Režim Červených Kmérov patrí k najbrutálnejším zriadeniam, aké ľudská história poznala. Len v priebehu rokov 1975 až 1979 si vyžiadal životy viac ako milióna Kambodžanov, no napriek tomu kmérske jednotky podporovali krajiny hlásiace sa k humanizmu, demokracii a slobode.
Vodcom Červených Kmérov sa stal muž menom Saloth Sar, ktorý vstúpil do histórie ako Pol Pot. Jeho myslenie ovplyvnilo najmä štúdium v Paríži (1949 – 1952), kde sa zoznámil s myšlienkami Veľkej francúzskej revolúcie, s marxistickou ideológiou a anarchokomunizmom spájajúcim ideu anarchistickej slobody s komunistickou rovnosťou. Ako vlastenec bojoval po návrate do Kambodže v januári 1953 na strane hnutia Viet Minh, ktoré sa usilovalo o oslobodenie obyvateľov Vietnamu a priľahlých území spod francúzskej koloniálnej nadvlády. Neskôr v roku 1954 sa zapojil do činnosti Ľudovej revolučnej strany Kambodže a pracoval ako stredoškolský učiteľ dejepisu, francúzskej literatúry a geografie na súkromnej škole v Phnom Penhe. Napokon spolu s ostatnými radikálnymi straníkmi založil v roku 1960 Stranu pracujúcich Kampučie, neskôr premenovanú na Komunistickú stranu Kampučie. Vo všeobecnosti sa pre členov a prívržencov tohto hnutia zaužívalo označenie Červení Kméri. Pol Pot sa stal ich vodcom v roku 1962. Už o rok neskôr opustil hlavné mesto a aj so svojimi najvernejšími spolupracovníkmi sa stiahol do džungle, kde žil asketickým, až sektárskym spôsobom života.
Šialení polpotovci začali realizovať svoj program očisty národa, vraždili ľudí napríklad len za to, že nosili okuliare, a otvorili viac ako stopäťdesiat väzníc. Okrem toho násilne vysídľovali mestá a obyvateľov presúvali do poľnohospodárskych komunít, kde sa museli venovať farmárčeniu. Deti, ktoré dosiahli vek sedem rokov, poslali na prevýchovu, aby si dokonale osvojili štátnu ideológiu. Intelektuálov, vrátane učiteľov, lekárov či vedcov, tiež museli prevychovať v špeciálnych centrách a mnoho Kambodžanov, príslušníkov národnostných menšín a budhistických mníchov ubili motykami na tzv. vražedných poliach. Na základe spomienok obyvateľov, ktorí túto genocídu prežili, a správ bývalých väzňov vieme, že Červení Kméri používali najrôznejšie spôsoby mučenia. Patrilo medzi ne zatĺkanie bambusových paličiek pod nechty, pálenie cigaretami, odrezávanie častí tela, topenie, dusenie igelitovým vreckom či kŕmenie výkalmi. Odhady počtu obetí Pol Potovho režimu sa rôznia. Začínajú približne pri milióne, ale podľa novších výskumov prišlo počas vlády Červených Kmérov o život takmer dvojnásobné množstvo ľudí, teda zhruba štvrtina vtedajšej populácie krajiny.
K nastoleniu tyranie polpotovcov významne dopomohlo americké bombardovanie. Značný podiel na uchvátení moci Červenými Kmérmi mali aj následky tejto činnosti – najmä zničenie ryžových polí a s ním spätý hladomor a choroby, ktoré si vyžiadali ďalšie tisíce nevinných životov. Rozvírenie vášní prispelo k nepopularite USA v Kambodži a rozvoju Pol Potovej najpreferovanejšej roľníckej triedy ako záchrancu pred hladomorom. Správy o priamej podpore Červených Kmérov zo strany Američanov a Britov však pochádzajú z obdobia po dobytí hlavného mesta Kambodže Phnom Penhu vietnamskou armádou.
Autor: Pavol Ičo
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.