú má zabezpečovať Inšpektorát obchodnej inšpekcii v súlade so zákonom o cenách tak, že podklady odovzdá rezortnému ministerstvu, ktoré prevedie hĺbkovú analýzu podľa spotrebiteľského koša. Ceny sa budú porovnávať len od augusta 2023, od kedy mali obchodné potravinové reťazce povinnosť viesť cenovú evidenciu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.