V susednej Českej republike sa pri príležitosti osláv jej vzniku rozdávali vysoké štátne vyznamenania. Už druhý rok ich na Pražskom hrade odovzdával Miloš Zeman a pravdoláskari nie a nie prehltnúť, že ceny opäť dostali aj hráči iného klubu ako toho ich, navyše od iného prezidenta, ako bol ten ich (čítaj Havel). Na zoznam ocenených sú aj tie „správne“ osobnosti, ale tieto mená kritici zámerne prehliadajú alebo ich nazývajú naoko nastrčenými a všetky české médiá unisono dookola omieľajú niečo o nekompetentnosti, neotesanosti a slaboduchosti prezidenta, o tom, že odmenil svojich ľudí, a to sa v slušnej spoločnosti nerobí.
Najviac kriku sa strhlo okolo umelcov Filipa Renča, Roberta Sedláčka a Lucie Bílej, hoci, podľa môjho názoru, by sme mohli diskutovať o takmer každom ocenenom, a to nielen pri udeľovaní týchto cien, a nielen tento rok (čítaj Nobelove ceny). Vraj sú títo konkrétni umelci príliš mladí, navyše ani nič mimoriadne nevytvorili a vyznamenania dostali za to, že podporili Zemana v jeho prezidentskej kampani. Neviem, či práve vek je kritériom plodného života, veď množstvo pozoruhodných osobností sa dožilo krátkeho veku, pričom zanechali po sebe bohatší odkaz než väčšina z tých, čo ich prežili o niekoľko desiatok rokov. A ak ceny dostali za to, že pred voľbami „kopali“ za Zemana, tak potom nebudú takí bezvýznamní, inak by ich podpora pre prezidenta bola asi taká prínosná ako istej pani Novákovej z Brna.
Ale o to tu v podstate ani nejde. Štve ma tá slepota a faloš v hodnotení. To naozaj v českých krajoch len Zeman odmeňuje tzv. svojich? Pozrite si niektoré mená ocenené prezidentom Václavom Havlom. Počas svojej funkcie rozdal spolu 540 štátnych vyznamenaní, v roku 1999 až 89! A medzi ocenenými boli, áno, aj jeho kamaráti – publicista Egon Lánský, publicistka Jiřina Šiklová (Charta 77), herečka Vlasta Chramostová (Charta 77), kňaz Václav Malý (hovorca Charty 77), historik Jaroslav Mezník (Charta 77), filozof Václav Benda (Charta 77), Jiří Pelikán – komunista a bývalý riaditeľ Českej televízie, Karel Schwarzenberg, Jacques Rupnik (poradca Václava Havla v rokoch 1990-1992), politik Luboš Dobrovský (Charta 77), Jan Tříska, Ladislav Smoljak, Zdeněk Svěrák, Pavel Landovský, Věra Čáslavská atď, atď, atď… Rovnako by sme mohli kričať, že koľkí múdri a šikovní vyznamenanie nedostali, a že prečo títo áno, a tamtí nie.
A aby nechýbali aj odvážne gestá, režisér Jan Němec vrátil medailu Za zásluhy II. stupňa, ktorú prevzal v roku 2002 od prezidenta Václava Havla s odôvodnením, že „súčasná hlava štátu postavila do jedného radu záchrancu židovských detí (sir Nicholas Winton – pozn. autorky) či štátnika (sir Winston Churchill – pozn. autorky), ktorý sa významne osobne podieľal na porážke Adolfa Hitlera, s filmovými tvorcami, ktorí nijako neprispeli k československej štátnosti. Iba vo svojej profesii priamo či nepriamo pomohli jednej osobe k politickej kariére”. Čo sa o ľuďoch odmenených Václavom Havlom (a nielen štátnymi vyznamenaniami, ale aj výnosnými „trafikami“) povedať nedá, však?